Túra

Biela voda – Jahňací štít a späť

11.10.10
Na Jahňacom štíte vo Vysokých Tatrách som bol zatiaľ iba raz, aj to v nevyberanom počasí. Navyše to už bolo dávno a tak dobre padlo vrátiť sa pod najväčšiu tatranskú stenu a z Chaty pri Zelenom plese vybehnúť na pomerne ľahko dostupný štít, ukončujúci hlavný hrebeň Vysokých Tatier na východe.

Trasa

Už štvrtý deň čakáme v Tatranskej Lomnici na naozaj dobré počasie. Zajtra už odchádzame, no máme šťastie a dnes je od rána nádherne. Z parkoviska na Bielej vode sa teda pomaly vydávame na dlhý pochod dolinou. Trasa je nasledovná: Biela voda – rázcestie nad Matliarmi – Šalviový prameň – Kovaľčíkova poľana – Chata pri Zelenom plese – Červené pleso – sedlo Kolový priechod – Jahňací štít a späť.

Svieže ráno

Keď sa o chvíľu schováme medzi stromy, slnko už tak nehreje a od úst ide para. To je dobre, dnes by nemala prísť búrka. Postupne pridávame do kroku. Čokoládová tyčinka sa už dostala do krvi a bez väčšej námahy obiehame skupinky ľudí. Zastavujeme až pri Šalviovom prameni. Na chvíľu vydýchnuť, osviežiť sa vodou. Ďalej sa však na pôvodné tempo nechytáme, preto nás po čase predbieha skupinka postarších tetušiek, ktoré sme stretli ešte pri parkovisku. To Petra naštve a napriek únave nahadzuje pekelné tempo. Takmer mu nestačím. Keď už hodnú chvíľu si to takto valíme hore dolinou, pripojí sa k nám jeden turista s konštatovaním: „Teda kluci, vám stačit, to je makačka.“ Pokračujeme teda spolu a rozoberáme rôzne témy.
Naraz mi však dochádza energia, a tak sa musím napiť a zhltnúť kúsok čokolády. Mne to pomohlo, no Peter sa už nedonúti k takému výšľapu. Voľnejším tempom sa teda blížime k Zelenému plesu. Postupne sa otvárajú výhľady na obrovské steny tatranských velikánov. Je to nádherná scenéria, keď sa odrazu pred vami objaví mohutná hradba tmavých skál stúpajúca tisíc metrov nad dolinu. Odtiaľto štíty vyzerajú asi najmajestátnejšie. Na Chate pri Zelenom plese sa rozvalíme na terasu otočenú k plesu a polhodinku, ktorú sme si nadbehli, zužitkujeme na oddych. Perfektná je hláška jedného českého turistu, keď príde k plesu: „Ty vole, vono je fakt zelený!“

V ústrety ozajstným veľhorám

Z chaty pokračujeme až niečo po dvanástej. Obloha stále takmer bezoblačná, netreba sa teda nikam náhliť. Asi najväčšie stúpanie na trase je práve tu, na prahu Červenej doliny. Chodník v kosodrevine je na moje prekvapenie až príliš rozrýpaný. Technicky náročnejším miestom sú dva neveľké skalné stupne, kde nie je hanba pridržať sa rukami. Odtiaľ je chodník o niečo v lepšom stave. Pri napoly suchom Červenom pliesku si dávame väčšiu prestávku. Peter nie je celkom fit a strmý výstup dá zabrať každému. Môžeme sa síce vrátiť, no keď konečne vidíme náš cieľ, premôže únavu a stúpame ďalej.

Tatry sú naozaj rozdiel oproti Třeboňským rybníkom, odkiaľ Peter prišiel. Snažím sa mu ukázať najzaujímavejšie miesta, keďže je v slovenských horách prvý raz. Keby sme tak videli aj kamzíka alebo svišťa, bolo by to super. Vtom zbadám nad chodníkom dvoch siestujúcich kamzíkov. V závere Červenej doliny sa zvykne aj neskoro v lete prechádzať firnovým poľom, čo by bol ďalší bonus. No posledná zima tu bola na sneh skúpa. Takmer všetok sa už roztopil a zostal len celkom hore pod stenou Belasej veže.

