Túra

Remetské Hámre – Vihorlat – Jovsa

06.12.10
Na záver víkendu stráveného v úžasnom prostredí Vihorlatských vrchov sme sa rozhodli ešte stihnúť výstup na najvyšší vrchol pohoria. To sme ešte netušili, že naša mapa je už staršia, a že modrá značka z Vihorlatu do Jovsy je už zrušená. A tak sme sa nakoniec nechcene ocitli vo vojenskom obvode Valaškovce.

Trasa

Remetské Hámre – Lysák – sedlo Rozdiel – Tŕstie – Malé Tŕstie – sedlo Poľana, prístrešok – Vihorlat – Jovsianska dolina (VO Valaškovce) – Jovsianska hrabina – Jovsa

Na Lysák

Začíname skoro ráno v Remetských Hámroch. Sú dve možnosti, ako sa odtiaľ dostať na Vihorlat. My volíme červenú značku, ktorá je o čosi dlhšia ako žltá a vedie vrcholom Lysák. Sľubujú sa z neho pekné rozhľady a tak sa na neho tešíme. Pomerne dlhý úsek cesty vedie dedinou a potom asfaltkou. Až po pár minútach sa odpája značka z asfaltky a bočí do lesa. Takmer vôbec nestúpame, a pritom nám treba vystúpať pomerne vysoko. Je nám jasné, že stúpanie raz začať musí, a že asi nebude najmiernejšie. Dávame si rýchle raňajky na okraji lesnej cesty a rátame si čas, ktorý máme na zdolanie vytýčenej trasy.

S bratom sme dohodnutí, že nás s autom počká v Jovse, približne okolo tretej, to by sme mali bez problémov stíhať. To ale ešte netušíme, ako sme sa zmýlili. Ukrajujeme z cesty, ktorá pozvoľna stúpa, miestami sa zase prudko zdvihne.
Práve tento kus Vihorlatu mi akosi neučaroval, je tu dosť veľa vyrúbaných stromov a tiež je cesta dosť zarastená malinčím, žihľavou a černicami, avšak tento môj zlý dojem sa postupne mení každým ďalším krokom. Les naberá na stratenej kráse, začínajú sa objavovať pekné duby aj buky a pred nami sa zjavujú prvé skalné steny vrcholu Lysák. Vrchol bol v roku 1993 vyhlásený za prírodnú rezerváciu z dôvodu ochrany teplomilných lesných spoločenstiev a tiež je tu známy výskyt chránenych druhov rastlín ako ľalia zlatohlavá, skopolia kranská či hadí jazyk.

Vystúpame strmo až na vrchol a sme unesení výhľadmi na Zemplínsku Šíravu a okolité kopce. Výhľady sú trocha obmedzené porastami dubov, ale aj tie sú na pohľad krásne, akosi mi stále pripomínajú veľké bonsaje. Sadáme do mäkkučkého machu a opäť sa posilňujeme vodou a jedlom. Čas máme vynikajúci a tak sa vôbec ponáhľať nemusíme. Kľudne posedávame, vychutnávame si ranné slnečné lúče a vnímame vône, zvuky a pohodu naokolo. Chtiac-nechtiac vstávame a držíme sa aj naďalej červenej značky. Tá vedie hrebeňom a neskôr zostupuje do mladého lesa pod ním. Cesta tu je úzka, akoby vtesnaná medzi mladučké liesky a smrekovce.

Pod Vihorlat

Prevýšenia sú teraz minimálne, takmer stále kráčame len po rovine. Nachádzam krásne kusy hríbov a hoci nemám košík, beriem ich aspoň do batoha. Cesta stále vedie mladším lesom a dovádza nás k malej drevenej chatke, učupenej na okraji vykosenej lúky hlboko v lese. Zrejme je to nejaká poľovnícka chata, v prípade potreby by sa určite dala použiť aj ako útočisko pred dažďom. Cesta je ozaj príjemná a vedie ľahkým terénom.

Prichádzame až k prírodnej rezervácii Pod Tŕstím, ktorá je vyhlásená za účelom ochrany slatino-rašelinných spoločenstiev. Troška blúdime. Strácame značku a hustým blatom sa predierame pomedzi popadané stromy. Okolo rezervácie je veľa vyrúbaných stromov a vzdávame sa hľadania značky, jednoducho volíme smer, ktorým by sme mali dôjsť na hrebeň. Nakoniec sa to podarilo a prichádzame priamo k sedlu Rozdiel. Tu sa odpájame od červenej značky a smerom na juhozápad pokračujeme príjemnou, nie náročnou cestou, až k smerovníku Malé tŕstie. Nachádza sa tu aj prístrešok pod Vihorlatom. Celou cestou počujeme akési výbuchy a streľbu z priestoru vojenského obvodu Valaškovce, ktorý máme po pravici.

Zrušená značka do Jovsy

Tu trocha oddychujeme a tešíme sa na posledné dnešné stúpanie na vrchol Vihorlatu. Odtiaľto je to už len pár minút. Nevedie tu značená cesta, ale stačí sa vydať vpravo do lesa, ak prichádzame od sedla Rozdiel a ak z opačnej strany, tak vľavo. Posledné stúpania a už sme na vrcholovom hrebeni Vihorlatu. Mrzia nás pokazené rozhľady, pretože nad hlavy sa nám prihnal tmavý mrak, z ktorého trošku aj zapršalo. Pretiahnutý vrchol Vihorlatu núka parádne rozhľady na Zemplínsku Šíravu a Východoslovenskú nížinu, avšak nám neboli dopriate v plnej miere. Chvíľku sa ešte zdržujeme na vrchole, zapisujeme sa do vrcholovej knihy a hľadáme značku, ktorá by mala viesť do Jovsy. Je nám dosť podozrivé, že značka je veľmi neudržiavaná, a že ju vidno len sem-tam, stále sa zamotávame viac a viac.

Značku strácame. Nestalo sa to prvýkrát a tak nevešiame hlavy. Chvíľu ešte beháme po lese a hľadáme aspoň náznak vychodenej cestičky, ale nachádzame len husté porasty hrabov, liesok a bukov, no značky nikde. Začína pršať a dokonca sme na tom aj časovo horšie, ako sme chceli. Nemáme veľa času a tak volíme tú najjednoduchšiu alternatívu – priamo dole svahom zostupujeme k potoku, ktorý by nás k značke mal neskôr doviesť. Čím nižšie zostupujeme, tým viac vyrúbaných stromov nachádzame. Už si uvedomujeme, že sme vo vojenskom obvode, a že tu nemáme čo hľadať, ale predstava návratu na vrchol Vihorlatu je pre naše unavené nohy nelákavá. Držíme sa koryta a prichádzame na spevnenú cestu, ktorá sa zjavne využíva na zvoz dreva. Dokonca narážame aj na značku, avšak všetky sú zamaľované zelenou farbou. Až teraz nám dochádza, že značka je zrušená.

Turistika v ohrade

S nádejou, že práve táto premaľovaná „značka“ nás dovedie priamo až do Jovse, s dobrým pocitom kráčame po spevnenej ceste. Sme ostražití, neradi by sme tu stretli lesnú stráž, alebo niekoho, kto by nebol nadšený z našej prítomnosti v miestnom lese. Už nám je jasné, že nestíhame, avšak zrýchľujeme tempo a stále sa držíme zrušenej značky. Prichádzame k akémusi plotu, ale nevenujeme mu pozornosť, stále sledujeme značky. Do pozoru sa dostávame až po polhodine šľapania popri plote, ktorého koniec ani nevidno. Značku sme znova stratili, tá mala viesť okolo potoka a my už dokonca nepočujeme ani jeho žblnkot. Odpájame sa od spevnenej cesty a skúšame, kam vedie lesná cesta. Prichádzame k veľkej bráne s nápismi, ktoré by dali najavo každému, že tu nemáme čo hľadať. Neradi by sme platili nejakú pokutu, prípadne mali problémy a tak radšej mizneme preč.

Popravde, už sme boli zúfalí, nestíhali sme, nemali sme kompas a dokonca ten nekonečný plot, v ktorom, ako som sa neskôr dozvedel, sa chová divá zver, nás dokonale zmiatol. Potok, ktorý nás mal priviesť priamo do Jovsy, tečie priamo stredom ohradeného územia a takisto aj značka. Neostáva nič iné, iba plot obchádzať. Nikdy v živote sme zo seba toľko nadávok nedostali ako vtedy. Už som mal dojem, že ten plot nikdy neskončí. Dokonca, Tomáš pri preskakovaní potoka spadol celý aj s mobilom do vody a napätie vo vnútri nás sa stále stupňovalo a plot nemal konca kraja. Tempo sme mali veľmi rýchle a na oddych nebol čas.

Vyprahnuté v ústach a rozpálený asfalt

V diaľke sa na strome zjavila červená značka, ktorá vymedzuje chránené územie Jovsianska hrabina, hranice územia vedú popri ceste z Jovse do Poruby pod Vihorlatom. Uľavilo sa nám, stačilo už len sledovať hranice územia. Hodnú chvíľu sme boli už bez vody a v ústach sme mali vyprahnuté, vidina oroseného pivka nás hnala dopredu. Najhoršie boli posledné metre po rozpálenom asfalte, no predstavy sú najlepším hnacím motorom a tak kroky nestrácali na rýchlosti.

Poznámka:

Vstup do vojenského obvodu Valaškovce je zakázaný, modrá značka, ktorá sa nachádza v starších mapách z Jovsy na vrchol Vihorlatu, je zrušená, a za vstup do tohto územia hrozia finančné postihy. My sme sa to dozvedeli už neskoro, a tak sme sa nechtiac ocitli v tomto území.

Údaj o celkovej vzdialenosti sú trocha skreslené, pretože sme veľký úsek kráčali mimo ciest.

Fórum 15 príspevkov
Remetské Hámre – Vihorlat – Jovsa 04/04/18 09:35 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na trase môžeme objavovať ich donedávna utajenú krásu, pričom vyjdeme na tri vrcholy: Jankovec, Chmeľov a Čiernohuzec. dnes Karol Mizla Levočské vrchy
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Recenzia Bridgedale Stormsock – nepremokavé cykloponožky Jesenné obdobie nemusí znamenať koniec cyklosezóny, ak sa cyklista dobre vystrojí. Pokiaľ sa vám však nechce kupovať nové tretry, máte v zásade dve možnosti, ako ochrániť nohy pred chladom a vodou. Jednou sú nepremokavé návleky, druhou nepremokavé ponožky. Druhú menovanú možnosť som vyskúšal s ponožkami Bridgedale Stormsock v strednej hrubej verzii. včera Ľubomír Mäkký Obutie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Remetské Hámre – Vihorlat – Jovsa 04/04/18 09:35 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy a Východoslovenská nížina (Východoslovenská pahorkatina)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1076 m n. m.
    • min: 140 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 980 m
    • klesanie: 1000 m
  • Vzdialenosť
    • 25 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 01.08.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.85073 ° SŠ
      dĺžka: 22.18496 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.81591 ° SŠ
      dĺžka: 22.09115 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pod Lysákom, Remetské Hámre, Jovsa
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Michalovce (vlak, bus) - Remetské Hámre (bus)
      Jovsa (bus) - Michalovce (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.24)