Túra

Rožkovany – Solisko – Čergov – Hervartov

29. 11. 2010
Pár dní predtým, ako začínal semester, sa mi podarilo presvedčiť pár dobrých kamarátov na dvojdenný prechod Čergovom. Mal som troška obavy, pretože nie každý z nich holduje turistike a v prvý deň nás čakala pomerne dlhá vzdialenosť. K tomu všetkému sa pridal vytrvalý dážď, ktorý nás preveril a zároveň premočil do poslednej nitky.

1. deň

Rožkovany – Milpošská dolina – Milpoš – Pastierska – Hanigovský hrad – Pastierska – sedlo Ždiare – sedlo Uhlisko – sedlo Priehyby – Horošovík – Pasterčačky – Solisko – sedlo Lysina – Veľká Javorina – Chochuľka – Čergov – útulňa Drina na Čergove

Skoro ráno už vystávame na železničnej stanici v Prešove, niektorí ešte odbiehajú na posledné nákupy, nakoniec sa schádzame piati a hneď vo vlaku hádžeme do seba prvé jedlo dňa. Vyťahujem mapu, oboznamujem ich s plánom, načo sa ozývajú prvé hlasy, že po ceste by bolo dobré sa zastaviť na pivko. Nedbám a tak hovorím, že ak niečo nájdeme, tak sa zastavíme. Obloha je sivá a ťažká, ťahajúca sa nízko zeme a tak smutne konštatujem, že dnes z rozhľadov nebude zrejme nič.

Pôvodne sme mali plán vystúpiť v Lipanoch, ale akonáhle vlak zastaví v Rožkovanoch, narýchlo to mením. V rýchlosti vystupujeme a asfaltkou sa uberáme smerom na Milpoš. Na polceste začína pršať a mám obavy, aby to niekto nevzdal. Našťastie, každý je odhodlaný a tak prvú prestávku si dávame asi po hodine v Milpoši pri obchode. Obliekame si pršiplášte. Trocha si doberáme Maťa s jeho „Granko“ pršiplášťom a potom sa chytáme za bruchá, keď z tašky Sašo vyťahuje reflexný železničiarsky pršiplášť. Naťahujeme na batohy nepremokavé návleky, dopíjame pivo a „hoňoše“ – pálenku v jogurtovom kelímku.

Z Milpoša sa odpájame a blatistou cestou šliapeme na nie vysoký hrebeň oddeľujúci dve dediny – Milpoš a Hanigovce. Tento kraj veľmi dobre poznám, keďže som tu vyrástol a tak netreba ani žiadnu mapu. Ďalšiu zastávku máme naplánovanú pri Hanigovskom hrade, o ktorom som písal už v článku Krásy Čergova. Tam sa najeme ukrytí pred dažďom v prístrešku. Vraciame sa späť na zelenú značku, smerujúcu na hlavný hrebeň do sedla Ždiare. Nikam sa neponáhľame a tak obdivujeme množstvo salamandier, bedlí a lievikov trúbkovitých, taktiež aj staručkých bukov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Cesta nie je náročná, len ten dážď postupne začne človeku liezť na nervy. V lese je nádherne a vzduch sa tak ľahučko dýcha, ako ešte nikdy. Všetci sa už tešia na odpočinok, ale za sebou nemáme ešte ani polovicu trasy. Ťažšia pasáž prichádza až pri výstupe do sedla, kde sa chodník prudko dvíha priamo do kopca a tak sa naša skupinka delí a každý vystupuje svojim tempom. Na vrchole všetci fučíme a ktosi vyťahuje z batoha rum – vraj odmena za námahu. Posilnili sme sa jedným hltom a vydali sa modrou smerom k sedlu Priehyby.

Kráčame hrebeňom a tak jediná trošičku náročnejšia časť je len pri stúpaní na Dvoriská (1057 m n. m.), odtiaľ je to už len z kopca až do sedla. Neskutočne ma mrzia tie husté mraky naokolo, vidíme len pár metrov pred seba a nič viac. Miestami sa začínajú mraky trhať a dokonca spoza nich vykúka aj slnko. Avšak, akonáhle sme zostúpili do sedla, opäť sme sa ocitli v hustých bielych oblakoch, z ktorých sa rozpršalo ešte viac. V sedle znova oddychujeme, ale len pár minút, pretože dážď bubnuje na pršiplášte a zateká aj na suché miesta a tak predstava noci strávenej v suchu nás ženie vpred.

