Túra

Ostrý Grúň – Penhýbel – Jedľ. Kostoľany

25.10.10
Moja turistická duša nemá leto príliš v láske. Aj na horách je veľmi teplo, silné opary zahaľujú pohľady do diaľok a tie množstvá ľudí, ktoré sa dajú stretnúť v Tatrách, Fatrách, či na známych a vyhľadávaných trasách. To ma v lete akosi odpudzuje od akejkoľvek návštevy Tatier, Fatier a na míle sa vyhýbam známym a vyhľadávaným trasám. V lete sa rád túlam v tieni lesov, kde je príjemný chládok a na bohom zabudnutých turistických trasách, kde naposledy išla hádam len noha značkára.

Čo túre predchádzalo

Je letná horúca tropická noc. Sedím zmorený doma na balkóne a na mape hľadám trasu, ktorá by najviac vyhovovala mojim vyššie spomenutým kritériám „letnej túry“. Konečne ju mám! Pôjdem do oblasti, kde sa stretávajú pohoria Tribeč, Vtáčnik a Pohronský Inovec. Vybraná trasa vedie takmer výlučne lesmi a cestami, kde predpokladám takmer nulový stret s masami ľudí. Na dôvažok inšpirovaný článkom Miša Diviaka Stopy (ne)dávnej minulosti, sa rozhodnem túru absolvovať v mojej vandráckej výzbroji z osemdesiatych rokov. Žiadne „hajtech“ vesmírne technológie, žiadne XY–texy, len staré gate, obyčajné tričká, vychodené tenisky, pradedova „teľacina“ od Piavy a dedova partizánska celta. Takto na dnešnú dobu „archaicky“ vyzbrojený v najbližší voľný víkend vyrážam.

Trasa

Ostrý Grúň – Klenová dolina – Rúbaný vrch – Tatra – Suchá hora – sedlo pod Rajtokom – Veľké Pole – Penhýbel – horáreň Krížne cesty – Brezov štál – Lukáčov štál – rozhľadňa Drieňová – Lukáčov stál – Jedľové Kostoľany

Na námestí hrad a pod hradom krčmička

Na námestí hrad a pod hradom krčmička. Lepšiu kombináciu začiatku túry si ani neviem predstaviť. Preto, len čo sa vygúľam z prehriateho rýchlika Horehronec, rýchlym tempom zamierim na Žarnovické námestie. Návštevu hradu z dôvodu uzavretia pre verejnosť vynechávam, len si ho obzriem spod hradného brala. Zato v krčme pod hradom sa statočne „dopujem“ pivkom a pekelne pikantným nakladaným hermelínom. Veď času mám dosť, najbližší autobus do Ostrého Grúňa mi ide až za dve hodiny.

Takmer erotický začiatok

Len čo sa pohodlne rozvalím v „ostrogrúnskej“ strele, prisadá si ku mne zaujímavá osoba ženského pohlavia. A hneď začne so mnou nezáväzne komunikovať. Odkiaľ som, kam mám namierené, kde budem spať a tak podobne. Po mojich odpovediach sa jej bolo treba tiež vyrozprávať a tak sa dozvedám, že je sama samučičká, že jej je smutno, deti sú v cudzine a bývalý manžel dakde v čertoch. A tak, čím sme bližšie k Ostrému Grúňu, tým sú jej vety a otázky viac a viac eroticky ladené. Už ma pozýva aj na chalupu! Veru „bohuotcuprisahám“, byť tak slobodným bez záväzkov, neviem, neviem, či by som sa v tom Ostrom Grúni nezamotal do jej sukní...

Konečne začínam šliapať do vrchov

Vystupujem na hornom konci dediny. Hneď hľadám začiatok žltej značky, ktorá ma povedie Klenovou dolinou až na hrebeň pohoria Vtáčnik, ku križovatke turistických trás volanej Rúbaný vrch. Sprvu kráčam pomedzi domy premenené na rekreačné chalupy, neskôr už lesom, ale stále po asfaltke. Toto šliapanie asfaltu spríjemňujú aspoň pekné scenérie lesa a zopár solitérnych tajomných brál vedľa cesty. Onedlho počujem za sebou džavot detských hlasov. To ma ako strela predbieha pomerne veľká skupina mladých scoutov. Ledva im stačím zamávať. Jaj, jaj, myslím si, veď aj ja som mal tak štrnásť – pätnásť rokov a pomaly krok za krokom zdolávam výškové metre. Nad záverom doliny sa značka stáča, opúšťa asfaltovú cestu a pokračuje strmo hore lesom. Fakt mám dojem, že každý kilogram, čo mám na chrbte, váži aspoň trikrát toľko. Konečne sa stúpanie zmierňuje, čo je predzvesťou, že sa blížim k hrebeňu. Zakrátko stojím na rozsiahlom rúbanisku. Značka vedie jeho spodnou časťou k lesu, no ja sa poberám kolmo hore. Tuším z týchto miest pekné výhľady. Len čo dosiahnem horný okraj rúbaniska, otvára sa predo mnou široký pohľad na Žiarsku kotlinu, hrebene Kremnických a Štiavnických vrchov. Na východnom obzore sú v opare ukryté kontúry Nízkych Tatier. Urobím zopár fotiek a postupujem stále hore. Predpokladám, že musím križovať červenú hrebeňovú značku. Za chvíľu na ňu aj narážam.

Rázcestie Rúbaný vrch

Keď som pred desiatimi rokmi robil hrebeňovku Vtáčnika, veľmi ma fascinoval les v okolí rázcestia Rúbaný vrch. A tak som bol zvedavý, ako je tam dnes. No po príchode na rázcestie ma víta les len čiastočne. Okolie je poznačené rúbaniskom. A tak po tajomnej atmosfére, akú mám v pamäti, niet ani stopy. Preto sa tu zdržím len krátko a onedlho už postupujem Ponitrianskou magistrálou smerom k rázcestiu pod vrchom Tatra. Aj keď značka prechádza lesmi, z niektorých priesekov vidieť blízke Štiavnické vrchy. Za rázcestím začína les naberať podobu pralesa. Chodníček sa kľukatí neporušenou horou pomedzi mohutné stromy, ktoré vytvárajú mnohé čarovné zákutia. Značenie je stále dobré, tak rýchlo postupujem vpred. Ešte zdolám malé stúpanie a stojím na lúkach Suchej hory.

Na vrchole Suchej hory

Batoh skladám pri turistickom smerovníku. Držiac v rukách môj „kanón“ sa vyberám zaznamenávať výhľady. A tie stoja za to! Bezproblémovo identifikujem bočný hrebeň Vtáčnika s vrchmi Buchlov, Sladná skala a Žarnov. Keď sa na ne takto pozerám, v mysli si premietam čas, keď som zdolával ich stráne. Pri pootočení hlavy viac k západu spoznávam majestátne Nitrické vrchy s mohutným Rokošom. Aj tadiaľ som už šliapal! A tak sa spomienky valia ako rozbúrený prúd vody.

Smer Veľké Pole

Je čas pokračovať ďalej. Pradedova teľacina si už veselo tróni na mojom chrbte, keď začínam pomaly klesať do sedla pod Rajtokom. Za ním prechádzam malebnou krajinou štálov nad Veľkým Polom. Husté lesy tu vystriedali lúky s hájmi. Z nich sú očarujúce pohľady na Štiavnické vrchy a Sitno. Veľmi malebná je aj krajina pri samotách Anglet a Grégerov štál, ktorými značka prechádza. Preto neodolám a na dlhšiu chvíľku sa tu len tak zvalím do trávy a vnímam tú krásu. Až myšlienka na čapované pivo, ktoré ma čaká v krčme vo Veľkom Poli, ma zdvíha na nohy a ženie vpred. A naozaj, čochvíľa som na lúke nad dedinou. Tu sa mi opäť otvára pohľad na peknú okolitú krajinu oživenú domčekmi a starodávnou stavbou kostola. Obec zatiaľ nie je „zdevastovaná“ dnešnou modernou architektúrou novodobých palácov, preto si prechod jej uličkami vychutnávam. To už ale stojím pred miestnou krčmou, kde mám v pláne trochu dlhšiu prestávku.

