Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Babia hora z Poľska

Mojich prvých 16 rokov života som strávil na Orave. Najďalej som sa dostal na Slanú vodu. Teraz po 50-ke som splatil dlh rodnému kraju a vystúpil na Babiu horu, na ktorú som sa dovtedy nedostal. Je to nádherný zážitok. Ďakujem všetkým čo ma sprevádzali.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+945 m stúpanie, -945 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 05.06.2010
Pohoria
Poľsko: Oravské Beskydy
Trasa
Voda
po modrej dostatok, tu si treba spraviť i zásobu
Doprava
vlastné auto
SHOCart mapy
» č.1086 Oravská Magura (1:50.000)

Trasa

Lipnicka przełęcz Krowiarki (Lipnické sedlo, parkovisko) – Mokry Stawek (Mokré pliesko) – Szkołnikowe Rozstaje – Górny Płaj – Perć Akademików (Akademický chodník) – Babia hora/Babia Góra (Diablak) – Gówniak (Wołowe Skały) – Kepa – Sokolica – Lipnicka przełęcz Krowiarki (Lipnické sedlo, parkovisko)

Oravská pena

Po raňajkách na chate v Oraviciach sa naša partia nadšencov vybrala na Babiu horu. Trasa vedie cez Oravskú priehradu a Bobrov, štátna hranica smer Zubrzyca Górna. Cieľová stanica je sedlo Krowiarki. Prečo cez Poľsko? Máme so sebou našu milú priateľku z Katovíc a tá nám robí sprievodcu.

Prvá zastávka je na spomínanej priehrade. Nedalo sa nezastaviť. Akurát vypúšťali vodu viac ako inokedy a to vám bola "podívaná". Nádhera. Mohutný prúd peny nás rosil i fascinoval. Strávili sme tu pomerne veľa času, ale stálo to za to.

Lipnické sedlo

Cieľ v pozadí priehrady láka stále viac a viac. Masív písmena „V“ pozostáva z Malej Babej hory a Babej hory (Diablak). Musím pripomenúť, že na poľskej strane sa ešte nachádzajú vrcholy Gówniak, Kepa a Sokolica. Máme ho už dlho na očiach. Musíme ísť. Snažíme sa využiť jeden z piatich dní v roku, kedy nám táto hora dovolí aj výhľady. Sadáme do áut a pokračujeme. Pomerne rýchlo prejdeme Námestovo, Klin, moju rodnú Zubrohlavu i Bobrov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Konečne obnovený hraničný prechod a sme u susedov. Trošku otravné je, že ideme veľmi dlhými dedinami, to je však na obidvoch stranách hranice rovnaké. Rýchlosť na 50–ku a pomaličky až na parkovisko v Lipnickom sedle (Lipnicka przełęcz Krowiarki). Parkujeme však len tak na okraji cesty. Všetko je plné, ale to nám neprekáža. Kupujeme si suveníry, aj vstup za 5 zlotých do Babiogórskeho Parku Narodowego. Trošku sa občerstvíme a spočiatku po modrej značke vyrážame.

Úmoria

Babia hora je hranicou aj medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej (poľskej) strany odvodňuje rieka Visla, ktorá patrí do úmoria Baltského mora. Z južnej (slovenskej) ju odvodňuje rieka Orava (Biela Orava), ktorá je súčasťou povodia Váhu a patrí do úmoria Čierneho mora. Babia hora je tvorená z odolnejších pieskovcov i karpatského flyšu a charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí množstvo močiarov a rašelinísk. Vyskytuje sa tu väčšie množstvo prameňov a na poľskej strane i menšie plieska (po poľsky stawky). V kopci by mala byť i pieskovcová jaskyňa.

Nás však dobrý chodník bezpečne vedie k smerovníku. Po oboch stranách chodníka nás chránia pred slniečkom prevažne ihličnaté stromy a pod nimi sa zelenajú paprade a iné vôňou omamujúce rastliny. To všetko pretkáva veľké množstvo prameňov dobrej vody. Tu si robíme zásoby a podľa smerovníka odbočujeme na žltú "Perć Akademików" (Akademický chodník). Je to trochu náročnejšia trasa, teraz aj s retiazkami, ale úžasná.

Diablak

Končí vôňa lopúchov a postupne vychádzame na slniečko. Vysoké stromy nahradila kosodrevina i obrovské sute kamenia navôkol. To všetko popretkávané trávou a farebným kvetenstvom. A my ako vždy fotíme, kocháme sa, a ani sa nenazdáme sme tu. Trošku som ostal prekvapený. Nie preto, že je tam veľké množstvo turistov (hlavne poľských), ale že vrchol je kamenný. Niečo ako špička Chopku. Vždy som si myslel, že Diablak (Babia hora/Babia Góra) je trávnatý. Tak tú 1725 metrov vysokú „babu“ volajú naši susedia zo severu. No mýlil som sa. Neskôr sme si i my našli trošku súkromia na obed i oddych.

Najvyššia hora na Slovensku, mimo územia Tatier, nám poskytla krásne výhľady na obidve strany hranice. Za to všetko môžeme ďakovať silákom zo širokého okolia, ktorí tu museli ťažko a dlhý dlhočizný čas lámať kameň a z doliny ho nosiť na kopec. Ich utrpenie trvalo len do doby, kým sa im za dobrej rady od kupcov nepodarilo čarodejnicu Babu prekabátiť. Zabila ju vlastná kliatba a prepadla sa hlboko do hory. No i dnes, keď sa v útrobách zeme hnevá a od zlosti fučí, vietor od Babej hory cítiť široko – ďaleko. Nie je to obyčajný vietor. Nesie so sebou zimu a chlad, ale aj smutnú planú vôľu, čo sa zmocňuje každého, keď ho ovanie. Toľko z úryvku legendy.

Pre nás však prišiel čas na odchod. Lúčime sa. Na vrchole nechávame nášu sprievodkyňu i priateľku. Má ešte iné plány. Ďakujeme jej a ubezpečujeme sa navzájom, že niekedy a niekde sa určite stretneme. Tentoraz po červenej sa vraciame k opustenému autu. Musím zdôrazniť, že i tento úsek našej túry je pekný a zároveň bezpečný. Posledné foto robíme na vyhliadke zvanej Sokolica, vo výške 1367 m n. m.

Záver

Ide o stredne náročnú túru, ktorú vrelo odporúčam. Z poľskej strany je Babia hora kratšia, ale strmšia. Zdá sa, akoby sa v minulosti odtrhol kus hory. Nám trval výstup a zostup cca 7 hodín. No veľmi veľa fotíme a obdivujeme okolitú prírodu.
Musím pochváliť tiež kvalitu chodníkov. Sú jednoducho vynikajúce.

Treba mať šťastie aj na počasie. Podľa domorodcov je len 5 dní v roku, kedy sa to určite oplatí. Poloha Babej hory zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu. To má za následok chladné a vlhké podnebie. Prejavom tohto sú časté hmly, zrážky a náhle zmeny počasia. Treba byť pripravený na všetko.

Raz by som chcel skúsiť ísť od nás do Poľska, alebo opačne. Mohlo by to byť zaujímavé.

Fotogaléria k článku

Najnovšie