Dostávame sa k technickému úseku. Strmou skalou, opatrenou reťazami, treba vystúpať na hrebeň do Kolového priechodu. Práve tadiaľto neprechádza veľa ľudí, takže sa cez problematický úsek dostávame pomerne rýchlo. Z druhej strany už prefukuje celkom čerstvý vietor. Je čas pridať ďalšiu vrstvu oblečenia. Odtiaľto je to na vrchol taká klasická hrebeňová hojdačka. Chvíľu sa ide po skale hore, potom zase kúsok dole.

Vrchol dobyt!

Pôvodne som chcel zahrať scénku z Cimrmanovho divadla o dobytí Severného pólu, lenže Peter bol dosť vyšťavený a nemal by kto nadväzovať na dialóg. O tom, že nie je vo svojej koži, svedčí aj fakt, že nepovedal ani slovo na adresu dvoch naozaj pekných poľských turistiek, ktoré za nami išli už od Červeného plesa. Kým on oddychuje na vrchole a pomedzi to obdivuje výhľady, snažím sa pofotiť okolitú krajinu.

S tým, čo som tu videl, teda skôr nevidel, pri minulej návšteve sa toto nedá porovnávať. Na východ sa ponad Dolinu Kežmarskej Bielej vody otvára krajina a bez oparu by bolo hádam vidno aj Spišský hrad. Na severe veľhory ohraničujú Belianske Tatry a za nimi naše "srdcové" Zamagurie. Na západ sa k horizontu tiahne rozoklaný hlavný tatranský hrebeň. Na juh je rozhľad najkratší. Tu sa z druhej strany doliny okolo Lomnického štítu vypínajú jedny z najvyšších štítov a na obdiv vystavujú svoje severné steny. Takou kuriozitou je Jastrabia veža. Zospodu tvorí jednu z dominánt údolia a neodmysliteľnú ikonu na pozadí Chaty pri Zelenom plese. Odtiaľto je to však len akýsi neforemný pahorok tam niekde dolu.

Blízke stretnutia

Peter schádza trochu v predstihu. Vraj nepôjde rýchlo, tak ho ľahko dobehnem. Na vrchole tak zostávam sám s jedným vášnivým fotografom. Vychutnávam si posledné podvečerné chvíle na tatranskom hrebeni a zbieham nižšie teda aj ja. Naozaj netrvá dlho a Petra dobieham. V miestami exponovanejšom teréne zostupujeme pomaly. Za poslednou skalou pred reťazami ostávam stáť v nemom úžase. Ani nie desať metrov predo mnou stojí kamzík. Pozeráme na seba a neviem, čo spraviť. Vtom sa objavuje aj ďalší, celkom malý. Len tam tak všetci štyria stojíme a pozeráme. Kamzíky vôbec neutekajú, ba priam si pýtajú fotku. Predstavte si ten obraz: kamzík na skale pri vás a v pozadí biela stena Muráňa. Neskutočné! Kým sa však dostanem k foťáku, je neskoro.

Schádzame medzi poslednými. V celej doline je teraz možno desať ľudí. V diaľke pred nami vidíme, ako ďalšia skupina kamzíkov doslova blokuje chodník zostupujúcim turistom. Kým sa naším slimačím tempom dostaneme k nim, isto už budú preč, pomyslím si. Opak je však pravdou. Nás tiež nechcú pustiť. Človek len pomaličky ide, aby sa ho zviera náhodou nezľaklo, ale keď už nás delí tak päť metrov, nahlas uvažujem, že to predsa nie ja normálne. A keby to robil len jeden. Po čase nás to už prestáva baviť, líhame si do trávy a okolo nás behajú kamzíky. Darmo, ony sú tu doma a my sme len hostia.

