Trasa

Blatnica - Konský dol, ústie - Muráň - Tlstá - jaskyňa Mažarná - Vápenná dolina, ústie - Blatnica

Vyrazil som chodníkom naprieč Blatnickým potokom z ústia Konského dolu po modrej značke mierne stúpajúc úžinou pomedzi vápencové skaly. Tu som stretol hľadača pokladov, ktorý mi porozprával o histórii, keď ešte v dobe kráľov tadiaľto viedla cesta. Neskôr sa tu ukrývali partizáni počas druhej svetovej vojny. Ukázal mi pár starých mincí ešte z doby Márie Terézie, a pochválil sa aj staršími úlovkami. Pri počúvaní som sa aspoň na chvíľku preniesol do minulosti a počas stúpania ďalej nahor som si predstavoval, ako tu v dávnej dobe po tom istom chodníku prešlo mnoho pútnikov.

Nakoľko farebné listy zmiešaného lesa zachytávali slnečné lúče, v tieni vrchov bolo cítiť chlad lesa. Len farba lístia naznačujúca, že sa zima blíži, podávala prostredníctvom slnečných lúčov farebné teplo lahodné oku už pri pohľade. Asi po 1 a pol hodine som sa cez Konský dol dostal na rázcestie dvoch ciest vedúcich z Murána na Ostrú a Tlstú. Kráčajúc úzkymi chodníkmi vedúcimi cez malé planiny, okolo skál, previsov a zákutí lesa som zachytil pár zohrievajúcich lúčov slnka. Ako som stúpal po hrebeňoch čoraz vyššie, naskytovali sa mi výhľady na doliny a pohoria. Zastavil som sa a posadil na skalnatých previsoch, vychutnával si pohľady do hĺbky dolín siahajúcich až do tmavých miest lesa. Dovidel som až na Krížnu. Kráčal som po planine, do zlata sfarbenej tráve a zvetraním vyhĺbeným chodníkom až na vrchol Tlstej.

Len čo som zostúpil nižšie, pri posledných lúčoch slnka vykúkajúceho spoza mraku sa mi naskytli nádherné pohľady na celú Turčiansku dolinu, ktoré ma sprevádzali aj na ceste dolu. Rôzne výbežky Tlstej a rokliny dodávali hore pekný tvar a to všetko ešte zvýraznila farba zapadajúceho slnka. Prešiel som sa po úzkych výbežkoch a pomaly som sa vydal na cestu dole smerom k jaskyni Mažarná. Prudkým klesaním lesom som sa dostal nad jaskyne, kde sa mi na rímsach a výklenkoch hory naskytovali ešte krajšie pohľady na tento krásny kraj. V tieni a vôni borovíc som sa za pomoci retiazok spustil pod Biele skaly a na chvíľu som sa ponoril do tmy jaskyne Mažarná.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pomaly som zliezol pri zapadajúcom slnku cez Vápennú dolinu až do jej ústia a cez Gaderskú dolinu som sa vrátil do obce Blatnica.

Jaskyňa Mažarná

Osídlenie jaskyne bolo doložené už v strednom eneolite (2600 - 2200 p. n. l.) až dobe bronzovej, pričom patrí medzi najvyššie položené obývané jaskyne na Slovensku. V novoveku slúžila jaskyňa ako útočisko pastierov valaskej kolonizácie, takto sa využívala však až do nedávnej minulosti (pastieri, lesníci, využitie počas Slovenského národného povstania). V jaskyni sa našli
kostrové zvyšky ľudí z eneolitu (potvrdené podľa črepov, kostry sa stratili) a medveďa jaskynného. V zimných mesiacoch sa jaskyňa stáva zimoviskom pre netopiere.

Jaskyňa Mažarná je prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1981 z dôvodu ochrany významného archeologického a paleontologického náleziska a spadá do 5. stupňa (najvyššieho) ochrany prírody. Vstup do jej priestorov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je zakázaný.

Zdroj informácií: http://www.snm-em.sk/geosprievodca/lokality/velkafatra/mazarnaj.html

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek