Túra

Nové značky v okolí Lozorna I.

27.09.10
V priebehu posledných dvoch rokov som objavil v okolí Lozorna tri nové značky. Evidentne je tu agilný turistický oddiel, ktorý chce turistom sprístupniť okolie svojej obce. Keďže som sa dopočul aj o existencii Biofarmy Stupava a Ranča Abeland, rozhodol som sa spojiť príjemné s užitočným, čiže uspokojiť turistické srdce, pripomenúť si mladosť a dať si aj nejakú slovenskú pochúťku.

Trasa

Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Červený domček – Dúbrava – Lozorno – Močiarna – Červený domček – Stupava, Dom dôchodcov

Potešila ma informácia o existencii Biofarmy Stupava, kde sú klasické domáce zvieratá a dajú sa tam zakúpiť výrobky z ovčieho mlieka, či len tak posedieť si v reštaurácii pri konzumácii typických slovenských jedál. Čo by som to však bol za turistu, keby som sa tam nevybral peši. Prezrel som si mapu na www.turistickamapa.sk a bolo rozhodnuté.

V sobotu som nastúpil na Patrónke na autobus do Borinky a vystúpil ako jediný na zastávke Stupava, Obora. Od smerovníka po modrej sa vyberám popri pár domoch. Čoskoro som pri informačných tabuliach, ktoré popisujú históriu budovania obory grófom Károlyim. Vďaka nemu sú vraj ešte dnes Malé Karpaty bohaté na zver. Žltá pokračuje na hrad Pajštún, ja sa prudko stáčam doľava a poza posledný dom prekračujem potok. Vyšiel som na asfaltku, ktorá ma doviedla k smerovníku pod Kamenným vŕškom. Modrá ide rovno na Košarisko a ja idem po zelenej doľava na Červený domček. Asfaltka pomaly stúpa a v júlovej horúčave mi príde vhod Mangánová studnička. Dá sa tu posedieť, no vrelo odporúčam poslúchnuť nadpis a vodu nepiť. Ono to totiž nie je studnička, ale potok, ktorý pramení o kúsok vyššie v typickom bahnisku. Opláchnem sa teda a za 10 minút som pri Červenom domčeku. Zvyčajne tiché miesto sa dnes otriasa hudbou a zvukom agregátu. Osádky štyroch áut tu trávia víkend.

Červený domček síce nie je vyznačený na www.turistickamapa.sk ako možný úkryt, no na krytej verande sa pohodlne vyspí šesť turistov. Je tu aj suché WC, ohnisko, stôl, lavice a ak sa prevarí voda z Mangánovej studničky, tak vlastne k pohodlnému prenocovaniu nič nechýba.

V apríli som sem doviedol náš oddiel od Lozorna po novom žltom okruhu, vyznačenom v roku 2008, opísanom v Jitkinom článku. Odtiaľto som sa chystal vyraziť neznačene lesom k Biofarme. Na moje prekvapenie sa na smerovníku skvie nová smerovka s modrou farbou – smer Biofarma. Príjemne potešený sa teda vyberám po nej.

Po pár desiatkach metrov sa trasa odkláňa od žltej a ide vľavo do lesa. Lesná cesta ma privádza k malému jazierku a oproti nemu je na strome divne sa nakláňajúci posed. O chvíľu som pri ďalšom, pre zmenu bez strechy, len tak sedačka v rázsoche stromu. Cesta sa stáča doprava, vchádzam do mladšieho lesa a na stromoch je natiahnuté pletivo. Zub času toto oplotenie hodne nahlodal, už neplní svoju funkciu. Prechádzam malou lúčkou, cesta klesá lesom popri úvoze. Momentálne je bez vody, ale predpokladám, že v čase dažďov tu tečie voda. Mnoho stôp po diviakoch dokazuje, že sa sem chodia bahniť. Smerovka ma stáča doľava a miernym klesaním prichádzam k smerovníku Dúbrava.