Zo sedla je to na Horošovík (1009 m n. m.) prevýšenie čosi okolo 200 metrov. Nie je to veľa, ale v tom blate to bolo náročnejšie ako zvládnuť dvakrát toľko. Blato sa lepí na topánky, každý krok je neistý a šmýka sa. Prichádzame na horské lúky Pasterčačky a tu už je to o poznanie lepšie, prestáva pršať, slniečko sa snaží predrať cez mraky a vo vysokej tráve sa chodí ako po koberci. Stále máme pred sebou kusisko cesty, ale trhajúce sa mraky nám dodávajú elán a nádejáme sa, že ešte dnes si vychutnáme rozhľady na širokú krajinu okolo.

Postupne prechádzame vrcholom Solisko (1057 m n. m.), sedlom Lysina, Veľkou Javorinou a posledným by mal byť vrchol Čergov. Na horských lúkach je neskutočné množstvo bedlí a všetci si robíme chute z predstáv o vypraženom klobúku z tejto chutnej huby so zemiakovou kašou. Cesta je stále príjemná, žiadne extrémy. Dokonca už ani pršiplášť nie je potrebný. Pri Veľkej Javorine sa zastavujeme a konečne máme príležitosť obdivovať okolie. Cieľ dnešného dňa už máme nablízku a tak sa neponáhľame. Zrazu sa z lesa ozval rev, potom znova a všetci sme spozorneli.

Z prvotného strachu, aby nešlo o medveďa, sme rýchlo precitli a uvedomili si, že sme svedkami jelenej ruje. Dokonca, keď pár metrov pred nami z lesa vybehli tri lane, bolo nám jasné, že sme účastníkmi úžasného divadla, ktoré ponúka príroda. Zahliadnuť však jeleňa sa nám nepodarilo, jeho ručanie vychádzalo kdesi z lesa pod nami, pravdepodobne niekde zo súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Zvyšok cesty až na vrchol Čergova nás tento zamilovaný hlas sprevádzal a človeku sa až ľahšie kráčalo, keď mal možnosť to všetko vnímať.

Prespávame v útulni Drina a keďže sme sa tu zišli ako partička dobrých kamarátov, tak otvárame aj vínko a dlho, veľmi dlho do noci ešte debatujeme a načúvame tomu, ako sa ručanie jeleňa stále viac a viac približuje. V piecke nám spokojne blčia plamene a v drevenej búdke je ozaj príjemne.

2. deň

útulňa Drina na Čergove – Čergov – Chochuľka – Bukový vrch – Šoltýsova poľana – sedlo pod Žobrákom, rozhľadňa – Hervartov

Ráno vstávam pomerne skoro, pretože mojím cieľom bolo dôjsť až do Bardejova, ale bol som asi jediný, komu sa ráno chcelo takto zavčasu vstať. Zakúril som do pece, pretože ráno bolo chladné, začul som, ako komusi zadrkotali zuby. Trvalo ešte asi tri hodiny, kým sme boli pripravení na odchod. Pozametali sme, zahasili oheň, doniesli trocha dreva do vnútra, pre prípad, ak by vonku pršalo a niekto by si chcel zakúriť.

Vraciame sa k smerovníku Chochuľka a sme unesení z výhľadov, ktoré sú dnes. Vo včerajšej hmle sme nemali ani tušenie, aké krásy boli okolo nás. Nad krajinou sa vznášajú kúsky hmly a oparu. Farebnosť lesa dáva jasne najavo, že už je blízko k jeseni. Smerujeme na Bukový vrch. Neprechádzame už horskými lúkami, len lesom a tak nás mrzí, že nie sú žiadne výhľady.

Cesta nie je náročná, značkovanie je slušné a viacmenej človek ani nemusí pozerať na značky, aby vedel, kade sa vydať. Dlhšiu prestávku si dávame až pri rozhľadni a útulni Žobrák. Konečne výhľady. Lezieme na najvyššiu časť rozhľadne a obdivujeme okolie. Výhľad je obmedzený, ale stojí za to. Červená značka sa stáča prudko na východ dole z hrebeňa. Blato je ako ľad a dole z kopca to niekedy ide, aj keď sa snažím zastaviť. Nachádzam parádne kúsky hríbov, v rýchlosti ich beriem a nakoniec končia u Maťa vo vaku. Už zdiaľky počuť dedinský ruch a pomedzi stromy vidno siluety domov. Pri vstupe do dediny Hervartov si trháme jablká a slivky rastúce popri ceste.

Záver

Autobusom sa nechávame zviezť do Kľušovskej Zábavy. Zisťujeme, že máme ešte vyše dve hodiny času, kým dorazí „Bardejovská strelka“. Čas si krátime v blízkom motoreste pri pivku, kofole a niekto aj pri rume. Všetci sme unesení z krásnych zážitkov a dušujeme sa, že až príde teplejšie počasie, znova niekam vyrazíme.

V letných mesiacoch, počas dlhých dní, môže byť táto trasa nádherným zážitkom takmer pre každého, jediný náročný úsek je výšľap na hlavný hrebeň. Z čergovských horských lúk sa núkajú prenádherné výhľady a scenérie. Je to síce dlhšia trasa, ale zísť z hrebeňa do dolín k učupeným dedinkám sa dá na viacerých miestach. Čo ešte doplniť na záver? Napadá ma len jediná moja skúsenosť. Kto raz navštívi Čergov, zamiluje si ho.

Fórum nová téma
Rožkovany – Solisko – Čergov – Hervartov 29/11/10 12:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor Miki Knižka: Zo Zbojníčky chcem urobiť modernú chatu Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách bude mať nového chatára. Majitelia tatranských chát, ktorými sú Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, vybrali v konkurze horského vodcu Mikiho Knižku. dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Dobšinská ľadová jaskyňa – Tiesňavy – Stratenský kaňon Južná časť Slovenského raja sa mi zdá menej navštevovaná než severná, no je rovnako zaujímavá. Naša túra v sebe kombinuje jednu z našich dvoch sprístupnených ľadových jaskýň, roklinu Tiesňavy s technickými pomôckami, voľne prístupnú Zelenú jaskyňu, Stratenský kaňon a príjemný les. včera Soňa Mäkká Slovenský raj
Túra Kurčínska Magura - okruh z Legnavy Čas leta a prázdnin je práve na prelome a využívam poslednú možnosť na turistiku počas dovolenky v okolí Bardejova. Mal som toho v pláne viac, ale nie celkom dobré počasie ma trocha odrádzalo od veľkých aktivít v prírode. Napriek tomu som hľadal niečo, čo by sa dalo stihnúť v priebehu do času búrok, ktoré prebiehali každý deň v poobedňajších hodinách. Hľadaním po nete som našiel jednu turistickú akciu, ktorú organizovala obec Údol, a to výstup na Kurčínsku Maguru. Tejto sa mali zúčastniť aj turisti z Bardejova. Preto som sa s nimi skontaktoval a strávil som nádhernú sobotu v neznámom prostredí Ľubovnianskej vrchoviny, v jej východnej časti pri poľskej hranici. včera Marián Jaššo Ľubovnianska vrchovina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rožkovany – Solisko – Čergov – Hervartov 29/11/10 12:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Šariš: Čergov a Spišsko-šarišské medzihorie
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1098 m n. m.
    • min: 460 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1250 m
    • klesanie: 1274 m
  • Vzdialenosť
    • 34 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 17.09.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.14345 ° SŠ
      dĺžka: 20.99341 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.24665 ° SŠ
      dĺžka: 21.20471 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.18523 ° SŠ
      dĺžka: 21.17048 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa Drina na Čergove alebo Chata Čergov
  • Voda
    • Milpoš (krčma), Chata Čergov, studnička pri útulni Drina na Čergove, Hervartov (krčma), Kľušovská Zábava (motorest)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Rožkovany (vlak, bus)
      Hervartov (bus) - Kľušovská Zábava (vlak, bus) - Bardejov (vlak, bus)/Prešov (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.25 (0.5)