Trasa

Senica – Kunov – Podbranč, majer – hrad Branč – Bašnárovci – Škarítkovci – Turá Lúka – Myjava

Blúdenie smerom na Majer

Senická stanica je poriadne ďaleko od mesta, ale červená začína na nej a tak nám to nevadilo. V družnej debate o prerábke bytov sme vykročili po chodníku do mesta. Milan spomínal na svoje tunajšie školské roky a neomylne nás viedol mestom mimo červenej značky. Došli sme do Kunova na križovatku a začali sme hľadať žltú značku, lebo z hikeplannera sme vedeli, že po nej sa dostaneme do Podbranča – Majer. Obaja totiž vlastníme mapy ešte z čias socializmu a tam tunajšie trasy nie sú. Našli sme žltú na zábradlí schodiska, ale vybrali sme sa rovno po asfaltke. Zrazu sa objavila červená. Milan veštil, že stále viac zablatená cesta nás privedie k družstvu, čo sa aj stalo. Nevedeli sme sa zhodnúť, na ktorej strane sa nachádza priehrada a tak sme sa vrátili k žltej na zábradlí a popri bývalej pálenici a mlyne došli k smerovníku. Žltá smerom na Podbranč žltá ukazovala tam, odkiaľ sme prišli. To už sme trošku začínali frfľať, ale ísť po červenej do Sobotišťa Milan odmietol. Nuž sme sa zase vrátili na križovatku, rozdelili sa a začali pátrať po žltej. Našiel som ju v bočnej uličke, asi 100 m od križovatky. Z radosti, že blúdeniu je koniec, nás vyviedla skutočnosť, že po snáď 300 m sme došli na pole a žltá na poslednom stĺpe plota nehovorila nič o smere. Navrhol som ísť rovno poľom, lebo sa tam črtala nejaká cesta. Aj tá sa časom rozdelila a stále sme nevedeli, kade ísť. Nuž sme sa vybrali už značne zablatení rovno strniskom. Došli sme k lesu a po jeho okraji kráčali doľava. Minuli sme stánok PNS, ktorý tu pôsobil tak trochu groteskne, no asi to je posed. Aspoň rebrík na strechu tomu napovedá. Keď som už chcel ísť kolmo lesom, zrazu sa z hmly vynorila poľná cesta a medzi stromami v lese zelená búda s žltou značkou. O 15 minút sme boli pri prvých domoch. Zasmiali sme sa na dedinskom rozhlase v rázsoche stromu. Vraj aby aj srnky vedeli novinky.

Prešli sme riečku Teplica a prišli ku smerovníku. Sem prichádza modrá zo Sobotišťa, ktorá by nás mala doviesť na hrad Branč. Tešili sme sa už na nejakú krčmu, no evidentne tu treba mať vlastné zásoby. Nuž sme si pred obecným úradom sadli na lavičku a zjedli tie svoje. Takto posilnení sme vykročili na Podzámok. Od smerovníka Martišovci sme sa po zelenej mohli dostať do Brezovej, no my sme pokračovali do kopca po modrej. Značne nás rozveselila tabuľka, vyzývajúca ctených turistov, aby obišli chovnú stanicu Bišamon. Lúkou sme prišli k ďalšej zatvorenej krčme a zvyškom nejakých poľnohospodárskych pamätníkov. Potešil ma fotoúlovok veveričiek, zbierajúcich orechy. Zaujali nás aj dve murované studne. V kopci by som takú vysokú hladinu vody nečakal.

Hrad Branč

To už sa z hmly nad nami črtali obrysy hradu. Popri cintoríne a murovaných WC, postavených v rámci medzihraničnej spolupráce, sme vyšli na hrad a vyšlo aj slnko. Okolité kopce boli zabalené do chumáčov bielej hmly, ale zrúcaniny hradu sa už kúpali v lúčoch slnka. Na moje počudovanie tu bolo dosť ľudí. Obišli sme hrad dookola, postáli pri pamätníku pripomínajúcom väznenie evanjelických farárov v 1674 roku a dumali, ako sa dostaneme na Starý hrad. Keďže sme nenašli žiadnu smerovku a podľa máp spred 35 rokov sme nechceli tápať, vykročili sme po modrej a po asfaltke smerom na Turú Lúku. Pre tých, čo by chceli na hrade prespať, mám dobrú správu. Sú tu dva pomerne veľké priestory so stropom, relatívne uzatvorené pred vetrom. Len neviem, či by to bolo možné, keby v pokladnici niekto sedel. Pri našej návšteve bol hrad voľne prístupný.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V družnej debate sme vykračovali po asfaltke a modrej. Všimli sme si obojstranné šípky, no chodník do lesa sme nevideli a navyše tam ťažili drevo a tak sme pokračovali po ceste. Dosť nás zaskočila zelená na Brezovú. Milan sa začal obávať, ako sa dostane domov, lebo stade nemal spoj. Po nazretí do mapy sme sa utvrdili, že ideme dobre. Prišli sme na kopanice Bašnárovci, odbočili doľava a došli k Belánskym. Znovu sme na križovatke odbočili doľava a začali klesať. Zaujala nás tabuľa označujúca vyše 600 ročnú lipu. Strom je dutý a pohodlne sme sa doň postojačky zmestili obaja. Keď sme sa naobdivovali lipy, pokračovali sme dolu cestou. Za zákrutou sme zbadali rozpílený strom s modrou značkou. Zarazení sme došli k smerovníku Škarítkovci a zistili sme, že sa musíme vrátiť. V zákrute stál cyklistický smerovník a po pátracej akcii sme našli aj turistické značenie.

Z Turej Lúky do Myjavy

Cez lúčnatý kopec s posedmi sme prešli do Turej Lúky. Nad hlavami nám vrčalo motorové rogalo a ten v ňom musel byť hluchý. Milanovi 16,05 odchádzal autobus na Senicu a hoci mal podľa mňa času dosť, nastúpil radšej na MHD a odviezol sa do Myjavy. Ja som si poprezeral náučné tabule okolo evanjelického kostola a veľmi sa mi páčili aj obrázkové smerovníky k zaujímavostiam v okolí Myjavy. Tak nejako si predstavujem propagáciu okolia mesta.

Za 20 minút som po chodníku došiel na okraj Myjavy a po brehu riečky Myjavy aj na námestie. Pozrel som si Štefánikov pamätník, pekne upravené domy pri kostole a ešte som stihol aj Milana na autobusovej stanici. Keďže som mal 1,5 hod. času, šiel som sa navečerať za naozaj ľudové ceny do Spoločenského domu. Vrelo každému odporúčam. Po 17-tej hodine ma už v totálnej tme odvážal autobus do Bratislavy. Časom sa snáď zadarí aj trasa Senica – Závod.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek