Svet

Dolomity-okolo Sassolungo a Sassopiatto

16. 11. 2010
O Dolomitoch sa hovorí ako o jednom z najkrajších pohorí. Svedčia o tom i množstvá návštevníkov, ako v zime, tak i v lete. Údolia ponúkajú hŕbu ubytovacích a stravovacích zariadení, okolité hory zas nekonečné množstvo možností trávenia aktívnej dovolenky. My sme si na úvod nášho dolomitovského putovania zvolili jednu z tunajších najreprezentatívnejších túr – okolo vrchov Sassolungo a Sassopiatto.

Úvod

Dolomity nás uvítali skutočne ukážkovo. Slniečko svietilo, ubytovanie sme našli hneď bez akýchkoľvek problémov a predpoveď počasia nám sľubovala niekoľko krásnych dní. Čo viac si želať? Večer v deň nášho príjazdu sme si zaobstarali mapu, rozložili ju v kuchyni na stole aj s rôznymi sprievodcami po Dolomitoch, a vybrali si cieľ na ďalší deň. Boli ním dva vrchy – Sassolungo a Sassopiatto.

Ráno

Zobudili sme sa do sviežeho rána. Teplomer ukazoval krásnych 5 °C. Teplotu, ktorú by sme občas neodmietli ani počas lyžovačky. Krátke nohavice a sandále, na ktoré sme si zvykli v neskoroletnej Ligúrii, sme uložili na spodok tašky, odkiaľ sme tesne predtým vytiahli hrubé ponožky, termotričká, dlhé nohavice a bundy.

Túra, ktorú sme si naplánovali, začína v priesmyku Passo Sella (Sellajoch, Jouf de Sela; 2244 m n. m.), takže sme si aspoň počas kľukatej serpentínovej jazdy autom poriadne zakúrili a vytvorili ilúziu relatívneho tepla (i vďaka tomu, že sme na sebe mali takmer všetko teplejšie oblečenie, ktoré sme mali so sebou). Po ceste už vytrvalo šliapali do pedálov cyklisti, v priesmyku zas parkovalo slušné množstvo áut. Nedočkavo sme zastali na prvom parkovisku, len čo sme zazreli priesmyk, naložili ruksaky a vydali sa putovať chodníčkom popri ceste. Až keď sme sa prehupli za priesmyk, pochopili sme, že naša trasa začína až o kúsok nižšie, pri údolnej stanici lanovky Forcella Sassolungo. Vodiča sme teda poslali po auto a my zvyšné sme sa na miesto určenia presunuli pešo, kochajúc sa majestátnosťou obrovských hôr.

Trasa

Passo Sella (2244 m)– Rifugio Passo Sella (2180 m; 1,1 km; 0.10 h) – Rifugio Comici-Hütte (2154 m; 2 km; 1.10 h) – sedlo pod Piz Ciaulonen (2130 m ; 3,2 km; 1.10 h) – Rifugio Vicenza (2253 m; 2,1 km; 1 h) – Piz Uridl (2101 m; 3,7 km; 1 h) – Rifugio Sasso Piatto (2300 m; 2,4 km; 1 h) – Rifugio Sandro Pertini (2300 m; 2 km; 0.45 h) – Rifugio Friedrich August Hütte (2298 m; 2 km; 0.40 h) – Rifugio Salei Hütte (2222 m; 0,85 km; 0.15 h) – Passso Sella (2244 m; 0,8 km; 0.10 h)

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Okolo Sassolungo

Po úspešnom nájdení východiskového bodu nastala takmer okamžite ďalšia dilema – naším smerom viedli dve cesty. Informačná tabuľka pod lanovkou Forcella Sassolungo ju však rýchlo rozriešila. Ide totiž o tzv. Naturronda, čiže akýsi náučný chodník v prírode, ktorý tvorí okruh. Bolo teda úplne jedno, ktorú z ciest si vyberieme, či vrchnú, vhodnú aj pre kočíky, alebo spodnú len pre peších. Ako dostatočne výhľaduchtiví turisti sme sa rozhodli pre vrchnejšiu a počas kochania sa sme celkom príjemne vystúpali prvých 50 výškových metrov. V 2200 metroch nad morom je redší vzduch veru cítiť, takže sme sa i pri pomerne nenáročnom stúpaní celkom zadýchavali.