Keď sa konečne cesta uvoľnila, pokračujeme v zostupe. Strmina k Zelenému plesu po rozbitom chodníku sa zdá byť nekonečná, hlavne keď Peter už ide z posledného. Ani radšej nezisťujem koľko nám to trvalo. V bezpečí chaty si odpočinieme. Teplý nosičský čaj a tabuľka čokolády robí svoje a Petrovi sa vracia nálada. Snáď aj preto, že najťažšiu časť už máme za sebou. Je už dosť neskoro, keď vychádzame z chaty. Posledné slnečné lúče presvitajú ponad čierny skalný hrebeň. Zopár fotkami sa teda lúčim s veľhorami a už len čo najskôr byť na Bielej vode. Keď máme dnes také šťastie na zvieratá, dúfam, že nestretneme aj medveďa, ktorého by Peter tiež chcel vidieť. Celou cestou som v napätí, ktoré s klesajúcim slnkom naopak rastie.

Fórum 11 príspevkov
Biela voda – Jahňací štít a späť 12/08/11 10:28 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Švajčiarsky národný park - Margunet Švajčiarsky národný park (skrátene SNP) je jediným národným parkom v krajine. Vyberieme sa na vrch Margunet, cez ktorý prechádza náučný chodník národného parku. Presne tam sme sa vydali počas tohtoročnej návštevy švajčiarskych Álp. 08/11/11 Martin Závacký Svet
Túra Biela voda – Jahňací štít a späť Na Jahňacom štíte vo Vysokých Tatrách som bol zatiaľ iba raz, aj to v nevyberanom počasí. Navyše to už bolo dávno a tak dobre padlo vrátiť sa pod najväčšiu tatranskú stenu a z Chaty pri Zelenom plese vybehnúť na pomerne ľahko dostupný štít, ukončujúci hlavný hrebeň Vysokých Tatier na východe. 11/10/10 Martin Závacký Vysoké a Belianske Tatry
Túra Švajčiarsko - Flueela Schwarzhorn Príbeh o jednom splnenom sne alebo ako sme zdolali našu prvú trojtisícovku. Dlho sme si vyberali, ktorý vrchol bude najlepší a nakoniec voľba padla na Schwarzhorn (3146 m n. m.) vo Švajčiarsku, pod ktorým sa táto myšlienka aj zrodila. Tento článok môže byť inšpiráciou pre ďalších, ktorí chcú prekonať hranicu 3000 m n. m. bez nejakých náročných horolezeckých výkonov. 21/07/09 Martin Závacký Svet
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
PR Pozvanie na čaj v Maroku je príležitosť spoznať miestnych Korenistá exotika medzi púšťou a oceánom! Tisíce uličiek a ani jedna rovnaká! Cestovateľské kino v utorok 19. novembra v KC Dunaj vyzýva nasadnúť na lietajúci koberec a vojsť do labyrintu farieb, vzorov a vôní, v ktorom sa miesia kultúry arabského sveta, Afriky a Európy. Návštevníci budú mať možnosť nahliadnuť pod pokrievku tohto pestrého kultúrneho tajinu a ochutnať všetko, čo Maroko ponúka. Večerom bude sprevádzať skúsená cestovateľka Katarína Líšková. včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Biela voda – Jahňací štít a späť 12/08/11 10:28 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2229 m n. m.
    • min: 910 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1450 m
    • klesanie: 1450 m
  • Vzdialenosť
    • 21 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 26.08.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1877 ° SŠ
      dĺžka: 20.2925 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1877 ° SŠ
      dĺžka: 20.2925 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chata pri Zelenom plese
  • Voda
    • Šalviový prameň, Chata pri Zelenom plese
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Tatranská Lomnica (vlak, bus) - Tatranské Matliare (bus)/ Biela voda (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.87 (0.33)