Neprešli ani tri mesiace, keď medzi nás zavítal aj ich otec, ktorého zážitky dcér tak zaujali, že sa sám chcel zúčastniť na nejakom výlete. Najskôr sporadicky a potom pravidelne. Tak som sa zoznámil s Ferim a po čase aj s jeho manželkou Milkou.

Počas nasledujúcich rokov sme spolu s Ferim prebrázdili nejeden turistický chodník v Malých Karpatoch. No nielen to. Keď mu to čas v zamestnaní dovoľoval, bol ochotný zúčastniť sa aj na viacdňových akciách, v rôznych kútoch vtedajšieho Československa. Čas plynul, dievčatá dorástli a ukončili základnú školu. Naše turistické vzťahy sa tým prerušili. Ostali len osobné. No aj tie sa mojím presťahovaním do inej časti Bratislavy časom obmedzili. Nakoniec z toho boli len nepravidelné telefonické rozhovory.

Keď dievčatá dospeli a Feri prestal pracovať na zmeny, jeho záujem o turistiku znova zintenzívnel. Ja som medzitým odišiel do dôchodku, takže aj z mojej strany ostalo viac času pre túto činnosť. Tým sa obnovili aj naše spoločné výlety do prírody. Najskôr len v oblasti Malých Karpát a neskôr aj ďalej, najmä do okolia Banskej Bystrice. Či už do Kremnických vrchov, Veľkej Fatry alebo Bystrickej vrchoviny, vo dvojici, prípadne trojici spolu s Milkou. Ani jedného z nás vtedy nenapadlo, že to bude len na pár rokov. Výstraha prišla v máji 2009. Čo vtedy Ferimu doktori povedali, som sa bohužiaľ nedozvedel, pretože aj naďalej brázdil horstvá Slovenska. Pred rokom však jeho srdce nevydržalo a ukončilo životnú púť tam, kde to najviac miloval, v lone prírody Malých Karpát.

Prešlo už dvanásť mesiacov, no ani po takej dobe sa neviem vyrovnať so skutočnosťou, že už nikdy spolu nevyrazíme do hôr, ani nikam inam... Hoci len tak na „pokec“ pri pive. Je to ťažké a zatiaľ sa mi to veľmi nedarí. Pri každej návšteve prírody, či už na túre alebo pri značkovaní, si spomeniem na svojho priateľa Feriho Gajdoša.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]