Trasa

Kojšov – Strieborná – Cigár – Jedlinka – Kojšovská hoľa – Idčianske lúky – sedlo pod Suchým vrchom – Kojšov

Zvláštna melódia a KSS

Ráno už nebolo, ale ani deň ešte nie. V diaľke počujem psov a vo vzduchu vonia dym z dreva. Stojím niekde medzi starými drevenicami. Ľudia sa ma stránia. Neskôr, hore nad dedinou, vidím svorku rýchlo miznúcu niekde v opare. Oblaky ženie rýchly vietor a prelievajú sa ponad hrebeň do doliny, kde sa dedina len pomaly prebúdza. Všade naokolo hrajú jesenné farby. Každá má svoj zvláštny tón, každému znejúci inak. Dole dolinou hrkocú vozy, ktoré doprevádza taká zvláštna melódia. Akoby niečo zvestovala. Namiesto toho, aby som kráčal, len stojím. A snažím sa predstaviť si to, čo videl génius, keď bol ešte dieťaťom. To všetko tu naokolo neskôr vidieť v jeho filmoch. Ak neveríte, príďte sa pozrieť pod Striebornú nad Kojšovom.

Do reality ma vracia facka v podobe nástenky KSS s heslom “KSS budúcnosť patrí socializmu”. Celkom som sa aj potešil myšlienke, že som našiel starý a tak zachovalý relikt istej doby. Keď sa však pozriem bližšie, dátumy tém sú až veľmi dnešné: Spojené štáty zbankrotovali, Afgánska dilema, Bezdomovci v Londýne jedia potkanov, Odhaľte jadrový program Izraela... Vyzerá, že témy sa nemenia a sú stále aktuálne. Akoby sa tu prelínala doba. Zvláštny pocit.

Od Striebornej, kde je postavený skromný prístrešok z guľatiny, pokračujem lesnou cestou, z ktorej je po dažďoch súvislá vrstva blata. Idem radšej lesom. Cesta traverzuje vrchol Striebornej a len veľmi jemne stúpa. Zmiešaným, pestrofarebným lesom to ide rýchlo, aj keď sa neponáhľam. Ale podvedome sa teším na špecifické miesto neďaleko lúky pod vrchom Cigár, z ktorej je pekný výhľad na Folkmarskú skalu. Keď na lúke odbočíte na cestičku vedúcu na juhozápad (druhá doprava v smere túry), dostanete sa k starej a už zasypanej banskej štôlni. Skúste sa tu na chvíľu zastaviť a počúvať. Možno budete mať to šťastie počuť hlasy našich predkov, ako sa tu kedysi v 16. storočí snažili nájsť si obživu. Chvíľku sa túlam po okolí. Je tu čo pozerať. Fantázii sa medze nekladú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Skamenelý ako peň

Vraciam sa späť na turistickú značku. Nad lesom miestami preberajú nadvládu ihličnany. Po ani nie 400 metroch ma čaká prvé prudšie stúpanie. Rastú tu len buky, ktoré sú doslova holé. Neviem ísť potichu. Lístia je všade naokolo veľa a keďže som sám, tak neodolám. Podľa mapy by som mal prechádzať okolo kóty “Pri Obrázku”. Asi som ju prehliadol. Zamyslený kráčam a stalo sa to, čo som už dávnejšie čakal. Stretnutie s medveďom.

V hlave mi hučia všetky fakty, články, návody, rady a splývajú do jedného veľkého bezradného Nič. Robím to, čo som myslel, že urobím. Stojím ako kus dreva. Medveď sa však tiež nehýbe. Nechcem sa pohnúť, asi aby som ho nevyplašil. Trvá to však veľmi dlho. Snažím sa aspoň trošku ukľudniť a pozrieť sa na neho nezahmlenými očami. Medveď je obyčajný peň! To, čo nasledovalo, necitujem. Pulz mám nemerateľný. Stúpam pomaly na hrebeň a hluk vetra je čoraz bližšie. Prefukuje cez hrebeň zo západu. Približne 500 m od sedla Jedlinky prechádza červená značka na západnú stranu hrebeňa, ktorú až na Kojšovskú hoľu už neopustí. Je tu krásne bralko, no bez výhľadu. Vietor je silný a ohýba samotárov, ktorých ešte v polome nezdolal. Dúfam, že svoj boj neprehrajú práve dnes. Vďaka tomu však, že je vietor silný, mám šťastie, pretože prefukuje ponad chodník (cestu) tak, že sa vytvoril “tunel” a takmer ho teda ani necítim. Len to vŕzganie stromov.

V sedle Jedlinky (900 m) už úplne vládnu ihličnaté stromy. Pri rázcestníku sú lavice so stolom. Odmysliac si nakladené drevo, je tu naozaj krásne. A tá vôňa! Na Kojšovskú hoľu je to 1.25 h. Prudším stúpaním sa dostávam na druhú krásnu lúku a zamyslený strácam červenú značku. Tá opúšťa cestu, ktorú som neopustil. Pohľad na mapu však hovorí, že sa cesta vráti späť a bude križovať turistický chodník. Je tu toľko blata, že ledva kráčam. Je rozbitá lesnými mechanizmami. Navyše sa rozpršalo. Našťastie v 1074 m natrvalo opúšťam túto olejovo-blatistú zmes a brezovým hájikom vchádzam do smrekovcového lesa. Je hustý a nádherný. Chodník je konečne takým, ako sa patrí. Úzky a vďaka čučoriedkam len pre jedného.

Družná a slušná zábava

Keď ma značka vyvedie z lesa na západné lúčne pasáže hrebeňa, vietor je taký silný, že ohýba menšie stromy. Tie sa však miestnym podmienkam nevzdali a prispôsobili sa. Najmä brezy tu majú zvláštne tvary. Chodník vedie po okraji lesa. Na svahu oproti vidno hotel Erika. Prichádzam ku suťovisku, ktoré asi bolo (či je občasným) prameňom. Zo skál sú v ňom postavené provizórne bivaky. Škoda toho silného vetra a dažďa. Práve tieto miesta boli mojím dnešným cieľom. Chodník pokračuje opäť lesom a lemujú ho stromy bizarného tvaru. Vyzerajú rozprávkovo, čakám, kedy mi niektorý z nich dá nejakú úlohu.

Značka onedlho vychádza na asfaltovú cestu, ktorá vedie ku stanici na Kojšovskej holi. Tá je dnes, na nešťastie, úplne zahalená oblakmi a ovládaná vetrom. Pokračujem teda do bufetu, ktorý býva cez víkend otvorený. Dnu praská ohník a prebieha tu družná a slušná zábava. Je to výborná atmosféra, presne taká, akú sa sa na zlé počasie patrí mať v malej chatke, ukrytej niekde v horách. Chcel by som tu ostať na noc. Po klobáske a pivku opúšťam príjemnú spoločnosť. Rýchlym krokom sa dostanem ku Idčianskym lúkam. Cestou ma opäť zarazil nový vývrat na polceste, ktorým sa teraz prevaľujú oblaky do doliny Kojšovského potoka.

Veľká bažina

Na Idčianskych lúkach opúšťam červenú značku a žltou schádzam do sedla pod Suchým vrchom. Opäť začalo pršať, tak pridám do kroku, nech som čím skôr v doline. V duchu už plánujem cyklotúry na ďalší rok. Do sedla prichádza aj asfaltová cesta z Opátky. Nachádza sa tu informačný panel s kreslenou mapou. Stále prší a tak mením svoj plán a nepokračujem na Suchý vrch. Ten tu na mňa hádam počká. Pokračujem teda ďalej po žltej značke smerom na Murovanú skalu. Cesta je to príjemná, páčia sa mi strmé svahy do doliny Kojšovského potoka. Sem-tam sa cesta zarezáva do skál. Niekde pod Krížnym hrbom sa však žltá stráca v lese, z ktorého je momentálne jedna veľká bažina. Zošmýkam sa teda lesnou cestou dole do doliny na asfaltovú cestu (ktorou sa dá dostať až pod vleky na Kojšovskej holi). K autu mi ostáva 30 minút. Dolinou to ide rýchlo a spomínam na večerný výlet pod Turniská.

Poznámka pre cyklistov

Žltý turistický chodník z Idčianskych lúk je viac než vhodný pre horské bicykle a to v obidvoch smeroch (nejde o ťažké stúpanie). Zo sedla pod Suchým vrchom sa určite dá pokračovať smerom do Opátky asfaltovou cestou, alebo dole do doliny Kojšovského potoka (a tým pádom aj ďalej do Kojšova či na Kojšovskú hoľu). Červený, hrebeňový turistický chodník je na úseku Idčianske lúky - Kojšovská hoľa cyklistami aktívne využívaný. Červený turistický chodník z Kojšovskej hole je veľmi pohodlne zjazdný pre horské bicykle až do Kojšova. V opačnom smere budete musieť počítať s troma prudšími stúpaniami a náročnejším profilom.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek