Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Rožkovany – Solisko – Čergov – Hervartov

Pár dní predtým, ako začínal semester, sa mi podarilo presvedčiť pár dobrých kamarátov na dvojdenný prechod Čergovom. Mal som troška obavy, pretože nie každý z nich holduje turistike a v prvý deň nás čakala pomerne dlhá vzdialenosť. K tomu všetkému sa pridal vytrvalý dážď, ktorý nás preveril a zároveň premočil do poslednej nitky.

Vzdialenosť
34 km
Prevýšenie
+1250 m stúpanie, -1274 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 17.09.2010
Pohoria
Šariš: Čergov a Spišsko-šarišské medzihorie
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1098 m n. m.
  • Najnižší bod: 460 m n. m.
Voda
Milpoš (krčma), Chata Čergov, studnička pri útulni Drina na Čergove, Hervartov (krčma), Kľušovská Zábava (motorest)
Nocľah
útulňa Drina na Čergove alebo Chata Čergov
Doprava
Prešov (vlak, bus) - Rožkovany (vlak, bus)
Hervartov (bus) - Kľušovská Zábava (vlak, bus) - Bardejov (vlak, bus)/Prešov (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)

1. deň

Rožkovany – Milpošská dolina – Milpoš – Pastierska – Hanigovský hrad – Pastierska – sedlo Ždiare – sedlo Uhlisko – sedlo Priehyby – Horošovík – Pasterčačky – Solisko – sedlo Lysina – Veľká Javorina – Chochuľka – Čergov – útulňa Drina na Čergove

Skoro ráno už vystávame na železničnej stanici v Prešove, niektorí ešte odbiehajú na posledné nákupy, nakoniec sa schádzame piati a hneď vo vlaku hádžeme do seba prvé jedlo dňa. Vyťahujem mapu, oboznamujem ich s plánom, načo sa ozývajú prvé hlasy, že po ceste by bolo dobré sa zastaviť na pivko. Nedbám a tak hovorím, že ak niečo nájdeme, tak sa zastavíme. Obloha je sivá a ťažká, ťahajúca sa nízko zeme a tak smutne konštatujem, že dnes z rozhľadov nebude zrejme nič.

Pôvodne sme mali plán vystúpiť v Lipanoch, ale akonáhle vlak zastaví v Rožkovanoch, narýchlo to mením. V rýchlosti vystupujeme a asfaltkou sa uberáme smerom na Milpoš. Na polceste začína pršať a mám obavy, aby to niekto nevzdal. Našťastie, každý je odhodlaný a tak prvú prestávku si dávame asi po hodine v Milpoši pri obchode. Obliekame si pršiplášte. Trocha si doberáme Maťa s jeho „Granko“ pršiplášťom a potom sa chytáme za bruchá, keď z tašky Sašo vyťahuje reflexný železničiarsky pršiplášť. Naťahujeme na batohy nepremokavé návleky, dopíjame pivo a „hoňoše“ – pálenku v jogurtovom kelímku.

Z Milpoša sa odpájame a blatistou cestou šliapeme na nie vysoký hrebeň oddeľujúci dve dediny – Milpoš a Hanigovce. Tento kraj veľmi dobre poznám, keďže som tu vyrástol a tak netreba ani žiadnu mapu. Ďalšiu zastávku máme naplánovanú pri Hanigovskom hrade, o ktorom som písal už v článku Krásy Čergova. Tam sa najeme ukrytí pred dažďom v prístrešku. Vraciame sa späť na zelenú značku, smerujúcu na hlavný hrebeň do sedla Ždiare. Nikam sa neponáhľame a tak obdivujeme množstvo salamandier, bedlí a lievikov trúbkovitých, taktiež aj staručkých bukov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cesta nie je náročná, len ten dážď postupne začne človeku liezť na nervy. V lese je nádherne a vzduch sa tak ľahučko dýcha, ako ešte nikdy. Všetci sa už tešia na odpočinok, ale za sebou nemáme ešte ani polovicu trasy. Ťažšia pasáž prichádza až pri výstupe do sedla, kde sa chodník prudko dvíha priamo do kopca a tak sa naša skupinka delí a každý vystupuje svojim tempom. Na vrchole všetci fučíme a ktosi vyťahuje z batoha rum – vraj odmena za námahu. Posilnili sme sa jedným hltom a vydali sa modrou smerom k sedlu Priehyby.

Kráčame hrebeňom a tak jediná trošičku náročnejšia časť je len pri stúpaní na Dvoriská (1057 m n. m.), odtiaľ je to už len z kopca až do sedla. Neskutočne ma mrzia tie husté mraky naokolo, vidíme len pár metrov pred seba a nič viac. Miestami sa začínajú mraky trhať a dokonca spoza nich vykúka aj slnko. Avšak, akonáhle sme zostúpili do sedla, opäť sme sa ocitli v hustých bielych oblakoch, z ktorých sa rozpršalo ešte viac. V sedle znova oddychujeme, ale len pár minút, pretože dážď bubnuje na pršiplášte a zateká aj na suché miesta a tak predstava noci strávenej v suchu nás ženie vpred.

Zo sedla je to na Horošovík (1009 m n. m.) prevýšenie čosi okolo 200 metrov. Nie je to veľa, ale v tom blate to bolo náročnejšie ako zvládnuť dvakrát toľko. Blato sa lepí na topánky, každý krok je neistý a šmýka sa. Prichádzame na horské lúky Pasterčačky a tu už je to o poznanie lepšie, prestáva pršať, slniečko sa snaží predrať cez mraky a vo vysokej tráve sa chodí ako po koberci. Stále máme pred sebou kusisko cesty, ale trhajúce sa mraky nám dodávajú elán a nádejáme sa, že ešte dnes si vychutnáme rozhľady na širokú krajinu okolo.

Postupne prechádzame vrcholom Solisko (1057 m n. m.), sedlom Lysina, Veľkou Javorinou a posledným by mal byť vrchol Čergov. Na horských lúkach je neskutočné množstvo bedlí a všetci si robíme chute z predstáv o vypraženom klobúku z tejto chutnej huby so zemiakovou kašou. Cesta je stále príjemná, žiadne extrémy. Dokonca už ani pršiplášť nie je potrebný. Pri Veľkej Javorine sa zastavujeme a konečne máme príležitosť obdivovať okolie. Cieľ dnešného dňa už máme nablízku a tak sa neponáhľame. Zrazu sa z lesa ozval rev, potom znova a všetci sme spozorneli.

Z prvotného strachu, aby nešlo o medveďa, sme rýchlo precitli a uvedomili si, že sme svedkami jelenej ruje. Dokonca, keď pár metrov pred nami z lesa vybehli tri lane, bolo nám jasné, že sme účastníkmi úžasného divadla, ktoré ponúka príroda. Zahliadnuť však jeleňa sa nám nepodarilo, jeho ručanie vychádzalo kdesi z lesa pod nami, pravdepodobne niekde zo súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Zvyšok cesty až na vrchol Čergova nás tento zamilovaný hlas sprevádzal a človeku sa až ľahšie kráčalo, keď mal možnosť to všetko vnímať.

Prespávame v útulni Drina a keďže sme sa tu zišli ako partička dobrých kamarátov, tak otvárame aj vínko a dlho, veľmi dlho do noci ešte debatujeme a načúvame tomu, ako sa ručanie jeleňa stále viac a viac približuje. V piecke nám spokojne blčia plamene a v drevenej búdke je ozaj príjemne.

2. deň

útulňa Drina na Čergove – Čergov – Chochuľka – Bukový vrch – Šoltýsova poľana – sedlo pod Žobrákom, rozhľadňa – Hervartov

Ráno vstávam pomerne skoro, pretože mojím cieľom bolo dôjsť až do Bardejova, ale bol som asi jediný, komu sa ráno chcelo takto zavčasu vstať. Zakúril som do pece, pretože ráno bolo chladné, začul som, ako komusi zadrkotali zuby. Trvalo ešte asi tri hodiny, kým sme boli pripravení na odchod. Pozametali sme, zahasili oheň, doniesli trocha dreva do vnútra, pre prípad, ak by vonku pršalo a niekto by si chcel zakúriť.

Vraciame sa k smerovníku Chochuľka a sme unesení z výhľadov, ktoré sú dnes. Vo včerajšej hmle sme nemali ani tušenie, aké krásy boli okolo nás. Nad krajinou sa vznášajú kúsky hmly a oparu. Farebnosť lesa dáva jasne najavo, že už je blízko k jeseni. Smerujeme na Bukový vrch. Neprechádzame už horskými lúkami, len lesom a tak nás mrzí, že nie sú žiadne výhľady.

Cesta nie je náročná, značkovanie je slušné a viacmenej človek ani nemusí pozerať na značky, aby vedel, kade sa vydať. Dlhšiu prestávku si dávame až pri rozhľadni a útulni Žobrák. Konečne výhľady. Lezieme na najvyššiu časť rozhľadne a obdivujeme okolie. Výhľad je obmedzený, ale stojí za to. Červená značka sa stáča prudko na východ dole z hrebeňa. Blato je ako ľad a dole z kopca to niekedy ide, aj keď sa snažím zastaviť. Nachádzam parádne kúsky hríbov, v rýchlosti ich beriem a nakoniec končia u Maťa vo vaku. Už zdiaľky počuť dedinský ruch a pomedzi stromy vidno siluety domov. Pri vstupe do dediny Hervartov si trháme jablká a slivky rastúce popri ceste.

Záver

Autobusom sa nechávame zviezť do Kľušovskej Zábavy. Zisťujeme, že máme ešte vyše dve hodiny času, kým dorazí „Bardejovská strelka“. Čas si krátime v blízkom motoreste pri pivku, kofole a niekto aj pri rume. Všetci sme unesení z krásnych zážitkov a dušujeme sa, že až príde teplejšie počasie, znova niekam vyrazíme.

V letných mesiacoch, počas dlhých dní, môže byť táto trasa nádherným zážitkom takmer pre každého, jediný náročný úsek je výšľap na hlavný hrebeň. Z čergovských horských lúk sa núkajú prenádherné výhľady a scenérie. Je to síce dlhšia trasa, ale zísť z hrebeňa do dolín k učupeným dedinkám sa dá na viacerých miestach. Čo ešte doplniť na záver? Napadá ma len jediná moja skúsenosť. Kto raz navštívi Čergov, zamiluje si ho.

Fotogaléria k článku

Najnovšie