Trasa

Žiarska chata – rázcestie pod Homôľkou – Žiarske pleso/pleso pod Žiarskym sedlom (pleso za Homôľkou) – Žiarske sedlo – Plačlivý Roháč (Plačlivé/Plačilivô) – Roháčske sedlo – Ostrý Roháč – Roháčske sedlo – Plačlivô – Nohavica (Holička) – Smutné sedlo – rázcestie pod Homôľkou – Žiarska chata

Plán je jasný. Ostrý a Plačlivý Roháč a späť na chatu. Veci si tu môžeme nechať, keďže tu spíme aj ďalšiu noc, tak pôjdeme naľahko. Martin s Jurom si berú jeden batoh a ja s Rasťom si berieme každý svoj ActLite, veď sú malé a ľahké. Dávam budíček na 5.00, aby sme vyrazili ráno. Nech nás prípadné búrky stihnú až na zostupe k chate.

Žiarska chata, povala, kója č. 1, 05.20

Chalanov horko-ťažko vyháňam zo spacákov a po šiestej konečne vyrážame hore. Stúpame riedkym lesom a neustále naberáme výškové metre. Chata je vo výške cca 1400 m a nás v prvej fáze čaká výstup do Žiarskeho sedla, ktoré je vo výške 1917 m n. m. Pekných 500 výškových metrov.

Žiarske pleso - fotenie, 08.18

Traverzujeme Prostredný grúň, postupne sa nám ukazuje vrchol Baranca. Najprv sa asi po hodine dostávame na rázcestie pod Homôľkou. Dopĺňame si vodu na ďalší pochod a pokračujeme vyššie. O ôsmej sme pri Žiarskom plese. Fotíme pleso, záružlie močiarne v popredí, pleso a Baranec v pozadí. Na oblohe sú pekné kopovité oblaky. Rasťo skúša infrafotografiu. Poháňam chalanov, aby sme šli ďalej, ešte nás čaká ďaleká cesta. Pri fotení však čas plynie veľmi rýchlo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Žiarske sedlo, 09.02

O deviatej som v Žiarskom sedle, fotím chalanov, ako bojujú so stupákom. V Žiarskom sedle robíme spoločnú fotku s Príslopom v pozadí. Kontrolujem záber na displeji a niečo sa mi nezdá. Každý má okolo seba akési machlanice. Zväčšujem si záber na displeji a zisťujem, že každý máme okolo seba mračno múch.

Pokračujeme ďalej na Plačlivô/Plačilvé (Plačlivý Roháč), nepríjemnou suťou. Pred desiatou hodinou sme asi 50 m pod vrcholom Plačlivého (Roháča) pri rázcestníku, ktorý uvádza 1 h na Ostrý Roháč. Martin a Juro sa rozhodujú, že na Ostrý Roháč nejdú. Budú pokračovať na Plačlivô a Nohavicu do Smutného sedla. Znova sa mračí, nad Barancom sa drží škaredý tmavý mrak. Fotím si pohľad na Volovec a Ostrý Roháč.

Vyrážam na zostup do Roháčskeho sedla (medzi Roháčmi), zdá sa, že tam budem veľmi rýchlo. Z omylu ma vyvádzajú prvé skalné bloky, ktoré je potrebné zdolávať. Postupne zapájam do lezenia okrem nôh aj ruky. Červená značka ide naozaj po hrebeni ostrom a exponovanom. Čo z diaľky vyzerá celkom jednoducho, je pri pohľade zblízka komplikované. Niektoré úseky sú fakt "o hubu", cestou späť ich radšej obídem po množstve vyšľapaných chodníčkov.

