Výstupové trasy

Priamo na streche Ukrajiny sa stretajú štyri výstupové trasy, ktoré sú zároveň turistickými značenými trasami. Hoverla je zároveň uzlovým bodom v pohorí Čornohora (Čierna hora) počas prechodu hlavného hrebeňa. Vrchol leží na hranici dvoch administratívnych oblastí (kraje): Zakarpatská oblasť a Ivano-Frankivska oblasť. Hora sa taktiež nachádza na historickej poľsko-československej štátnej hranici, čoho svedkami sú zachovalé kamenné hraničné pätníky s vytesaným „P“ a „ČS“. Uvedenú hranicu sledujú dve turistické trasy po hlavnom hrebeni Čornohory, Východných Karpát a tiež samotného oblúka Karpát.

Žltá značka č. 14 od vrcholu Breskul
TZT vedie na Hoverlu od juhovýchodu po hlavnom hrebeni Čornohory od vrcholu Breskul. Trasa bola vyznačená dávnejšie, preto sú pásové značenie a smerovníky zanedbané, no trasa je frekventovaná a v teréne dobre viditeľná. Za zníženej viditeľnosti sú dobrými orientačnými prvkami staré hraničné pätníky bývalej poľsko-československej hranice.

Žltá značka č. 15 od sedla Sidlovyna
TZT vedie na Hoverlu od západu po výraznej rázsoche od sedla Sidlovyna (prevažne južnou stranou chrbáta). Trasa bola vyznačená dávnejšie, ale pásové značenie a smerovníky sú dobrom stave. Trasa je frekventovaná a v teréne dobre vyšliapaná. Orientačne dôležitým miestom je smerovníkom označená odbočka v traverze juhozápadného svahu Hoverly v blízkosti bivakovacieho zrubu, kde treba vystúpiť zo svahu do plytkého sedielka v západnej rázsoche Hoverly (východne od kóty Kaminia).

Žltá značka od osady Kozmeščik
TZT vedie na Hoverlu zo severu po výraznom chrbáte od lesníckej osady Kozmeščik (táborisko, bufet, obchodík) v údolí Lazeščinky. Na traste nie sú osadené smerovníky a vedie cez viacero orientačne náročných miest (spleť zvážnic nad Kozmeščikom, rúbaniskom pod salašmi a odbočka na kóte Kaminia v západnej rázsoche Hoverly). Chodník je v teréne dobre viditeľný a orientačné problémy odpadajú pri zostupe z vrcholu do Kozmeščiku. Túto trasu obľubujú turisti, vyrážajúci z Jasine a Lazeščiny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zelená značka od športbázy Zarosľak
TZT vedie na Hoverlu od severovýchodu po severnej rázsoche s vrcholom Malá Hoverla od športbázy Zarosljak (Zarosľak) v závere údolia rieky Prut. Trasa bola vyznačená v roku 2009 ukrajinským združením „Karpatski stežki“ po pôvodnom červeno značenom okruhu zo Zarosľaku. V hôľnej časti chodníka bolo osadené tyčové značenie červenej farby na lepšiu orientáciu za zníženej viditeľnosti a tiež ako zimná výstupová cesta. Trasa je frekventovaná a v teréne dobre vychodená. Na vrchole Hoverly je osadená smerová tabuľka.

Modrá značka od športbázy Zarosľak
TZT vedie na Hoverlu od východu po bočnom chrbáte (Plece Hoverly) od športbázy Zarosljak (Zarosľak) v závere údolia rieky Prut. Trasa bola vyznačená v roku 2009 ukrajinským združením „Karpatski stežki“ po pôvodnom červeno značenom okruhu zo Zarosľaku. V hôľnej časti chodníka bolo osadené tyčové značenie červenej farby na lepšiu orientáciu za zníženej viditeľnosti a tiež ako zimná výstupová cesta. Trasa je najčastejšie používanou pre výstup na vrchol a dobre viditeľná v teréne. Na vrchole Hoverly je osadená smerová tabuľka.

Niekdajšia značka z dedinky Hoverla
Výstupová trasa na Hoverlu vedie z juhu z osady Hoverla, patriaca pod obec Luhy po starej vojenskej ceste údolím potoka Hoverla cez prales Karpatskej biosférickej rezervácie do sedla Sidlovyna. Trasa bola vyznačená ešte za socializmu a dnes v teréne nájdeme už len ojedinelé pásové značenie a jednu smerovú tabuľu na rázcestí zvážnic za horárňou Bilyj. Chodník vedie prevažne po tvrdej lesnej ceste a sústavu serpentín skracuje lesným chodníkom. Trasa sa napriek svojej značnej dĺžke používa pre výstup na Hoverlu od mesta Rachiv (Rachov).