Tábor na Penhýbli

Keď už predo mnou stoja zo tri prázdne krígle, začínam premýšľať, kde sa položím táborom. Stačí mi krátky pohľad do mapy a je rozhodnuté. Bivak si postavím na lúkach v okolí osady Penhýbel, ktorá je od dediny vzdialená asi päť kilometrov západne. V prevádzke je tam penzión, ale dnes dám prednosť spánku pod holým nebom. A keďže sa slnko začína skláňať k západnému obzoru, po dopití ďalšieho pivka sa pomaly poberám preč. Značka v tomto úseku síce vedie po hlavnej ceste, ale pohľady na okolie mi tento asfaltový úsek značne spríjemňujú. Onedlho som na mieste. Vyberám si malebné zákutie pod lesom a onedlho už spod celty počuť moje chrápanie.

Ráno

Noc bola teplá a tak sa hlboký spánok dostavuje až nad ránom. Preto vstávam pomerne neskoro. Rýchlo balím veci a smerujem k osade. Značka prechádza vedľa penziónu, ktorý je súčasťou agroturistického centra s možnosťou jazdenia na koňoch. Keďže reštaurácia je už otvorená, nevynechám možnosť dať si štartovacie pivko a niečo teplé do žalúdka. Keď uspokojím svoje alkoholicko-gurmánske chute, definitívne vyrážam vpred.

Cez štále pod Drieňovú

Za osadou sa značka hneď vnára do lesa. Idem asi tri kilometre veľmi príjemným terénom až ku križovatke s lesnou cestou. Značka odtiaľto vedie hore svahom k horárni Krížne cesty a opäť klesne na cestu. Mne sa však nechce ísť hore a vzápätí hneď dole, tak tento výstup vynechávam. Veď na značku narazím za ďalšou zákrutou cesty. Tak aj bolo a zakrátko sa z kmeňov stromov na mňa opäť veselo usmievajú červené značky. Po polhodinke prichádzam na lúky, odkiaľ už vidieť osadu Brezov štál. Za zborového brechotu psov prejdem jej uličkami na lúku. Odtiaľto sú výhľady na hrebeň pohoria Tribeč a ruiny hradu Hrušov. Tieto pohľady, vždy z trochu iného uhla pohľadu, ma budú sprevádzať až pod vrch Drieňová. Značka tu vedie prevažne lúkami, prechádza okrajom Levasovského štálu a následne klesne do sedla pod vrchom Drieňová k turistickému smerovníku - Lukáčov štál. Celý tento úsek je príjemnou prechádzkou nad malebnou Hlbokou dolinou s množstvom výhľadov.

Drieňová

Len čo dosiahnem smerovník Lukáčov štál, sadám si na spílený kmeň stromu. Treba mi vydýchnuť a nabrať síl v tejto letnej horúčave pred záverečným výstupom na Drieňovú. Tento dominantný vrch stojí nad obcou Jedľové Kostoľany a vedie naň významová odbočka značky. Z vrcholu je výborný kruhový výhľad. Vidieť nielen hlavný hrebeň pohoria Tribeč a jeho najvyššie vrcholy, ale aj Vtáčnik, Pohronský Inovec a rozsiahlu mierne zvlnenú Podunajskú pahorkatinu. Preto tu ešte v nedávnej dobe stála rozhľadňa. Žiaľ, zub času a hlavne vandali ju natoľko poškodili, že musela byť zrušená. Našťastie, táto stavba bola obnovená a od 21. augusta 2010 opäť slúži nielen turistickej verejnosti. Je len škoda, že som sa sem zatúlal ešte pred jej otvorením. No výhľady aj tak stáli za to.

