Reportáž

Čo sa deje v lese - objektívom fotopascí

19.11.10
Článok prináša sľúbený a verím, že aj očakávaný pohľad na využívanie modernej techniky. Ide o fotopasce, ktoré boli zabezpečené vďaka Slovenskému turistickému spolku HIKING a dobrovoľným darcom (fyzické osoby a firmy). Tieto zariadenia boli inštalované v pohorí Malej Fatry začiatkom októbra, za účelom monitorovania medvedej populácie. Už za relatívne krátke obdobie používania stihli priniesť zaujímavé informácie.

Od inštalácie fotopascí, ktoré slúžia na sledovanie medveďov, uplynul viac ako mesiac. Boli tieto zariadenia vôbec použité? Ako fungujú a aké informácie prinášajú? Osvedčili sa? Toto sú otázky, na ktoré dávam odpovede v sľúbenom a verím, že aj očakávanom príspevku. Samozrejme, nebude posledný.

Les predstavuje zložitý a pomerne záhadný organizmus. To, čo o ňom vedia bežní návštevníci, je nepatrným zlomkom veľkého tajomstva, ktoré v sebe ukrýva. Len zanietenému človeku je umožnené nahliadnuť do skrytých zákutí tunajšieho života. Teším sa, že patrím k tým pár šťastlivcom.

V Malej Fatre som pozorovaním zvierat prežil množstvo zaujímavých a neopakovateľných chvíľ. Keďže ma lákajú medvede, najradšej mám nočné výjazdy. Sú poučné, lebo vtedy les naplno ožíva. Tu vzniká priestor pre vycibrenie inak nedokonalých ľudských zmyslov, ktoré sú v nepreniknuteľnej tme nočného lesa neustále šteklené nepreberným množstvom podnetov a vnemov. Človek sa tak naučí spoznať aj to, čo práve nevidí.

Priama, čo možno najčastejšia prítomnosť v lese, je teda nevyhnutným základom pre spoznávanie života zvierat. O tom sa nedá pochybovať! Problémom je ale čas. Nikto z nás netuší, koľko ho máme k dispozícii a čo je horšie, musíme ho obetovať aj na veci, ktoré nám nie sú často po chuti. Tak na les ostáva stále menej času. Našťastie sú možnosti, ktoré v určitom smere ponúkajú oveľa viac, ako možno získať hoci aj dennodenným vysedávaním v hore. Jednou z nich sú práve fotopasce.

Radosť

Ak som v úvode spomenul, že patrím k šťastlivcom, je to aj vďaka ľuďom, ktorí mi umožnili pozorovať prírodu pomocou fotopascí. Po dlhých rokoch, kedy som o podobnej technike mohol iba snívať, sa mi 1. októbra dostalo do rúk päť celkom nových fotopascí. V tom momente zažiarila dušička výskumníka. Väčšou radosťou sú už len obrázky, ktoré sa postupom času celkom určite nahromadia. Opojenie stále neopadlo, naopak! Pri každej z kontrol horím nedočkavosťou po „dobrom úlovku“. Pochopiteľne, nejde o fotku samotnú, na to mám k dispozícii iné „železo“.

Kam s nimi

Bola to pomerne zložitá otázka nastávajúcich dní. Pri jej riešení som sa v zásade zapodieval iba dvoma vecami. Aké lokality zvoliť, aby som pri následných kontrolách fotopasce ešte našiel a zároveň, aby tu bola šanca na nasnímanie medveďov. Možno si poviete, že päť fotopascí sa musí pred zrakmi človeka na ploche Malej Fatry stratiť. To je samozrejme pravda, no s nimi by sa zároveň stratil aj systém monitoringu. Keďže fotopascí nie je plný vagón, bolo by neefektívne inštalovať ich do rôznych, medzi sebou vzdialených častí pohoria. Užitočnejšie sú na menšej ploche, ktorú dokážu podrobnejšie sledovať. Jedine tak sa budú dať získané údaje vyhodnocovať.