Ubytovacie možnosti

V masíve Hoverly majú návštevníci viacero možností nocľahu. Hrebeňovkárom s vlastným stanom poslúži táborisko na polonine Hladynia na trase žltej značky č. 15 medzi traverzom Hoverly a sedlom Sidlovyna. Tesne nad táboriskom sa nachádza málo výdatný zdroj vody.

Pre prípad núdze a zlého počasia stojí v západnom svahu Hoverly jednopriestorový bivakovací zrub tesne pod západnou rázsochou smerom na južnú stranu hôľneho chrbáta. Miestnosť tvorí drevená podlaha a na nochľah je potrebný vlastný spací vak a podložka.

V sedle Sidlovyna stojí terénna stanica „Peremyčka“ Karpatskej biosférickej rezervácie, kde sa dá ubytovať s vlastným spacím vakom na veľkej prični. Po minulé roky býval zrub bez stáleho správcu otvorený pre prípad núdze. Od roku 2010 sa pomery zmenili a okolo chatky bola pristavená veľká krytá veranda s dreveným sedením, kde by sa taktiež dalo uchýliť v prípade núdze s vlastným spacím vakom a podložkou. Tohtoročnou novinkou je zriadenie jednoduchého bufetu v objekte, kde si možno od hospodára doplniť zásoby na túru a občerstviť sa.
Ďalšou potešujúcou informáciou je zrod novej turistickej chaty (turbáza) v tesnom susedstve Chatky „Peremyčka“ na lúčnom priestranstve pod kaplnkou. S výstavbou sa začalo v roku 2009 a v roku 2010 bol objekt zastrešený a zasklený. Počas septembrovej návštevy chata ešte nebola zariadená, ale ako nám potvrdil strážca národného parku, chata by mala spustiť celoročnú prevádzku od roku 2011.

Pre hrebeňovkárov, smerujúcich na susedný vrchol Petros (2020 m n. m.), je cestou ešte jedna lokalita vhodná na nocľah. Na pol ceste medzi sedlom pod Petrosom (polonina Holovčeska) a sedlom Sidlovyna sa nachádza polonina Skopeska, kde stojí drevená búda. Objekt tvorí z troch strán doskami obitý dvojpriestorový prístrešok. V jednej polovici je drevená pričňa a v druhej časti je možné spať na udupanej hline. Pri búde stojí smerovník, drevená latrína a kryté sedenie s výhľadom na Petros. Pod cestou sa ešte nachádza koliba salaša, ale objekt som nenavštívil, tak neviem, v akom je stave.

Za zmienku ešte stojí športbáza Zarosljak (športová základňa Zarosľak) za Vorochtou, odkiaľ vyráža väčšina turistov, smerujúcich na Hoverlu. Je to pôvodne socialistická základňa pre ukrajinských športovcov a od roku 2008 prechádza rekonštrukciou.

Turistické mapy

Ak zháňate podrobnú mapu Čornohory, tak najaktuálnejšie sú dve česko-ukrajinské mapy - Čornohora (severozápad), Svidovec (východ) a Pokutsko-Bukovinské Karpaty (1 : 50 000) z roku 2012 a Čornohora (hlavný hrebeň), Maramureš, Rachovské hory, Čivčiny (severozápad) a Svidovec (východ) (1 : 50 000) z roku 2013. Dostupná je tiež poľská mapa Czarnohora/Čornohora/Chornohora v mierke 1 : 60 000 (online verzia), vydaná v roku 2010. V predaji je na Ukrajine v meste Ivano-Frankivsk a v Ľvove alebo na poľskom webe.
Zo súčasných máp je ešte použiteľná maďarská mapa „Schidni Karpaty“ (Svydovec, Čornohora, Rachivski hory)/“East-Carpathians“ (Swidovets, Chorna Hora, Rakhivskiy Mountains)/“Máramorosi-havasok“ (Szvidovec, Csornahora, Rahói-hegyek) v mierke 1 : 50 000 z vydavateľstva Kárpátia. No treba podotknúť, že mapa obsahuje veľa chýb. Ide hlavne o nepresné priebehy chodníkov a ich farebné označenie, takže sa vám môže stať, že namiesto zorientovania sa v teréne vás mapa viac pomýli.

Autori fotografií: Michal Mikuláš a Tomáš Trstenský

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek