Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Z Kanady do Trenčína

Keď som sa v roku 2009 vrátil z Omšenského okruhu, bol som pevne rozhodnutý doviesť do tohto prekrásneho kúta Slovenska aj ostatných členov T. O. Bjatek. Nepodarilo sa mi síce zabezpečiť ubytovanie v Hankovej chate nad Trebichavou, ale hotel Kanada v Bánovciach nad Bebravou nás plne uspokojil svojimi službami a najmä ľudovými cenami.

Vzdialenosť
52 km
Prevýšenie
+1780 m stúpanie, -1917 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 28.08.2010
Pohoria
Strážovské vrchy, časť Trenčianska vrchovina Podunajská nížina, časť Podunajská pahorkatina - Nitrianska pahorkatina
Trasa
Voda
Bánovce nad Bebravou, Slatinka nad Bebravou, Krásna Ves, Rybárska bašta pri vodnej nádrži Prusy, Petrova Lehota, Opatová, Trenčín
Nocľah
Hotel Kanada v Bánovciach nad Bebravou
Doprava
Bratislava (vlak, bus) – Bánovce nad Bebravou (vlak, bus), Bánovce nad Bebravou (vlak, bus) – Slatinka nad Bebravou (bus), Bánovce nad Bebravou (vlak, bus) – Krásna Ves (bus), Trenčín (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

1. deň

Slatinka nad Bebravou – Dúpna diera – Lažtek – Veľké lúčky – Bukovinská skala – Krásna Ves – sedlo Mely – Trebichavské sedlo – Dubnička – vodná nádrž Prusy – Bánovce nad Bebravou

Vždy sa snažím kontaktovať starostov v dedinkách, cez ktoré prechádzam pri putovaní Slovenskom. Veď kto už by vám vedel lepšie priblížiť zaujímavosti daného regiónu, ak nie miestny a ešte získam do "wanderbuchu" aj peknú pečiatku s obecným erbom. Tak som sa s prosbou o pomoc pri návšteve okolia Slatinky nad Bebravou, obrátil na jej starostu Mgr. Jána Blacha. Ochotne prisľúbil pomoc a keď sme v sobotu vystúpili z autobusu v Slatinke nad Bebravou, bol pripravený nás sprevádzať. Najprv nás, 14 turistov z Bratislavy, zobral na Obecný úrad a pri kávičke a čaji nám porozprával o starostiach a slastiach starostovania v obci s 203 obyvateľmi. Keď sa nachádzate v ochrannom pásme najväčšieho vodného zdroja na Slovensku a ešte je okolo vás kopa prírodných rezervácií, očakávate od spoločnosti isté kompenzácie za obmedzenia. Zdá sa však, že vláda a Boh sú ďaleko.

Napokon sme sa vybrali za tým najdôležitejším, miestnymi jaskyňami. Podľa mapy ich je tu v okolí päť a pán starosta nás doviedol k Dúpnej diere. Pri žltej značke idúcej zo Slatinky vás na ňu upozorní tabuľa. Trošku stúpania sypkým svahom a stojíme pred kovovou bránou. Nasadzujeme si čelovky a vchádzame dnu. Asi 30 metrov sa dá ísť vzpriamene, potom nás zastaví stena a v nej malé dvierka. Za nimi to nie je pre klaustrofobikov. Vyplašili sme pár netopierov a po spoločnej fotografii sa vraciame dolu na chodník. Pôvodne som chcel ísť až na Uhlisko, no pán starosta nás od smerovníka Lažtek vedie na lúku s vraj bývalými jazerami. Dnes sú to krasové jamy v malých remízkach. Nad jednou je natiahnuté silné oceľové lano. Asi jeho pomocou čistili pri prieskume jamu.

Vraciame sa na asfaltku a okrajom PR Žrebíky mierime k Bukovinskej skale. Krásne hríby, viditeľné z cesty, nás nenechajú chladnými a pár ich berieme so sebou. Časom značne poznačené drevené tabule nás upozorňujú, že sa nachádzame na náučnom chodníku medzi Krásnou Vsou a Slatinou nad Bebravou. Vraj to je pozostatok aktivity zaniknutého mikroregiónu Podhorie. Prudký dážď nás zastihol chvalabohu na lúke neďaleko chatky s peknou verandou a tak sa tam uchýlime a obedujeme. Po necelej hodinke môžeme pokračovať k Bukovinskej skale. Viem, aký nádherný výhľad na celý kraj je z nej a som rád, že vyšlo slniečko a mohli sa o tom presvedčiť aj ostatní. Dá sa tu pobudnúť hodne dlho a kochať sa výhľadom. Vraj tu boli aj lavičky, no asi nebolo čím prikladať na ohnisko a tak teraz len stojíme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Napokon ľudí odtŕham od tej krásy a zostupujeme do Krásnej Vsi. Starosta sa s nami lúči a som mu veľmi vďačný za ochotu. Pevne verím, že aj on sa presvedčil, že „paštekári“ sú normálni ľudia so záujmom o svoju vlasť.

V Krásnej Vsi sa zastavujeme v miestnej krčme na nevyhnutné občerstvenie a po krátkom daždi dvíham ľudí na pochod. Keďže je 14 hodín, je mi jasné, že do Podlužian na autobus to nestihneme a asi ani do Dubničky. Čaká nás cesta až do Bánoviec nad Bebravou. Ako správny vodca to mužstvu zatajím, veď tých cca 25 km prejdú.

Hneď v Krásnej Vsi máme cestu zarúbanú, respektíve nieto mosta cez Bebravu. Ešteže nás púšťa jeden pán cez svoju záhradu a súkromnú lávku. Stúpanie k zosilňovaču dá každému zabrať a tak mančaft ukľudňujem, že pôjdeme už viac-menej po rovinke. Viem, že to tak nebude, no na palube musí byť pohoda! Však mi to v sedle Trebichava pripomínajú, ale to už je tá húsenková dráha za nami.

Príroda okolo sedla Mely mi veľmi pripomína okolie Dobrej Vody. Borovice, piesok, skaly. Otvára sa nám pekný spätný pohľad na lesy nad Slatinkou a neskôr na rovinu pod Považským Inovcom. Prechádzame cez PR Udrina a keď míňame cestu, po ktorej som minulý rok s Mišom zbehol na salaš pred Trebichavou, myslím si že máme vyhrané. A ono nás ešte čakalo pekne dlhé stúpanie po lesnej ceste. Konečne sme zastali v sedle Trebichava, ale smerovník tu nie je. Takže ak človek nemá mapu, nevie o blízkosti Kňažieho stola a ani odkiaľ a kam vedie zelená, či koľko to trvá do Dubničky.

Telefonicky prekladám večeru z 19. na 20. hodinu. Vlado, ktorý potrebuje chytiť autobus do Partizánskeho, si robí osobný rekord a stíha to do Dubničky za necelú hodinu. My ostatní si vychutnávame černice, výhľady na Nitrické vrchy s vysielačom pod Čiernym vrchom, Uhrovským hradom, Rokošom, a Jankovým vŕškom. Cesta je trochu blatistá a zarazia ma na nej kopy rozbitých škridiel. Asi sa niekomu nechcelo platiť za smetisko. V Dubničke sa rozhodujeme ignorovať žltú a po asfaltke sa presúvame k poľnej ceste okolo vodnej nádrže Prusy. Deň je už vyslovene slnečný a na brehu posedáva kopa rybárov. Rybárska bašta je zatvorená a tak sa občerstvujeme až na hoteli. Cestou naň sme si ešte stihli obzrieť evanjelický kostol, sochu sv. Floriána, sochu Štúra, katolícky kostol na námestí a historickú budovu Mestského úradu. Bánovce nad Bebravou sú celkom príjemné mestečko.