Tempo mám rýchle, zbytočne sa nezdržiavam, fotím len minimálne. Prechádzam Roháčskym sedlom a začínam stúpať hrebeňom Ostrého Roháča. Opäť pekne exponované miesta, ale aj možnosti obísť ich. Pozerám sa späť, Rasťo je stále na zostupe do sedla. Znepokojuje ma oblačnosť. V prípade búrky odtiaľto niet úniku, jediná možnosť je vrátiť sa na Plačlivô, do ktorého vraj podľa povestí, blesky neudierajú (Genius Loci - Roháče, odporúčam vypočuť si túto reláciu a dozviete sa aj o vzniku Plačlivého).

Ostrý Roháč, 10.44

Paráda, prvá reťaz pod Ostrým Roháčom, toto už s paličkami nezvládnem, čaká ma asi 7-metrový komín zabezpečený reťazou. Skladám paličky a pripevňujem ich na batoh. Idem na to. Som zvedavý, aká divočina ma čaká ďalej. Na moje prekvapenie, už žiadna reťaz a som na vrchole Ostrého Roháča (2088 m n. m). Teda na jednom z jeho dvoch vrcholov. Rozhodujem sa pokračovať na ten druhý, lebo sa mi zdá vyšší. A tu to prichádza. Zostúpiť 5-metrovým komínom zabezpečeným reťazou. Pomaly sa vešiam na reťaz a zostupujem, je to nepríjemné, poriadne som sa potrápil, kým som to zliezol. Na druhý vrchol už pokračujem bez reťazí.

Som tu sám, rozkladám statív a fotím pohľad na Volovec a Roháčske plesá. Pozerám aj na najčastejšie fotografovanú reťaz na Ostrom Roháči. Čakala by ma, keby som chcel pokračovať na Volovec. Stále nemám v sebe pokoj, strach z búrky je tu stále. Objavuje sa Rasťo na prvom vrchole Roháča, fotím ho, on fotí mňa. Vraciam sa späť, nepríjemný komín vystúpam bez problému.

Rasťo navrhuje obednú prestávku, pri pohľade na oblaky si dávame len fit tyčinky a zostupujeme k Plačlivému. Niekde nad Tatrami zahrmí. Zostupujeme. Ešte mám trocha obavy z komína, ktorý nás čaká na zostupe, ale je to v pohode. Všetko je o psychike a prístupe k veci. Pod komínom čakám na Rasťa, aby som ho pofotil na reťaziach. Prichádza aj s krvavým lakťom. Komín absolvuje, ako správny horolezec, bez dotyku reťaze. Raz-dva sme v Roháčskom sedle a začíname výstup na Plačlivô. Niektoré exponované časti obchádzam po vyšľapaných chodníčkoch. Počas stúpania na Plačlivô vietor rozfúkava nepríjemnú oblačnosť a mám konečne v duši pokoj a začínam si to užívať.

Plačlivô, 12.49

Som na Plačlivom Roháči/Plačlivô/Plačlivé (2125 m n. m.), obklopený tisícmi múch, dávam si obed. Postupne aj Rasťo. Po jedle rozkladáme statívy a fotíme výhľady na všetky strany, no hlavne na Ostrý Roháč a Volovec. Vždy predtým, ako stlačím spúšť, musím odohnať muchy spred objektívu.

Zostupujeme po hrebeni, opäť poriadne exponovanom. Vydýchneme si až na Nohavici (2052 m n. m.), kde prechádzame okolo množstva kamenných mužíkov. Horolezci to nemajú radi, tak aj Rasťo frfle.

Smutné sedlo, 13.52

Konečne v Smutnom sedle (1963 m n. m.), počkám na Rasťa, urobíme spoločnú fotku a putujeme dolu. Čaká nás už "len" zostup k Žiarskej chate. Dopíjam poslednú vodu, najbližšia bude až na rázcestí pod Homôľkou. Zostup sa mi zdá nekonečný, na oblohe už takmer nie sú oblaky a slnko ma každým krokom zatláča hlbšie do chodníka. Motiváciou je orosená odmena na chate. O šestnástej sme na chate, vítajú nás Juro a Martin a pridávame sa k nim na terase, pripíjame si na počesť nášho výstupu na Roháče.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek