Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Prielom Muráňa - okruh z Meliaty

Cestu na dovolenku na strednom Slovensku sa rozhodujeme na chvíľku prerušiť zastávkou v gemerskej dedinke Meliata. Poznajú ju najmä geológovia, no okolie ponúka možnosti aj bežnému poznania chtivému turistovi, o čom sme sa mohli presvedčiť aj na vlastné nohy.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+670 m stúpanie, -670 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 12.09.2010
Pohoria
Juhoslovenská kotlina: Licinská pahorkatina
Trasa
Voda
prameň pri hute na klince, prameň pri družstve v Bretke
Doprava
bus do obce Meliata
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke
Doplňujúce súbory
GPX súbor: prielom_murana.gpx

Trasa

Meliata – prielom Muráňa – Bretka – Vilov vrch - Meliata

Pôvodné plány

Ťažko skúšaným tlmičom nášho prevážadla dávame oddych až pri vodou zaplavenej ceste pri lome v Meliate, maličkej dedinke učupenej v pahorkoch neďaleko západného okraja Slovenského krasu. Pôvodne sme sem prišli iba za geocachingom, no ukážkové počasie neskorého leta prehodnocuje naše plány a naľahko – iba s GPS-kou a fľašou vody v ruke sa inšpirovaní Tónovým článkom vydávame v ústrety meandrovitému kaňonu rieky Muráň. Chceme dôjsť dolinou do Bretky a odtiaľ po hrebeni naspäť. Prechádzka na hodinku, maximálne hodinku a pol...

Úvodné zoznámenie

Najprv smerujeme pekne za šípkou k Thailonovej geologickej keške o Meliatskom profile. Záujemcovia o množstvo cudzích výrazov sa môžu dozvedieť viac na príslušnej stránke wikipédie. Terén je ale poriadne rozblatený od kráv a my oceňujeme rozhodnutie prezuť sa z botasiek do niečoho vhodnejšieho. Obohatení o nový úlovok v zbierke plastových krabičiek sa kúsok vraciame k mostíku cez Muráň a plní dojmov z ledva ukončeného značkárskeho stretnutia hodnotíme prácu miestneho značkára. Originálne tabuľky s písanými pokynmi na postup cez lúky sú veruže vzácnosťou. Rovnako ako precízne vypracované plechové značky pripevňované na stromy. Neomylne teda napredujeme k ústiu prielomu, ktorý nás víta mierne zablateným, no dobre zreteľným chodníčkom. Už na prvý pohľad je tu vidieť následky nedávnej veľkej vody. Postupne sa vnárame do zužujúcej sa doliny. Cítiť tu pach blata, no komáre ani iná háveď nás zatiaľ neobjavila, takže sa ide pohodlne. Po stranách sa postupne objavujú prvé skalky, aj väčšie balvany. Obdivujeme poskrúcané stromy rastúce neraz už v koryte, ako aj zvláštne svetlo presvitajúce cez ich koruny. Rieka pekne meandruje a chodníček poslušne kopíruje všetky zákruty, miestami len pár centimetrov od vody. Skalné bloky na svahoch sa stále menia a cesta príjemne ubieha. Vďaka mohutným zákrutám sa však približujeme k Bretke len veľmi pomaly...

Objav na polceste

Približne v polovici kaňonu sa z pravej strany pripája výraznejšia dolinka s rázcestníkom zelenej značky. Na druhej strane rieky sa spomedzi krovia ukazuje akási zrúcanina pomerne veľkej stavby. Našu zvedavosť čiastočne uspokojí nová informačná tabuľa, z ktorej sa dozvedáme, že stojíme pri továrni na výrobu klincov z 18. storočia. Ruiny miestnej vysokej pece patria k najstarším na Slovensku. Vyviera tu prameň, no prevedením sa nám akosi nepozdáva, takže pokračujeme bez dopĺňania fľaše. Chodník nás po chvíli privedie k ďalšej informačnej tabuli o jaskyniach v prielome. Nachádza sa ich tu 15, najdlhšia má 93 metrov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pár metrov odtiaľ sa nachádza vchod do jednej z nich – Hutnianskej. Po rozblatenom svahu sa k nemu prebojujeme. 11 metrov dĺžky nedokáže síce ohúriť, no je vítaným spestrením nášho malého putovania. Od jaskyne sa upravenými schodíkmi dostávame nad dno prielomu a obchádzame tak najproblematickejšie miesto so skalným bralom spadajúcim priamo do vody, ktoré bolo vraj kedysi opatrené reťazami a chodník viedol cezeň. Na lúke povyše úplne nečakane natrafíme na akúsi miestnu rodinku na pikniku. Svojou prítomnosťou na tomto mieste ich neprekvapíme o nič menej ako oni nás. Vymeníme si teda pozdravy a po peknej krasovej lúčke schádzame znova k vode. Víta nás romantická piesočná pláž, informačná tabuľa o starom vodnom mlyne s elektrárňou, ktorému sa práve tu začínal kanál s náhonom a v skale naproti je vidieť zvyšky po hrádzi, ktorá zabezpečovala potrebné vzdutie vody. Ideálne miesto na posedenie pri nejakej dobrote, no musí nám postačiť voda z fľaše.

Do Bretky

Po rovinatej riečnej nive sa presunieme na vodou zaliatu lúku, na ktorú bača práve vypúšťa stádo kráv z družstva na svahu oproti. Značka by asi mala viesť niekde tam, no blato a sympatická lávka cez Muráň nás odkláňajú na druhý breh. Ešte jedna fotka s kravičkami a volíme taktický ústup pred havkáčom, ktorému asi nie sme sympatickí... Po pár metroch prichádzame k plotu, za ktorým sa modrá síce starší, ale očividne udržiavaný bazén miestneho kúpaliska. V polovici septembra však už očividne nikoho neláka. Na ľavej strane na svahu objavujeme cintorín, na ktorom ma zaujme pestrá zmes nových aj naozaj starobylých náhrobných kameňov. Nezdržiavame sa však a mierime až do dediny. Na skalnom brale po našej ľavej ruke sa vypína akási zrúcanina, ktorú až neskôr identifikujeme ako stredoveký kostol zničený počas druhej svetovej vojny.

Na námestíčku sme naozaj príjemne zaskočení. Informačná tabuľa s mapkou miestnych zaujímavostí, stručný geologický popis, vybudovaný náučný chodník, novotou voňajúci turistický rázcestník,... Nejako sa v tom všetkom ale nevieme zorientovať, takže sa vydávame po sľubovanom náučnom chodníku späť do Meliaty. Popri staručkých kamenných domoch na brale, ktorým však chýba poriadny gazda, stúpame ku kostolu, od ktorého je nádherný výhľad smerom k Tornali. Zaujme nás drevená šípka s nápisom „Bunker“, podľa ktorej za plotom neďalekého pozemku skutočne nachádzame vojenský betónový kryt. Súkromné vlastníctvo však musíme dodržať, takže z blízkej obhliadky nič nebude. Sledujeme značenie a po vykosenom páse vychádzame na polia nad dedinou. Pohľad na okolie mi však akosi nesedí a usudzujeme, že sme sa vlastne vybrali po chodníku presne opačným smerom... Dobre sa na tom zasmejeme a očividne sa na našom návrate zabaví aj miestna mládež. Prejdeme teda dedinu a smerujeme znova k družstvu po žltej značke, ktorú sme kedysi opustili cez lávku. Míňane udržiavanú historickú budovu školy a kamennú stavbu, ktorú si tipnem identifikovať ako sýpku. Rokmi vybývanú stavbu oproti si už po mnohých úpravách určovať netrúfam. Z cesty je úchvatný pohľad na domčeky na skalnom brale obrastené zeleňou. Výdatný prameň sa rozhodnem využiť na doplnenie vody, no keď odhalím jeho okupovanie za účelom prania kobercov, uspokojím sa aj s tým, čo máme vo fľaši.

Návrat do Meliaty

Strážnika na družstve sa opýtame na cestu k pamätnému dubu, ktorý si pamätáme ako nápis z rázcestníka pri fabrike na klince. Odnaviguje nás na blízku cestu, po ktorej začíname stúpať cez lúky nad dedinou. Slnko klesá k horizontu a vytvára atmosféru farieb neskorého leta s pozadím planín Slovenského krasu. Bača s havkáčmi kdesi na obzore, ovečky, cvrlikanie a okrem dvojice mamičiek na prechádzke s drobcom ľudoprázdno. Posedeli by sme si tu kľudne aj do západu Slnka, no pohľad do navigácie nás popoženie vpred, veď o hodinu by sme už mali byť v Tisovci a my sa ešte stále prechádzame po lúkach kdesi na Gemeri. Na vrchole stúpania teda nechávame plán dôjsť k pamätnému dubu iba plánom a v rohu lúky sa stočíme doprava na klesajúcu lesnú cestu. Ocitáme sa v šere lesa, ktorým sa popri rozsiahlom škrapovom poli presúvame do bočnej doliny smerujúcej k továrni na klince. Prielomom sa však už vracať nechceme, takže prudko stúpame na hornú hranu a po výraznej ceste sa rezkým krokom presúvame až na lúky nad Meliatou, ktoré sa práve ponárajú do tieňa.

Od stáda kráv k nám vybieha Dunčo a bača po nás čosi kričí v maďarčine. Po chvíli pochopíme, že nám ukazuje priechod v kroví, ktorým sa pohodlne dostaneme nadol k mostíku cez Muráň. Odtiaľ už vidíme, že auto máme stále na svojom mieste v lome na kameň a po bleskovom prezutí sa ešte vyberieme na obhliadku Meliatskeho profilu na druhej strane dediny. Okolo nenávratne zničeného torza vodného mlynu prechádzame po lúke až k odkryvu vrstiev na ľavom brehu Muráňa. Tma sa už ale zakráda z každej strany, takže sa veľmi nezdržiavame a po štyroch hodinách ukončujeme našu poobedňajšiu prechádzku a konečne vyrážame na dovolenku...

Fotogaléria k článku

Najnovšie