Túra

Rožkovany – Solisko – Čergov – Hervartov

29.11.10
Pár dní predtým, ako začínal semester, sa mi podarilo presvedčiť pár dobrých kamarátov na dvojdenný prechod Čergovom. Mal som troška obavy, pretože nie každý z nich holduje turistike a v prvý deň nás čakala pomerne dlhá vzdialenosť. K tomu všetkému sa pridal vytrvalý dážď, ktorý nás preveril a zároveň premočil do poslednej nitky.

1. deň

Rožkovany – Milpošská dolina – Milpoš – Pastierska – Hanigovský hrad – Pastierska – sedlo Ždiare – sedlo Uhlisko – sedlo Priehyby – Horošovík – Pasterčačky – Solisko – sedlo Lysina – Veľká Javorina – Chochuľka – Čergov – útulňa Drina na Čergove

Skoro ráno už vystávame na železničnej stanici v Prešove, niektorí ešte odbiehajú na posledné nákupy, nakoniec sa schádzame piati a hneď vo vlaku hádžeme do seba prvé jedlo dňa. Vyťahujem mapu, oboznamujem ich s plánom, načo sa ozývajú prvé hlasy, že po ceste by bolo dobré sa zastaviť na pivko. Nedbám a tak hovorím, že ak niečo nájdeme, tak sa zastavíme. Obloha je sivá a ťažká, ťahajúca sa nízko zeme a tak smutne konštatujem, že dnes z rozhľadov nebude zrejme nič.

Pôvodne sme mali plán vystúpiť v Lipanoch, ale akonáhle vlak zastaví v Rožkovanoch, narýchlo to mením. V rýchlosti vystupujeme a asfaltkou sa uberáme smerom na Milpoš. Na polceste začína pršať a mám obavy, aby to niekto nevzdal. Našťastie, každý je odhodlaný a tak prvú prestávku si dávame asi po hodine v Milpoši pri obchode. Obliekame si pršiplášte. Trocha si doberáme Maťa s jeho „Granko“ pršiplášťom a potom sa chytáme za bruchá, keď z tašky Sašo vyťahuje reflexný železničiarsky pršiplášť. Naťahujeme na batohy nepremokavé návleky, dopíjame pivo a „hoňoše“ – pálenku v jogurtovom kelímku.

Z Milpoša sa odpájame a blatistou cestou šliapeme na nie vysoký hrebeň oddeľujúci dve dediny – Milpoš a Hanigovce. Tento kraj veľmi dobre poznám, keďže som tu vyrástol a tak netreba ani žiadnu mapu. Ďalšiu zastávku máme naplánovanú pri Hanigovskom hrade, o ktorom som písal už v článku Krásy Čergova. Tam sa najeme ukrytí pred dažďom v prístrešku. Vraciame sa späť na zelenú značku, smerujúcu na hlavný hrebeň do sedla Ždiare. Nikam sa neponáhľame a tak obdivujeme množstvo salamandier, bedlí a lievikov trúbkovitých, taktiež aj staručkých bukov.

Cesta nie je náročná, len ten dážď postupne začne človeku liezť na nervy. V lese je nádherne a vzduch sa tak ľahučko dýcha, ako ešte nikdy. Všetci sa už tešia na odpočinok, ale za sebou nemáme ešte ani polovicu trasy. Ťažšia pasáž prichádza až pri výstupe do sedla, kde sa chodník prudko dvíha priamo do kopca a tak sa naša skupinka delí a každý vystupuje svojim tempom. Na vrchole všetci fučíme a ktosi vyťahuje z batoha rum – vraj odmena za námahu. Posilnili sme sa jedným hltom a vydali sa modrou smerom k sedlu Priehyby.

Kráčame hrebeňom a tak jediná trošičku náročnejšia časť je len pri stúpaní na Dvoriská (1057 m n. m.), odtiaľ je to už len z kopca až do sedla. Neskutočne ma mrzia tie husté mraky naokolo, vidíme len pár metrov pred seba a nič viac. Miestami sa začínajú mraky trhať a dokonca spoza nich vykúka aj slnko. Avšak, akonáhle sme zostúpili do sedla, opäť sme sa ocitli v hustých bielych oblakoch, z ktorých sa rozpršalo ešte viac. V sedle znova oddychujeme, ale len pár minút, pretože dážď bubnuje na pršiplášte a zateká aj na suché miesta a tak predstava noci strávenej v suchu nás ženie vpred.

Zo sedla je to na Horošovík (1009 m n. m.) prevýšenie čosi okolo 200 metrov. Nie je to veľa, ale v tom blate to bolo náročnejšie ako zvládnuť dvakrát toľko. Blato sa lepí na topánky, každý krok je neistý a šmýka sa. Prichádzame na horské lúky Pasterčačky a tu už je to o poznanie lepšie, prestáva pršať, slniečko sa snaží predrať cez mraky a vo vysokej tráve sa chodí ako po koberci. Stále máme pred sebou kusisko cesty, ale trhajúce sa mraky nám dodávajú elán a nádejáme sa, že ešte dnes si vychutnáme rozhľady na širokú krajinu okolo.