2. deň

Krásna Ves – Veľké lúčky – Rumpálový závrt – Petrova Lehota – sedlo Trubárka – Nad Kubrianskou dolinou – Opatová – Trenčín

V nedeľu sme mali raňajky bohatšie o hríby na cibuľke a korení, ktoré nám ochotne pripravil kuchár hotela. Potom už s plnými ruksakmi sme sa autobusom odviezli do Krásnej Vsi a po modrej vykročili našou včerajšou zostupovou trasou. Pri smerovníku Veľké lúčky nás vítal zúrivý psisko z drevenej búdy, kde je zakázané opierať si bicykle o plot. Žiadna zelená tu však nebola, na rozdiel od www.turistickamapa.sk. Nuž sme začali so Slávom spriadať cestu neznačene, čo sa mojim spoluturistom nie veľmi pozdávalo. Presvedčil som ich však a keď sme vykročili po lesnej ceste, za zákrutou bola na strome zelená. Ako sa napokon ukázalo v Opatovej (mestská časť Trenčína), toto je snáď jediný chodník na Slovensku, ktorý nemá ani jeden smerovník. Nuž, miestni značkári, neviem, čo k tomu dodať!

Netrvalo dlho a v lese sme narazili na ohradenú jamu Rumpálového závrtu. Je to 16 m hlboká krasová priepasť. Nepokúšali sme osud detailným prieskumom a pokračovali lesnou cestou ďalej. Minuli sme lúku s tromi posedmi, čo som okomentoval, že cez ňu živá zver nemá šancu prejsť. Hríby sa nám dnes nedarilo nájsť. Značka sa vinula lesom trošku zvláštne. Šla doprava, potom klesla doľava k ceste, aby ju prekrižovala, vyšla na kopec s posedom a vzápätí klesla rúbaniskom s pekným výhľadom na Baske opäť na cestu a popri prítoku potoka Machnáč nás doviedla k asfaltke, ktorá vedie do Trenčianskych Teplíc. Prekročila ju a stúpala lesom, neskôr popri políčkach a Božích mukách do Petrovej Lehoty.

Pomedzi humná sme zbehli na autobusovú zastávku, aby sme zistili, že táto dedina nemá krčmu. Nuž sme si posadali na zem, skonzumovali, čo kto mal a vybrali sa stúpať do sedla Trubárka. Na lúkach pred ním ma prekvapil telefonát od dvoch rýchlych kolegýň. Vraj kde sme všetci. Po chvíli som pochopil, že sa vracajú po zelenej späť a vôbec si to neuvedomujú. Nuž som ovečky zavrátil do stáda a ony, diaľkovo riadené, nás našli.

Na modrej za sedlom sme stretli jediných dvoch turistov za celé dva dni. Teraz už naozaj po takmer rovine sme kráčali v mrholení a keď zosilnelo, nahodili sme pončá. Odrazu sme boli s Danicou sami a klesali sme lúkou s výhľadom na kláštor a kostol sv. Beňadika v Skalke nad Váhom, ako aj Vršatské bralá. To som už vedel, že sme niekde prešvihli odbočku na červenú, nuž ale keď smerovníky na tejto trase nevedú. Skončili sme v Opatovej a nerobil som si z toho ťažkú hlavu. Je to už časť Trenčína a tak sme po ceste a od odbočky na Kubrú po chodníku došli na stanicu v Trenčíne.

Ukázalo sa, že ako jediní. Ostatní síce zbadali červenú na strome a vybrali sa po nej, ale bol tam tak katastrofálny chodník, že po príchode ku kyselke v Kubrej toho mali plné zuby a nasadli na autobus do Trenčína. S pohľadom na Trenčiansky hrad sme sa pohodlne najedli v miestnej reštaurácii a vlakom 15.32 sa vrátili do Bratislavy.

Tak sa úspešne skončilo každoročné koncoaugustové putovanie T. O. Bjatek. Tento rok sme z Kanady došli až do Trenčína. Nie je však Kanada ako Kanada. O rok možno Pohronský Inovec a Tríbeč.

Zaujímavé odkazy

Prírodná rezervácia Udrina
Chránené územie Kňaží stôl
Knaží stôl
Prírodná rezervácia Ľutovský Drieňovec
Mikroregión Podhorie
V údolí s riečkou Bebravou
Prírodná rezervácia Žrebíky

Fotogaléria k článku

Najnovšie