Zanedlho nás už vítala prvá z horských chát, ktorých je v tejto oblasti neúrekom. Všetky, ktoré sme na túre stretli, pôsobili veľmi slušne a upravene, ponúkali jedlo i nápoje a v neposlednom rade aj sociálne zariadenia (pri premávke, aká je na tejto trase, môžu byť určité biologické potreby celkom náročne realizovateľné). Na Rifugio Comici-Hütte bolo v rámci očakávaní celkom plno. Ľudia sedeli v reštaurácii a baštili domáce štrúdle, alebo sa len tak vyvaľovali na zemi na karimatkách, ktoré sa dali v chate bezplatne požičať, a kochali sa nádhernými panorámami.

Od chaty Comici vedú naším smerom tri chodníky, z toho dva sú značené (526 a 526a) a jeden neznačený. Pôvodne sme plánovali pokračovať chodníkom 526a, no akosi sme odbočili o čosi skôr, hneď za chatou, a dostali sa na neznačený chodník. To, že nie sme tam, kde sme chceli byť, sme si uvedomili až po nejakom čase, keďže sme viac než sledovaním značiek boli zaujatí hopsaním po rôznych väčších či menších kameňoch na chodníku. Po širokej prístupovej ceste k chate Comici to však bola celkom príjemná zmena. Na dôvažok sme sa neustále mohli potešiť pohľadmi doprava na ďaleké vrchy a doľava na monumentálne skaly hory Sassolungo (Langkofel, Saslonch; 3081 m n. m.). Chodník miestami viedol šotolinou, chvíľu dokonca aj po snehu. Nešlo však o nič náročné. Tento úsek dokonca absolvovala aj skupina s „jorkšírom“. Mne by sa psa nosiť na rukách nechcelo, no proti gustu... Obrovské skaly hory Sassolungo však zopár úsekov cesty zahalili do tieňa, takže sme znova obliekli niektoré z mnohých vrstiev, ktoré sme na začiatku túry preventívne vyzliekli.

Netrvalo však dlho a chodník nás doviedol na križovatku s cestou, ktorú sme pôvodne mali vyhliadnutú (526a), do sedielka pod vŕškom Piz Ciaulonen (Col de Mesdi, Piz Ciaulonch; 2114 m n. m.). Uzimení sme ocenili záveterné slnečné miesto, ktoré nám navyše odkrylo výhľady na západnú stranu. Odtiaľto nás čakalo jemné stúpanie chodníkom 526 na rozhraní medzi lúkami a skalami, okorenené krásnymi výhľadmi. Na nasledujúcej križovatke nás čakala dilema. Zájsť k chate Rifugio Vicenza (Langkofelhütte; 2253 m n. m.), alebo pokračovať priamo ďalej? I napriek takmer 200 výškovým metrom napokon zvíťazila chata , ktorej nesporne hralo do karát i to, že ponúkala záchody. Čo na mape vyzerá ako krátka zachádzka, bol napokon celkom slušný stupák (mamina nakoniec zhodnotila, že toľko výškových metrov za záchodom ešte nevystúpala). Odmenou však bola útulná chatka na slniečku, ukrytá v závetrí okolitých vrchov. Odtiaľto sa dá pokračovať ďalej hore ešte asi 500 výškových metrov k chate (2685 m n. m.), ktorá je zároveň vrcholovou stanicou lanovky Forcella Sassolungo, čím vzniká možnosť skrátenia nášho okruhu. Podľa charakteru a hustoty protiidúcich bolo zjavné, že táto trasa je v opačnom smere veľmi hojne využívaná. Nad chatou, pri odbočke na Schuster Steig, ktorý bol však kvôli nebezpečenstvu padajúcich kameňov zavretý, sme rozložili klasický turistický obed – bagetu a paštéty, a poobedovali na čarovnom mieste. Tu sme tiež zavŕšili obchádzanie vrchu Sassolungo a začali okružnú cestu okolo vrchu Sasso Piatto (Plattkofel, Sasplat; 2954 m n. m.).

Sasso Piatto

Od chaty Vicenza vedie štrkom vysypaná cesta č. 527 celkom príkro dole a klesá 300 výškových metrov, ktoré bude následne potrebné znova nabrať (a nielen tie). Počas klesania sme minuli tiež pamätnú tabuľku, pripomínajúcu, že na tomto mieste v roku 1963 skončil pod lavínou život dvoch manželov. Smutné, na takom peknom mieste.

Chodník traverzuje na severnom svahu vrchu Sassopiatto a vedie nádhernými horskými lúkami, najskôr s červenými malinkými kríčkami, sfarbenými začínajúcou jeseňou, neskôr s ihličnatými stromami, vyrastajúcimi na skalkách uprostred lúky. Napokon vystúpa na Piz Uridl (Piza da Uridl; 2101 m n. m.), trávou pokrytý vrcholok, z ktorého sa odkrývajú výhľady na západ.

Na Piz Uridl sa chodník stáča prudko na juh a pomedzi pasienky neúprosne stúpa až na 2300 metrov. Po ceste na pravej strane míňa Murmeltier Hütte(Capanna Marmotta, „Svišťovka“; 2132 m n. m.) a neďaleko sa rysujú ďalšie dve chaty – Rifugio Zallinger (2037 m n. m.) a Williams Hütte (2100 m n. m.). Oveľa zaujímavejšie sú však pre mňa kravičky a ovečky, spásajúce trávu aj na tých najneprístupnejších miestach, vytvárajúce svojim pomalým traverzovým výstupom nespočetné množstvo trávnatých terás. Tie klesajúce slnko nádherne osvetľuje a spolu so zvonením ovečiek a kravičiek vytvára idylickú atmosféru.

Po napojení sa na širšiu cestu a krátkom strmom výstupe sa zjavuje ďalšia chata – Plattkofelhütte (Rifugio Sasso Piatto; 2300 m n. m.). Keďže však slniečko už stráca svoju silu, no vietor neúnavne pofukuje, zmôžeme sa len na zopár fotiek, jeden banán v závetrí a pokračujeme cestou 4-557 po Ceste Firedricha Augusta (Friedrich August Weg)na východ. Na juhu sa týčia ďalšie nádherné vrchy, ktoré obdivujeme počas mierne zvlneného traverzu. Cestu tiež ozvláštňuje pohľad na salaš Malga del Luch (Malga Sasso Piatto; 2249 m n. m.), ležiaci o niekoľko desiatok metrov nižšie, ponúkajúci vlastné mliečne výrobky, a tiež niekoľko reťazí a schodíkov.

Ďalším záchytným bodom je chata (2300 m n. m.), ktorú však rýchlo míňame a pokračujeme miernym zostupom po nekonečných lúkach pod obrovskou skalnatou stenou vrchu Sassopiatto. Na horizonte vidíme Col Rodela, vrcholček, z ktorého, ako sme sa neskôr presvedčili, sa ponúka krásny kruhový rozhľad na Dolomity. Po klesnutí do údolia potoka a následnom výstupe k chate Rifugio Friedrich August Hütte (2298 m n. m.), kde majú úžasného obrovského býka, však už máme celkom naponáhlo, takže vrchol Col Rodela nechávame na inokedy a po širokej ceste schádzame späť do priesmyku Passo Sella, kde na nás poslušne čaká autíčko.

Záver

Turistický sprievodca neklamal. Táto túra je skutočne krásna, ponúkajúca strhujúce výhľady na všetky strany, ale aj nádhernú alpskú idylku. V údaji o vzdialenosti sa však kniha rozchádza s mojou GPS – sprievodca udáva 16 kilometrov, podľa mojich meraní by to malo byť čosi vyše 20. Podľa knižky má túra trvať 6 hodín, my sme potrebovali 8,5 hodiny, no po odrátaní času stráveného jedením, fotením a kochaním sa by sa to za tých 6 hodín dalo zvládnuť.

Užitočné odkazy

Turistická mapa
Mapa Južného Tirolska
Oficiálna stránka údolia Val di Fassa
Propagačné materiály údolia Val di Fassa v angličtine
Propagačné materiály údolia Val di Fassa v taliančine
Propagačné materiály údolia Val di Fassa v nemčine

Poznámka:
Za miestnymi názvami uvádzam v zátvorkách ich pomenovania vo zvyšných jazykoch používaných v oblasti Dolomitov (dovedna sú tri – taliančina, nemčina a ladinské nárečie).

Fórum 18 príspevkov
Dolomity-okolo Sassolungo a Sassopiatto 01/09/14 11:14 18 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Test Turistika (takmer) naboso Trend chodenia naboso alebo aspoň maximálneho priblíženia sa k tomuto pocitu si najmä v posledných rokoch získava čoraz viac priaznivcov. Ľahučké pohodlné topánky, ktoré poskytujú nohám okrem ochrany len slobodu, sa čoraz častejšie stávajú vynikajúcimi spoločníkmi na jednoduchých výletoch, no aj náročnejších túrach či ultratrailoch. Aj vďaka nim možno prírodu precítiť skutočne všetkými zmyslami a vychutnať si ju úplne naplno. 22/07/20 Jitka Švarcová Obutie
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. 29/05/20 Jitka Švarcová Svet
Túra Na Lysú horu s 2,5-ročným dieťaťom Na niektoré miesta sa vraciame radi. Dvakrát, trikrát, na bicykli, na lyžiach či pešo, vždy nás očaria a vždy sa tam cítime dobre. Moravsko-sliezske Beskydy sú jedným z nich. Kraj drsný, no krásny, s jedinečnou atmosférou a romantickými zákutiami, z ktorých dýcha minulosť. Na čarovný kút sveta už od pradávna z výšky dohliada majestátna Lysá hora. Dnes je veľkým lákadlom, ktorému sme neodolali ani my, no tentokrát sme si namiesto lyží či bicykla so sebou zobrali svoju 2,5-ročnú parťáčku Luciu. 22/05/20 Jitka Švarcová Západné Beskydy, Česko
Najnovšie články na titulke
 
Správa Stane sa Čertovica bežkárskym eldorádom? Po minulej zimnej sezóne má OZ Horské spoločenstvo za sebou testovací ročník, kedy sme sprístupnili 15 kilometrov bežkárskych tratí pomocou staršieho ratraku, ktorého limity nedovoľujú pripraviť seriózne trate do ďalších sezón. Ratrak sme viac času opravovali, ako na ňom jazdili a aj tak ho presvedčili iba na zatáčanie do jednej strany. dnes Marek Šurina Správy
Túra Ako sme nezmizli v pohorí Tríbeč S kamarátom z času na čas vyrážame na vander s prespaním vonku. Tento rok sa nám to pre pandémiu či pracovné povinnosti nedarilo, a tak po celoštátnom špáraní v nose sme sa rozhodli využiť slobodu pohybu s negatívnym testom. Mňa zaujal článok o útulni Žliabok, a tak som vymyslel trasu a Ctibor zohnal ďalšieho parťáka – Petra zo Špačiniec. včera Miroslav Svítek Tribeč
Túra Tri dni v Chočských vrchoch Slovensko máme celkom slušne prechodené, no nájde sa pár turisticky veľmi známych miest, ktoré sa nám úspešne vyhýbajú. Takými bola časť Chočských vrchov - Pravnáč a Čerenová skala. 30/11/20 Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolomity-okolo Sassolungo a Sassopiatto 01/09/14 11:14 18 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2370 m n. m.
    • min: 1964 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 900 m
    • klesanie: 900 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Nocovanie
    • Campitello di Fassa
  • Voda
    • početné vysokohorské chaty po tase
  • Mapa
  • Doprava
    • vlastné auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.53 (0.21)