Postupne prechádzame vrcholom Solisko (1057 m n. m.), sedlom Lysina, Veľkou Javorinou a posledným by mal byť vrchol Čergov. Na horských lúkach je neskutočné množstvo bedlí a všetci si robíme chute z predstáv o vypraženom klobúku z tejto chutnej huby so zemiakovou kašou. Cesta je stále príjemná, žiadne extrémy. Dokonca už ani pršiplášť nie je potrebný. Pri Veľkej Javorine sa zastavujeme a konečne máme príležitosť obdivovať okolie. Cieľ dnešného dňa už máme nablízku a tak sa neponáhľame. Zrazu sa z lesa ozval rev, potom znova a všetci sme spozorneli.

Z prvotného strachu, aby nešlo o medveďa, sme rýchlo precitli a uvedomili si, že sme svedkami jelenej ruje. Dokonca, keď pár metrov pred nami z lesa vybehli tri lane, bolo nám jasné, že sme účastníkmi úžasného divadla, ktoré ponúka príroda. Zahliadnuť však jeleňa sa nám nepodarilo, jeho ručanie vychádzalo kdesi z lesa pod nami, pravdepodobne niekde zo súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Zvyšok cesty až na vrchol Čergova nás tento zamilovaný hlas sprevádzal a človeku sa až ľahšie kráčalo, keď mal možnosť to všetko vnímať.

Prespávame v útulni Drina a keďže sme sa tu zišli ako partička dobrých kamarátov, tak otvárame aj vínko a dlho, veľmi dlho do noci ešte debatujeme a načúvame tomu, ako sa ručanie jeleňa stále viac a viac približuje. V piecke nám spokojne blčia plamene a v drevenej búdke je ozaj príjemne.

2. deň

útulňa Drina na Čergove – Čergov – Chochuľka – Bukový vrch – Šoltýsova poľana – sedlo pod Žobrákom, rozhľadňa – Hervartov

Ráno vstávam pomerne skoro, pretože mojím cieľom bolo dôjsť až do Bardejova, ale bol som asi jediný, komu sa ráno chcelo takto zavčasu vstať. Zakúril som do pece, pretože ráno bolo chladné, začul som, ako komusi zadrkotali zuby. Trvalo ešte asi tri hodiny, kým sme boli pripravení na odchod. Pozametali sme, zahasili oheň, doniesli trocha dreva do vnútra, pre prípad, ak by vonku pršalo a niekto by si chcel zakúriť.

Vraciame sa k smerovníku Chochuľka a sme unesení z výhľadov, ktoré sú dnes. Vo včerajšej hmle sme nemali ani tušenie, aké krásy boli okolo nás. Nad krajinou sa vznášajú kúsky hmly a oparu. Farebnosť lesa dáva jasne najavo, že už je blízko k jeseni. Smerujeme na Bukový vrch. Neprechádzame už horskými lúkami, len lesom a tak nás mrzí, že nie sú žiadne výhľady.

Cesta nie je náročná, značkovanie je slušné a viacmenej človek ani nemusí pozerať na značky, aby vedel, kade sa vydať. Dlhšiu prestávku si dávame až pri rozhľadni a útulni Žobrák. Konečne výhľady. Lezieme na najvyššiu časť rozhľadne a obdivujeme okolie. Výhľad je obmedzený, ale stojí za to. Červená značka sa stáča prudko na východ dole z hrebeňa. Blato je ako ľad a dole z kopca to niekedy ide, aj keď sa snažím zastaviť. Nachádzam parádne kúsky hríbov, v rýchlosti ich beriem a nakoniec končia u Maťa vo vaku. Už zdiaľky počuť dedinský ruch a pomedzi stromy vidno siluety domov. Pri vstupe do dediny Hervartov si trháme jablká a slivky rastúce popri ceste.

Záver

Autobusom sa nechávame zviezť do Kľušovskej Zábavy. Zisťujeme, že máme ešte vyše dve hodiny času, kým dorazí „Bardejovská strelka“. Čas si krátime v blízkom motoreste pri pivku, kofole a niekto aj pri rume. Všetci sme unesení z krásnych zážitkov a dušujeme sa, že až príde teplejšie počasie, znova niekam vyrazíme.

V letných mesiacoch, počas dlhých dní, môže byť táto trasa nádherným zážitkom takmer pre každého, jediný náročný úsek je výšľap na hlavný hrebeň. Z čergovských horských lúk sa núkajú prenádherné výhľady a scenérie. Je to síce dlhšia trasa, ale zísť z hrebeňa do dolín k učupeným dedinkám sa dá na viacerých miestach. Čo ešte doplniť na záver? Napadá ma len jediná moja skúsenosť. Kto raz navštívi Čergov, zamiluje si ho.

Fórum nová téma
Rožkovany – Solisko – Čergov – Hervartov 29/11/10 12:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rožkovany – Solisko – Čergov – Hervartov 29/11/10 12:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Šariš: Čergov a Spišsko-šarišské medzihorie
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1098 m n. m.
    • min: 460 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1250 m
    • klesanie: 1274 m
  • Vzdialenosť
    • 34 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 17.09.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.14345 ° SŠ
      dĺžka: 20.99341 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.24665 ° SŠ
      dĺžka: 21.20471 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.18523 ° SŠ
      dĺžka: 21.17048 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa Drina na Čergove alebo Chata Čergov
  • Voda
    • Milpoš (krčma), Chata Čergov, studnička pri útulni Drina na Čergove, Hervartov (krčma), Kľušovská Zábava (motorest)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Rožkovany (vlak, bus)
      Hervartov (bus) - Kľušovská Zábava (vlak, bus) - Bardejov (vlak, bus)/Prešov (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.28)