Túra

Kojšovská hoľa - okruh z Kojšova

03. 12. 2010
Nerád chodím viackrát na tie isté miesta. Ale to jedine preto, že u nás je tak veľa krásnych a pre mňa nepoznaných kútov, že si to jednoducho “nemôžem dovoliť”. Ako všade, aj tu platia výnimky. Jednou z nich je Kojšovská hoľa. Úplne potvrdzujúca pravidlo.

Trasa

Kojšov – Strieborná – Cigár – Jedlinka – Kojšovská hoľa – Idčianske lúky – sedlo pod Suchým vrchom – Kojšov

Zvláštna melódia a KSS

Ráno už nebolo, ale ani deň ešte nie. V diaľke počujem psov a vo vzduchu vonia dym z dreva. Stojím niekde medzi starými drevenicami. Ľudia sa ma stránia. Neskôr, hore nad dedinou, vidím svorku rýchlo miznúcu niekde v opare. Oblaky ženie rýchly vietor a prelievajú sa ponad hrebeň do doliny, kde sa dedina len pomaly prebúdza. Všade naokolo hrajú jesenné farby. Každá má svoj zvláštny tón, každému znejúci inak. Dole dolinou hrkocú vozy, ktoré doprevádza taká zvláštna melódia. Akoby niečo zvestovala. Namiesto toho, aby som kráčal, len stojím. A snažím sa predstaviť si to, čo videl génius, keď bol ešte dieťaťom. To všetko tu naokolo neskôr vidieť v jeho filmoch. Ak neveríte, príďte sa pozrieť pod Striebornú nad Kojšovom.

Do reality ma vracia facka v podobe nástenky KSS s heslom “KSS budúcnosť patrí socializmu”. Celkom som sa aj potešil myšlienke, že som našiel starý a tak zachovalý relikt istej doby. Keď sa však pozriem bližšie, dátumy tém sú až veľmi dnešné: Spojené štáty zbankrotovali, Afgánska dilema, Bezdomovci v Londýne jedia potkanov, Odhaľte jadrový program Izraela... Vyzerá, že témy sa nemenia a sú stále aktuálne. Akoby sa tu prelínala doba. Zvláštny pocit.

Od Striebornej, kde je postavený skromný prístrešok z guľatiny, pokračujem lesnou cestou, z ktorej je po dažďoch súvislá vrstva blata. Idem radšej lesom. Cesta traverzuje vrchol Striebornej a len veľmi jemne stúpa. Zmiešaným, pestrofarebným lesom to ide rýchlo, aj keď sa neponáhľam. Ale podvedome sa teším na špecifické miesto neďaleko lúky pod vrchom Cigár, z ktorej je pekný výhľad na Folkmarskú skalu. Keď na lúke odbočíte na cestičku vedúcu na juhozápad (druhá doprava v smere túry), dostanete sa k starej a už zasypanej banskej štôlni. Skúste sa tu na chvíľu zastaviť a počúvať. Možno budete mať to šťastie počuť hlasy našich predkov, ako sa tu kedysi v 16. storočí snažili nájsť si obživu. Chvíľku sa túlam po okolí. Je tu čo pozerať. Fantázii sa medze nekladú.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Skamenelý ako peň

Vraciam sa späť na turistickú značku. Nad lesom miestami preberajú nadvládu ihličnany. Po ani nie 400 metroch ma čaká prvé prudšie stúpanie. Rastú tu len buky, ktoré sú doslova holé. Neviem ísť potichu. Lístia je všade naokolo veľa a keďže som sám, tak neodolám. Podľa mapy by som mal prechádzať okolo kóty “Pri Obrázku”. Asi som ju prehliadol. Zamyslený kráčam a stalo sa to, čo som už dávnejšie čakal. Stretnutie s medveďom.

V hlave mi hučia všetky fakty, články, návody, rady a splývajú do jedného veľkého bezradného Nič. Robím to, čo som myslel, že urobím. Stojím ako kus dreva. Medveď sa však tiež nehýbe. Nechcem sa pohnúť, asi aby som ho nevyplašil. Trvá to však veľmi dlho. Snažím sa aspoň trošku ukľudniť a pozrieť sa na neho nezahmlenými očami. Medveď je obyčajný peň! To, čo nasledovalo, necitujem. Pulz mám nemerateľný. Stúpam pomaly na hrebeň a hluk vetra je čoraz bližšie. Prefukuje cez hrebeň zo západu. Približne 500 m od sedla Jedlinky prechádza červená značka na západnú stranu hrebeňa, ktorú až na Kojšovskú hoľu už neopustí. Je tu krásne bralko, no bez výhľadu. Vietor je silný a ohýba samotárov, ktorých ešte v polome nezdolal. Dúfam, že svoj boj neprehrajú práve dnes. Vďaka tomu však, že je vietor silný, mám šťastie, pretože prefukuje ponad chodník (cestu) tak, že sa vytvoril “tunel” a takmer ho teda ani necítim. Len to vŕzganie stromov.

V sedle Jedlinky (900 m) už úplne vládnu ihličnaté stromy. Pri rázcestníku sú lavice so stolom. Odmysliac si nakladené drevo, je tu naozaj krásne. A tá vôňa! Na Kojšovskú hoľu je to 1.25 h. Prudším stúpaním sa dostávam na druhú krásnu lúku a zamyslený strácam červenú značku. Tá opúšťa cestu, ktorú som neopustil. Pohľad na mapu však hovorí, že sa cesta vráti späť a bude križovať turistický chodník. Je tu toľko blata, že ledva kráčam. Je rozbitá lesnými mechanizmami. Navyše sa rozpršalo. Našťastie v 1074 m natrvalo opúšťam túto olejovo-blatistú zmes a brezovým hájikom vchádzam do smrekovcového lesa. Je hustý a nádherný. Chodník je konečne takým, ako sa patrí. Úzky a vďaka čučoriedkam len pre jedného.

Družná a slušná zábava

Keď ma značka vyvedie z lesa na západné lúčne pasáže hrebeňa, vietor je taký silný, že ohýba menšie stromy. Tie sa však miestnym podmienkam nevzdali a prispôsobili sa. Najmä brezy tu majú zvláštne tvary. Chodník vedie po okraji lesa. Na svahu oproti vidno hotel Erika. Prichádzam ku suťovisku, ktoré asi bolo (či je občasným) prameňom. Zo skál sú v ňom postavené provizórne bivaky. Škoda toho silného vetra a dažďa. Práve tieto miesta boli mojím dnešným cieľom. Chodník pokračuje opäť lesom a lemujú ho stromy bizarného tvaru. Vyzerajú rozprávkovo, čakám, kedy mi niektorý z nich dá nejakú úlohu.

Značka onedlho vychádza na asfaltovú cestu, ktorá vedie ku stanici na Kojšovskej holi. Tá je dnes, na nešťastie, úplne zahalená oblakmi a ovládaná vetrom. Pokračujem teda do bufetu, ktorý býva cez víkend otvorený. Dnu praská ohník a prebieha tu družná a slušná zábava. Je to výborná atmosféra, presne taká, akú sa sa na zlé počasie patrí mať v malej chatke, ukrytej niekde v horách. Chcel by som tu ostať na noc. Po klobáske a pivku opúšťam príjemnú spoločnosť. Rýchlym krokom sa dostanem ku Idčianskym lúkam. Cestou ma opäť zarazil nový vývrat na polceste, ktorým sa teraz prevaľujú oblaky do doliny Kojšovského potoka.

Veľká bažina

Na Idčianskych lúkach opúšťam červenú značku a žltou schádzam do sedla pod Suchým vrchom. Opäť začalo pršať, tak pridám do kroku, nech som čím skôr v doline. V duchu už plánujem cyklotúry na ďalší rok. Do sedla prichádza aj asfaltová cesta z Opátky. Nachádza sa tu informačný panel s kreslenou mapou. Stále prší a tak mením svoj plán a nepokračujem na Suchý vrch. Ten tu na mňa hádam počká. Pokračujem teda ďalej po žltej značke smerom na Murovanú skalu. Cesta je to príjemná, páčia sa mi strmé svahy do doliny Kojšovského potoka. Sem-tam sa cesta zarezáva do skál. Niekde pod Krížnym hrbom sa však žltá stráca v lese, z ktorého je momentálne jedna veľká bažina. Zošmýkam sa teda lesnou cestou dole do doliny na asfaltovú cestu (ktorou sa dá dostať až pod vleky na Kojšovskej holi). K autu mi ostáva 30 minút. Dolinou to ide rýchlo a spomínam na večerný výlet pod Turniská.