Záver v Jedľových Kostoľanoch

Po dlhšom oddychu na vrchole Drieňovej som už zmorený horúčavou a smädom. Zostal by som tu aj dlhšie, ale vidina čapovaného pivka dole v krčme je veľmi silná. Dávam očami posledné zbohom okolitým horám a pomaly začínam klesať späť k turistickému rázcestiu Lukáčov štál. Odtiaľ je to do Jedľových Kostolian čo by kameňom dohodil. Prejdem lúkou a už stojím pri prvých domoch obce. Namierim si to rovno do krčmy, kde tradične v duchu zhodnotím túru. Prechádzal som nielen hlbokými lesmi v južnej časti pohoria Vtáčnik, ale veľmi milo ma prekvapila aj rôznorodá a krásna krajina v okolí štálov medzi Veľkým Polom a Jedľovými Kostoľanmi. Aj výhľady z lúk pri štáloch boli omnoho krajšie, ako som predpokladal. Samozrejme, kruhový výhľad z Drieňovej môžem všetkým len odporučiť, už aj preto, že rozhľadňa na tomto vrchu je opäť obnovená. Takže, bola to výborná letná pohodová túlačka.

Pár slov na záver

Túra, ktorej opis ste práve dočítali, je v plnej dĺžke vhodná aj pre cyklistov. Náročnejšie úseky sú len pri stúpaní v závere Klenovej doliny pod Rúbaným vrchom a na lesnom chodníčku v oblasti rázcestia Tatra. Značenie je na celej trase dobré, problematickejší úsek je na rúbaniskách pod Rúbaným vrchom. V zime odporúčam použiť bežky alebo snežnice. Celá túra sa dá zvládnuť aj za jeden deň, v čase osem a štvrť hodiny. Pod Rúbaným vrchom sa nachádza útulňa Míľa.

Užitočné odkazy

Mesto Žarnovica
Obec Ostrý Grúň
Obec Veľké Pole
Penzión Sedlo - Penhýbel
Obec Jedľové Kostoľany

Fórum 14 príspevkov
Ostrý Grúň – Penhýbel – Jedľ. Kostoľany 22/07/12 17:00 14 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
PR Po stopách Pabla Escobara v Cestovateľskom kine Najznámejší narkoštát všetkých čias sa odhalí v špeciálnom Cestovateľskom kine. Návštevníci sa v utorok 10. decembra v KC Dunaj prenesú na miesta, z ktorých vzišiel a kde nakoniec aj padol milovaný a obávaný Pablo Escobar. V pútavom rozprávaní lekára a cestovateľa Ľuboša Fellnera ožije všetko zo seriálu Narcos, a ešte viac! dnes sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. včera Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ostrý Grúň – Penhýbel – Jedľ. Kostoľany 22/07/12 17:00 14 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vtáčnik, Tribeč
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1096 m n. m.
    • min: 400 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1090 m
    • klesanie: 1176 m
  • Vzdialenosť
    • 32 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 25.09.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5706 ° SŠ
      dĺžka: 18.6521 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4718 ° SŠ
      dĺžka: 18.4958 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.53611 ° SŠ
      dĺžka: 18.5325 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Penhýbel (bivak)
  • Voda
    • Obchody a krčmy v obciach Ostrý Grúň, Veľké Pole, Jedľové Kostoľany, ranč – penzión Sedlo - Penhýbel, osada Brezov štál
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Žarnovica (vlak, bus) - Ostrý Grúň (bus) Jedľové Kostoľany (bus) - Zlaté Moravce (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.03 (0.31)