Stojím na asfaltke pod zrkadlom na zákrute. V lese dosť zvláštne. Úzka cesta je však evidentne frekventovaná a tak pre motoristov je to dôležitá pomôcka. Vyberám sa doľava a čoskoro stojím pred vchodom na farmu. Vítajú ma obrázky, znázorňujúce prácu baču na salaši, drevené sochy a domáce zvieratá – husi, ovečky, koníky, prasnica, kozy s capom, všetky zmorené horúčavou. Tiež sa vkrádam do tieňa drevenice a objednávam si bryndzové halušky so žinčicou. Všade naokolo pobehujú nadšené deti. Keď som sa nakŕmil a podrobne si prezrel areál, kde každé zviera má svoju tabuľu s príbehom, vybral som sa po modrej ďalej na Lozorno.

Od zrkadla som šiel dolu po asfaltke, no čoskoro som odbočil vpravo do lesa. Trošku neprechodený chodník ma priviedol na veľkú lúku s dvomi posedmi. Za pár stromami je ďalšia lúka s vodojemom. Značka sa stáča doľava a v polovici lúky vpravo na betónku. Na lúke pod lesom je veľký kočovný včelín. Vošiel som zase do lesíka a udivili ma schodíky, ktoré vedú k potrubiu. Pravdepodobne je tu výpust z vodojemu hore na lúke. Inak si existenciu koryta neviem vysvetliť. Po pár krokoch som sa ocitol na golfovom ihrisku. Tak toto som ešte na turistike nezažil. Turistická značka prechádza golfovým ihriskom, lebo golfové ihrisko sa nachádza aj na pravej strane v lese na menšej lúke.

O kúsok ďalej stojí kamenný kríž z 1816 roku a Dujnič Jozef s Jánoš Márijou oznamujú na ňom, že Boh miloval svet. Definitívne opúšťam lesík a vchádzam na poľnú cestu pomedzi šachorie. Neviem, či som nestratil značku, no keď sa vynorím pri smetisku vedľa cintorína, vidím, že idem dobre. Vchádzam do Lozorna a teším sa na kofolu v svojej obľúbenej krčme. Ignorujem tie pred ňou a to sa mi vypomstí. Majú totiž dovolenku a mne sa už nechce vracať späť. Vykročím po zelenej k vodnej nádrži Rusniaky. Tu si sadám na lavičku a konzumujem vlastnú stravu. Po krátkej pauze pokračujem smerom ku kamennej oblude súkromného ranču. Ešteže voľne sa pasúce koníky a vodná hladina zjemňujú pohľad na milionársku pevnosť.

Pri smerovníku Rusniaky majú kontrolný bod bikrosári, ktorých som ráno videl zhromažďovať sa v Stupave pri Dome dôchodcov. Nepotešil som sa predstave, že sa s nimi budem deliť o turistický chodník až do Stupavy. Chvalabohu, už pomaly končili a tak som sa vyhýbal len asi dvadsiatim.

Za rančom má kríž ďalší Dujnič, pre zmenu z roku 2004. Stáčam sa doľava a tiahlym stúpaním, vcelku nezáživným lesom stúpam k smerovníku Močiarna. Tu dosahujem najvyšší bod dnešnej túry a v podstate po rovine idem doprava k Červenému domčeku. Cez roztvorenú bránu obory vchádzam na peknú lúku. Na jeseň býva plná jesienok obyčajných. Cesta vchádza do lesa a dochádzam k velikánskemu senníku. Síce nemá bočné steny, no určite sa v sene dá krásne vyspať. Neďaleký potok zase poskytne vodu a les drevo. Na protiľahlej lúčke sa určite dá robiť ohník. Prichádzam k ďalšej bráne, pre zmenu zatvorenej. Problém však nemám, plot tam totiž nie je. Takže obídem bránu a za chvíľu stojím pri Červenom domčeku. Okruh sa uzavrel.

Rýchlo kráčam dolu asfaltkou, opäť sa umyjem v Mangánovej studničke a za 30 minút som pri stupavskej aleji. Okolo tenisových kurtov, predaja živých rýb a futbalového ihriska prichádzam k parku za Domom dôchodcov. Keď chcem z neho vyjsť, masa bikrosárov ma skoro nepustí. Hasiči im tu prúdnicou umývajú bicykle. Ďalšie desiatky postávajú pri časomiere, predajných stánkov s cyklistickými potrebami, či občerstvením. Z pódia znie uši trhajúca hudba a pred pódiom sa zvíjajú divné indivíduá. Unikám na zastávku SAD a zisťujem, že autobus ide až za vyše hodinu. Nechce sa mi v horúčave a tom hluku postávať na zastávke a tak vykročím cez Stupavu, až napokon dôjdem do Záhorskej Bystrice. Túra po krajnici popri svištiacich autách síce nie je môj koníček, no MHD-čkou som doma oveľa skôr. Tých 26 km v horúčave mi dalo celkom zabrať.

Diskusia
Nové značky v okolí Lozorna I. 28/09/10 20:31 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár. 18/09/18 Miroslav Svítek Česko
Prístrešok Jakubianka na Hniezdnej polianke Po rokoch som sa opäť dostal do Levočských vrchov, a to na viac dní. Na rozdiel od poslednej návštevy už nie sú Vojenskými lesmi a bol som napokon milo prekvapený, že ani neboli holorubom, ako presakovali informácie. Hoci tu na oficiálne ubytovanie nie je ani jedna chata, my sme s partiou bývali v chate Vinná, našiel som tu zopár možností na prenocovanie pod strechou pre tulákov. 25/08/18 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Túra Čížov – Hardegg – Znojmo 5. etapa KPG V putovaní proti prúdu rieky Dyje som sa dostal na koniec železničnej trate Břeclav – Znojmo a ukázalo sa, že nie je v mojich silách spraviť ako jednodňovku trasu Vranov nad Dyjí - Znojmo. Mivy pre pracovné zaneprázdnenie dlhodobo vypadol z našich plánovaných túr, a tak padol nápad prejsť trasu na bicykli. Samému sa mi jednoducho nechcelo. Nuž som si zase sadol nad mapu a cestovné poriadky a rozdelil som si napokon úsek Podhradí nad Dyjí - Znojmo na dva jednodňové s tým, že z Čížova do Znojma pôjdem hlavne Rakúskom. Moravskú stranu som podrobne prešiel pri dovolenkách v rokoch 2007 a 2011. 14/08/18 Miroslav Svítek Česko, Rakúsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Čierna dolina, lom Prašnica a Dolná Prašnica Začiatok augusta 2018 je veľmi horúci. Horúčavy trvajú už niekoľko týždňov, paneláky sú rozpálené a človeku sa žiada zaliezť niekam do chládku. Na horách by bolo chladnejšie, ale množstvo ľudí na hrebeňoch odrádza. Slovenský raj s jeho tienistými roklinami je ďaleko a v okolí máme väčšinu chladnejších dolín schodených, a tak voláme Janke, nech dačo vymyslí. Ponúkla nám dolinu Čierno (Čierna dolina) a dolinu Dolná Prašnica. Vraj sa schladíme. dnes Danka Tomášiková Kremnické vrchy, Veľká Fatra a Choč
Túra Kelčský Javorník z Chaty Tesák Po dlhšej ceste autom z Rožnova pod Radhoštěm cez valašské dedinky sme začali s Mirom stúpať do serpentín Hostýnskych vrchov. Všade po ceste sa opravovalo, na každom kilometri boli nejaké mobilné semafory. Akoby mi chceli pripomenúť starý bulharský seriál „Na každom kilometri“ – taká obdoba poľského seriálu „Štyria z tanku a pes“. Joj, v mojej mladosti takéto seriály leteli. včera Vladimír Popluhár Svet
Prístrešok Táborisko Mraznica na Stolici Táboriť na vrchole najvyššej hory pohoria sa dá málokde. Buď je na vrchole málo miesta alebo je skalnatý či zarastený vegetáciou, prípadne v chránenom území. Ani jednu z uvedených charakteristík nespĺňa najvyššia hora Stolických vrchov a zároveň Slovenského rudohoria - Stolica. 22/09/18 Tomáš Trstenský Stolické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nové značky v okolí Lozorna I. 28/09/10 20:31 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty a Záhorská nížina (Borská nížina)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 382 m n. m.
    • min: 182 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 400 m
    • klesanie: 400 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 17.04.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.28 ° SŠ
      dĺžka: 17.0567 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2733 ° SŠ
      dĺžka: 17.0324 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bratislava
  • Voda
    • Stupava, Lozorno, Záhorská Bystrica
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Stupava (bus)
      Záhorská Bystrica (bus, MHD) - Bratislava (bus, MHD)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.38)