Poznámka pre cyklistov

Žltý turistický chodník z Idčianskych lúk je viac než vhodný pre horské bicykle a to v obidvoch smeroch (nejde o ťažké stúpanie). Zo sedla pod Suchým vrchom sa určite dá pokračovať smerom do Opátky asfaltovou cestou, alebo dole do doliny Kojšovského potoka (a tým pádom aj ďalej do Kojšova či na Kojšovskú hoľu). Červený, hrebeňový turistický chodník je na úseku Idčianske lúky - Kojšovská hoľa cyklistami aktívne využívaný. Červený turistický chodník z Kojšovskej hole je veľmi pohodlne zjazdný pre horské bicykle až do Kojšova. V opačnom smere budete musieť počítať s troma prudšími stúpaniami a náročnejším profilom.

Fórum 10 príspevkov
Kojšovská hoľa - okruh z Kojšova 24/10/16 20:36 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž 10 rokov – stretnutie na Kojšovskej holi Teplo, teplo a ešte raz teplo. Ticho. Kľud. A pohoda. Tak by sa stručne dalo charakterizovať ďalšie zo stretnutí HIKING.SK, tentokrát na Kojšovskej holi vo Volovských vrchoch. Večer pred stretnutím s Igorom absolvujeme nákup, aby sme zabezpečili pitný režim pre našich hostí. Je už tma, keď sa Igor chystá ísť spať na lúky Kojšovky. Počasie je teplé, takmer bezveterné. Vyzerá, že bude mať peknú noc. Tipujeme, koľko ľudí príde. E-mailom sa nám ozval až jeden človek. Ja mám v pláne prísť ráno a doniesť zvyšnú časť proviantu, ktorý sa medzitým doma stále pečie. 08/07/12 Peter Mišovic Hiking akcie
Túra Skala, Galmus Pri mojom prvom prechode krasovej Poráčskej doliny som si uvedomil, že prechádzam pre mňa úplne novým a nepoznaným pohorím, pohorím Galmus, ktoré je pred turistami zabudnuté v priestore medzi dedinkami a mestečkami Matejovce (nad Hornádom), Olcnava, Poráč, Slovinky, Krompachy a Spišské Vlachy. Zo sedadla bicykla mi učarovali skalné bralá a zrázy Vápenníka, Slovinskej skaly a Červených skál. Rozhodol som sa, že toto pohorie musím spoznať. Dnešným cieľom mojej kratšej túry je teda vápencový masív, planina Slovinská skala, pozostávajúca z vrchov Matisovec (877m), Skala (1014m), Suchinec (943m) a Holina (880m). 22/02/12 Peter Mišovic Volovské vrchy
Cyklotúra Cez Čierny Váh a Popradské pleso Tretí deň ma privítal ešte krajším počasím ako dva predošlé. Je niečo po pol ôsmej a dnes ma čaká jedno z miest na Liptove, ktoré by mal povinne navštíviť každý milovník cyklistiky. Je ním horná vodná nádrž PVE Čierny Váh. 02/02/12 Peter Mišovic Nízke Tatry, Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. včera Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. 24/10/20 Henrich Tomáš Slanské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kojšovská hoľa - okruh z Kojšova 24/10/16 20:36 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Volovské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1222 m n. m.
    • min: 464 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1046 m
    • klesanie: 1034 m
  • Vzdialenosť
    • 26,5 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 23.10.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8217 ° SŠ
      dĺžka: 20.9882 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8217 ° SŠ
      dĺžka: 20.9882 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivak v suťovisku pod Kojšovou hoľou
  • Voda
    • bufet Katka (počas vikendov), prameň pri chate Tolhájska
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Kojšov (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.51)