Túra

Nové značky v okolí Lozorna II.

04.10.10
Keď som MišoviB napísal, že od Červeného domčeka do Lozorna ide nová modrá značka a on mi odpísal, že už o nej vie a ešte jedna modrá ide zo Skaly na Prepadlé, bolo o ďalšej túre rozhodnuté. Ranč Abeland som navštívil na jar a svoje dojmy z týchto dvoch túr si dovolím zhrnúť do jedného článku.

Trasa

Lozorno – vodná nádrž Lozorno (Rusniaky) – osada Rusniaky, Ranč Abeland – Skala – Prepadlé – Košarisko, Chata Cementárka – symbolický cintorín trampov – Medené Hámre – Biely kríž (bufet Včelín) – Kopanice – Bratislava, mestská časť Rača, Detvianska ulica

Za neskutočných 15 minút som sa v sobotu dostal od nás z Petržalky na Patrónku a stihol tak autobus do Lozorna. V sviežom letnom ráne tam nik iný nevystúpil a tak si po asfaltke k vodnej nádrži Rusniaky vykračujem sám. Vládne tu nebývalý stavebný ruch a veru to nevyzerá na rodinné domčeky. Na ceste pri nádrži už parkujú autá a v lesíku sa hompáľajú hamaky rybárov. Pripomína mi to zakuklené motýle. Míňam koníky pasúce sa v ohradách pred kamenným monštrom a pokračujem k vstupnej bráne do Abelandu.

V apríli sme tu s oddielom skončili žltý Lozornský okruh. Vládne tu troška chaos, no oproti kamennému monštru je tu všetko z dreva, voľne prístupné a všade sú usmiati ľudia. Telefonicky sme si dopredu objednali klobásky a bryndzové halušky. Klobásy sú tak veľké, že s ich konzumáciou nám musia pomáhať miestne poloslepé psíky. Trošku mi to tu pripomína Potemkinovskú dedinu. Keď človek prichádza, vidí rad domčekov. Z druhej strany však už nie sú steny.

Práve sa tu záujemcovia učia vyrábať píšťalky. Domáci chodia v ľanovom oblečení, čo s moderným kočíkom dosť kontrastuje. Deti sa vozia na voze ťahanom koníkom, obdivujú ovečky, prasiatko, husi, poníka. Majstri dokončujú stavbu kostolíka. Zaujala ma hrozba jednej mamičky: „Ak nebudeš poslúchať, zarazím Ti Abeland na dva týždne!“ Myslím, že to hovorí za všetko.

Teraz v auguste len míňam vstupnú bránu do Abelandu a pokračujem vľavo po lesnej ceste. Dvakrát som ňou zo Skaly schádzal, teraz idem opačne. Ide sa mi bez problémov, akurát ma vystraší pes bez doprovodu. Keď však zbadá skalu v mojich rukách, rozmyslí si to a utečie. Pomedzi stromy vidím Jabloňové, míňam posed a neskôr aj okop pre hod granátom. To jediné pripomína vojenské pásmo. Na lúke z cesty odbočujem vpravo do lesíka a keď prejdem okolo veľkého dreveného kríža, viem, že sa blížim k ceste popod Skalu. Značka ma vedie trošku strmo hore a už vidím modrú, ktorá tu pred tromi mesiacmi ešte nebola.

Od dvojkríža na pyramíde je krásny výhľad na Rusniaky a Lozorno. Nebral som si jesť, ani piť a tak sa len vydýcham a pokračujem po novej značke. Schádza zo Skaly a po akomsi vale obchádza kopec. Vychádzam na lesnú cestu, ktorá ide od Lintavy. Naokolo sú krásne, vysoké listnáče. Keď ma šípka upozorní, že treba odbočiť vľavo, dolu na lúke zbadám pohyb. Laň malým ladnými skokmi uteká preč. O to viac som prekvapený, keď ju zbadám za zákrutou na ceste. Neváham a fotím. Chodník ide dolu lúkou a vychádzam na rozbahnenej ceste k jaskyni Prepadlé. Značka ide vpravo a po troch kilometroch končí na zelenej z Košariska na Kozí chrbát. Veľmi šikovná skratka.

Po zelenej sa vyberám na Košarisko. Cesta je dosť zničená zvozom dreva. Už sa teším na chatu. Na vzorne pokosenom trávniku skúšajú cyklisti v pauze futbalové umenie, pieskové volejbalové ihrisko je prázdne. Objednávam si veľkú kofolu a skvelú fazuľovicu s chlebíkom. Sadám si pod nástenku jaskyniarov a so záujmom čítam ich správy. Tiež pekný koníček, no nič pre klaustrofobikov.

Občerstvený vykračujem k rekreačnému stredisku MV SR. Nádherná, bledomodrá voda bazénu s protiprúdmi je prázdna, hoci na chate je evidentne dosť návštevníkov. Idem sa pozrieť do uličky pomedzi chaty. Vyrastajú tu ďalšie a veru o súkromí sa tu veľmi nedá hovoriť. Vraciam sa na modrú a idem sa pokloniť na symbolický cintorín trampov. Priznám sa, že toto mi je bližšie, než prebíjajúce sa peňaženky na mramorových cintorínoch miest.

Keď modrá schádza na asfaltku do Svätého Jura, preskakujem potok a povedľa rozpadnutého fleku sa vnáram nenápadnou cestičkou do lesa. Tadeto vedie skratka k Silického prameňu. Nejaok sa zamyslím a schádzam aj z tohto chodníka. Vďaka tomu nachádzam pekné ohnisko pod stromom pri lúčke. Pousmejem sa nad veľkým, modrým kastrólom s odpadom. To si nabudúce uvaria?

Prechádzam cez asfaltku na Medené Hámre a pokračujem hore kopcom. Prekvapuje ma vyschnutý Silického prameň. Veď všade inde je kopa vody! To som už na červenej a čoskoro prichádzam k výkopu, do ktorého kladú kábel. Je to tu už pekne dlho rozkopané a stále nechápem, kam s tým idú. Keď vykročím na asfaltku k Bielemu krížu, nechce sa mi veriť vlastným očiam. Zase cyklisti! Sanitka, občerstvovací stôl a neskutočný bordel od poodhadzovaných umelohmotných pohárov. Chcel som sa zastaviť vo Včelíne na kofolu, no radšej prchám. Lenže páni cyklisti sa rútia po turistickom chodníku a tak ty turista kráčaj po asfaltke. Veď oni chudáci sú tak utláčaní.

Vďaka Bohu ich na prvej možnej odbočke posielajú doprava, asi k Vydrici a tak môžem ísť zas na chodník. Smutne sa pozerám na to množstvo vyváľaných stromov. Aj tu si vietor našiel svoje obete. Časť lúky pri bývalom lyžiarskom vleku je vykosená, zvyšok už zarástli stromy. Prekvapuje ma nový kríž, skoro pri parkovisku. Vychádzam z lesa a páľava mesta ma ovalí celou svojou silou. Veľmi sa poteším Trom zajacom a kofola vo mne len tak zmizne.

Ďakujem turistom z Lozorna za tri nové značky. Bodaj by mali viac nasledovníkov. Ja som sa tento rok na Slovensku skôr stretal s vyblednutými značkami, kde značkár nebol možno aj desať rokov. Možno toto na hiking nepatrí, ale veľmi som sa tešil na nedeľu. Môj milovaný futbalový klub obnovuje svoju činnosť v V. lige. Ak to zobrali do rúk ľudia so zápalom, aký majú turisti z Lozorna, prežije a hoci skromne, ale bude existovať. Snáď naozaj ešte nie sú peniaze v športe všetko!

Diskusia
Nové značky v okolí Lozorna II. 04/10/10 22:02 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár. 18/09/18 Miroslav Svítek Česko
Prístrešok Jakubianka na Hniezdnej polianke Po rokoch som sa opäť dostal do Levočských vrchov, a to na viac dní. Na rozdiel od poslednej návštevy už nie sú Vojenskými lesmi a bol som napokon milo prekvapený, že ani neboli holorubom, ako presakovali informácie. Hoci tu na oficiálne ubytovanie nie je ani jedna chata, my sme s partiou bývali v chate Vinná, našiel som tu zopár možností na prenocovanie pod strechou pre tulákov. 25/08/18 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Túra Čížov – Hardegg – Znojmo 5. etapa KPG V putovaní proti prúdu rieky Dyje som sa dostal na koniec železničnej trate Břeclav – Znojmo a ukázalo sa, že nie je v mojich silách spraviť ako jednodňovku trasu Vranov nad Dyjí - Znojmo. Mivy pre pracovné zaneprázdnenie dlhodobo vypadol z našich plánovaných túr, a tak padol nápad prejsť trasu na bicykli. Samému sa mi jednoducho nechcelo. Nuž som si zase sadol nad mapu a cestovné poriadky a rozdelil som si napokon úsek Podhradí nad Dyjí - Znojmo na dva jednodňové s tým, že z Čížova do Znojma pôjdem hlavne Rakúskom. Moravskú stranu som podrobne prešiel pri dovolenkách v rokoch 2007 a 2011. 14/08/18 Miroslav Svítek Česko, Rakúsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kelčský Javorník z Chaty Tesák Po dlhšej ceste autom z Rožnova pod Radhoštěm cez valašské dedinky sme začali s Mirom stúpať do serpentín Hostýnskych vrchov. Všade po ceste sa opravovalo, na každom kilometri boli nejaké mobilné semafory. Akoby mi chceli pripomenúť starý bulharský seriál „Na každom kilometri“ – taká obdoba poľského seriálu „Štyria z tanku a pes“. Joj, v mojej mladosti takéto seriály leteli. dnes Vladimír Popluhár Svet
Prístrešok Táborisko Mraznica na Stolici Táboriť na vrchole najvyššej hory pohoria sa dá málokde. Buď je na vrchole málo miesta alebo je skalnatý či zarastený vegetáciou, prípadne v chránenom území. Ani jednu z uvedených charakteristík nespĺňa najvyššia hora Stolických vrchov a zároveň Slovenského rudohoria - Stolica. včera Tomáš Trstenský Stolické vrchy
Túra Krížový vrch z Levočskej doliny Počas našich turistických výletov po východnom Slovensku sme jedno pohorie neustále obchádzali. Levočské vrchy so svojou povesťou bývalého vojenského priestoru a s jednou turistickou značkou tiahnucou sa krížom cez pohorie nemohli byť lákadlom pre rodinnú turistiku. Keď sme však už v iných pohoriach zaznamenávali druhú, či ešte častejšiu návštevu, prinútil som sa nulu na konte Levočských vrchov zmazať. Po detailnom štúdiu máp padol výber na Krížový vrch, ktorý leží dostatočne na okraji pohoria, aby sme to štýlom tam a späť zvládli s našimi školákmi bez vážnejších problémov. 21/09/18 Peťo Nový Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nové značky v okolí Lozorna II. 04/10/10 22:02 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 502 m n. m.
    • min: 150 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 520 m
    • klesanie: 550 m
  • Vzdialenosť
    • 22,58 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 21.08.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.3327 ° SŠ
      dĺžka: 17.0508 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2115 ° SŠ
      dĺžka: 17.155 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bratislava
  • Voda
    • Lozorno, chata Cementárka, bufet Včelín na Bielom kríži, Rača
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Lozorno (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.36)