Do inštalovania prvej z fotopascí uplynulo 5 dní, kým našla svoje miesto v teréne. Konkrétna lokalizácia je podmienená aj ročným obdobím, od ktorého možno na základe skúseností odvodiť miesta, kam medvede často chodia. Teraz to boli lokality, kde sa dlhodobo prikrmuje poľovná zver. Medvede ich dôverne poznajú. V jeseni je tu veľká šanca na úspech, čo ale nebude platiť po celý rok. Na nadchádzajúcu sezónu som preto vytipoval ďalšie lokality, ktoré sa budú využívať podľa toho, ktorej oblasti výskumu sa budeme chcieť podrobnejšie venovať.

Technika

Fotopascu som nevidel prvýkrát v živote. Osobne som mal možnosť v obmedzenej miere pracovať s touto technikou od roku 2005. Tak ako v iných oblastiach života, aj tu ide pokrok dopredu. Miniaturizovali sa rozmery, zlepšila sa kvalita výstupu a možnosti nastavení. Cena oproti roku 2005 klesla na tretinu. Tieto predpoklady predurčujú fotopasce na čoraz častejšie nasadenie za účelom výskumu. Pochopiteľne, technika má aj svoje limity. Za najzásadnejší považujem nočný dosah LED prísvitu, ktorý pracuje v infračervenom spektre. Prax ukázala, že využiteľný dosah osvetlenia nočnej scény je polovica z toho, čo udávajú výrobcovia. Zvieratám snímaným na vzdialenosť cez 10 – 12 metrov bolo vidieť len nejasné obrysy a odraz svetla v očiach. Pri inštalácii v teréne na to treba pamätať. Naopak, fotopasce sa výrazne zdokonalili v reakčných časoch a spotrebe energie. Technika z pred piatich rokov fungovala cca 2 – 3 týždne uprostred leta. Terajšie modely pracujú spoľahlivo už viac ako mesiac za podstatne chladnejšieho počasia (3 – 4 dni boli aj slabšie mrazy a sneh) aj s menším zdrojom. Verím, že ešte nejaký čas vydržia.

Jeden mesiac objektívom fotopascí

Od inštalácie prešiel približne mesiac. Tridsať dní je však veľmi krátka doba pre seriózny výskum. Pochopiteľne, za toto obdobie som s nejakými ohromujúcimi výsledkami ani nerátal a získané údaje považujem za veľmi orientačné a čiastkové informácie. Nateraz je pre mňa dôležitejší fakt, že som v uplynulých týždňoch nadobudol cenné poznatky, týkajúce sa samotných fotopascí, ich limitov a možností použitia.

V teréne bolo nasadených všetkých päť zariadení. Jedna z nich len krátkodobo, na mieste, kde sa medvede pohybovali veľmi nepravidelne. Tri fotopasce sú stále umiestnené tam, kde sa v malých objemoch prikrmuje zver. Ďalšia fotopasca sleduje frekventovaný chodník. Celkovo sa nasnímalo okolo 1000 záberov a niekoľko desiatok krátkych videosekvencií. V drvivej väčšine išlo o bežnú poľovnú zver, hlavne diviaky, jeleniu a srnčiu, čo je pre túto oblasť pochopiteľné. Zachytené boli aj drobné zemné cicavce (ryšavka), vtáky (sojka), zajac, jazvec a líška.

Medvede boli nafotené na troch lokalitách približne 130-krát, zvyčajne však za tmy. V tomto ročnom období to nie je nič výnimočné, keďže už okolo 17. až 18. hodiny bola tma. Z uvedeného počtu medvedích záberov sa dalo jednoznačne identifikovať 6 rôznych jedincov, z toho bola jedna vodiaca medvedica s dvoma dvojročnými mláďatami. Jedného medveďa sa nepodarilo spoľahlivo zatriediť pre slabú kvalitu fotografií, keďže bol nasnímaný v noci na vzdialenosť okolo 12 – 15 metrov. Môže ísť teda o odlišného jedinca, no rovnako aj jedného z vyššie uvedených.

Najvyššia aktivita medveďov bola zistená v prvej dekáde októbra a to takmer výlučne v nižšie položených oblastiach, spravidla nepresahujúcich výšku 500 m n. m. Túto skutočnosť ukázali nielen fotopasce, ale aj výskyt pobytových znakov v širšom okolí. Príčina je jasná – potrava. Úroda v lesoch bola mizerná, preto medvede hľadali vhodnú obživu v starých ovocných sadoch a na krmeliskách. Naopak, koncom mesiaca sa medvede takmer naraz vybrali do vyšších polôh, kde majú svoje brložiská. Posledný medveď bol v severnom predhorí nasnímaný 27. októbra.

Prvého, približne 140 kg medveďa sa podarilo nasnímať už dva dni po inštalácii fotopasce. Na rovnakej lokalite o ďalšie dva dni prešiel iný, najväčší z nafotených medveďov. Ako jediný bol zachytený ráno, pri návrate z okolitých remízok vyššie do hôr. Fotografie sú síce neostré, no vidieť, že ide o veľkého jedinca, pravdepodobne samca. Za celý čas bol zachytený jediný raz, zatiaľ čo ostatné medvede sa v istých intervaloch fotili na totožných lokalitách opakovane. Stal sa však aj prípad, keď 15. októbra nasnímala fotopasca vodiacu medvedicu o 00.52 h na jednej lokalite a o 20.54 h toho istého dňa bola na lokalite druhej.

Deň sa kráti, potravy ubúda a tak je šanca na nasnímanie medveďa čoraz mizivejšia. Nadchádzajúce obdobie na istý čas prekazí naše sledovanie. No s príchodom jari nadíde čas, keď nič netušiaci prvý medveď zavadí o neviditeľný spínač tejto zaujímavej techniky. Po ňom budú pribúdať ďalší a ďalší. A tak o rok budeme síce starší, no v poznaní života medveďov tiež múdrejší. Osobne pre takúto vec zostarnem rád.

Michal Kalaš
Fatranský spolok

Fórum 27 príspevkov
Čo sa deje v lese - objektívom fotopascí 06/08/11 12:12 27 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž Zlomené ucho alebo pátranie po medveďovi Dnes, 4. októbra uplynul presne rok, ako bola v teréne nastavená "naša" prvá fotopasca. Pôvodne sme začínali s piatimi, no na jar jedna z nich zmizla. Podarilo však získať ďalšie, takže teraz máme k dispozícii 10 kusov. Treba veriť, že ich počet bude iba pribúdať a s nimi aj nové, zaujímavé informácie. Niekoľko zaujímavostí zo života medveďov vám aj vďaka fotopasciam prinášam v nasledovnom príspevku. 04/10/11 Michal Kalaš Reportáže
Reportáž Fotoúlovky z Malej Fatry Od posledného príspevku uplynuli štyri mesiace, počas ktorých naše fotopasce podstúpili zaťažkávaciu skúšku v podobe dažďa, snehu a mrazu. Treba povedať, že v tomto teste obstáli na výbornú. Celý čas, starostlivo ukryté na vytipovaných miestach, trpezlivo číhali na svoju „korisť“. A oplatilo sa! Do pascí padli bežné druhy, no aj najvzácnejšie živočíchy. 30/03/11 Michal Kalaš Reportáže
Reportáž Čo sa deje v lese - objektívom fotopascí Článok prináša sľúbený a verím, že aj očakávaný pohľad na využívanie modernej techniky. Ide o fotopasce, ktoré boli zabezpečené vďaka Slovenskému turistickému spolku HIKING a dobrovoľným darcom (fyzické osoby a firmy). Tieto zariadenia boli inštalované v pohorí Malej Fatry začiatkom októbra, za účelom monitorovania medvedej populácie. Už za relatívne krátke obdobie používania stihli priniesť zaujímavé informácie. 19/11/10 Michal Kalaš Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čo sa deje v lese - objektívom fotopascí 06/08/11 12:12 27 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.19)