Trasa

Púchov – vlak, Streženice – Štepnická skala – Štepnice – Streženice – Púchov

Výlet za týmto neznačeným cieľom začíname na vlakovej stanici v Púchove, odkiaľ sa cez mesto vydáme smerom na Lednické Rovne. Pár kilometrom po asfaltke sa nevyhneme. Prejdeme cez Streženice a za tabuľou koniec obce s radosťou odbočíme na poľnú cestu. Cesta vedie okolo chát a po chvíli nás zavedie na lúku, odkiaľ sa nám ponúka prvý výhľad na okolie Púchova.

Stúpame ďalej a po chvíli sa nám ukáže cieľ – vykrývač na Štepnickej skale. Tu sa prejavil vodcovský duch jedného z nás a s inštinktom loveckého psa nás nebojácne vedie priamo hore. Odmena za opustenie poľnej cesty na seba nenechá dlho čakať a tak sa derieme cez burinu siahajúcu nám až nad hlavy. Aspoň máme zábavku v podobe odstraňovania bodliakov. Po pár desiatkach metrov sa vraciame na našu poľnú cestu, prechádzame okolo posedu a o niekoľko minút sme na vyhliadke.

Tentoraz máme potrebnú výbavu a tak vyberáme ďalekohľad. Na severe môžeme vidieť rozhľadňu púchovskej doliny s výškou 21,5 m nad obcou Dohňany. Bližšie k nám sa nachádza obľúbené miesto na oddych pre Púchovčanov – Púchovská skala. Pod nami, smerom na severozápad, je Púchov, ktorým preteká rieka Váh. Smerom na východ sa nachádza vodná elektráreň Dolné Kočkovce, ktorá je súčasťou najstaršej kaskády vodných elektrární na Váhu. Za ňou je závod Continental Matador a vpravo od neho samotná obec Dolné Kočkovce. Nad dedinou za družstvom je vidieť vodnú nádrž Dolné Kočkovce, ľudovo nazývanú Balaton. Na rozdiel od toho maďarského ju využívajú hlavne rybári. Pri dobrej viditeľnosti je na východnom horizonte vidieť Martinské Hole. Keď sa otočíme na juhovýchod, uvidíme Belušu a v jej pozadí Ostrú Malenicu. Na horizonte naľavo od nej je vidieť majestátny Fačkovský Kľak a napravo od Malenice lúky Javoriny s vlekmi nad obcou Mojtín. Južným smerom sa nachádza lom v kopci Butkov a za ním Vápeč nad Hornou Porubou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zaujímavosťou Štepnickej skaly je fakt, že sa tu našli fosílne pozostatky primitívneho kraba Pithonoton insigne z obdobia jury. Tie sa považujú za predchodcov všetkých moderných krabov. Samotná skala je v súčasnosti známa ako súčasť tzv. bohunického vápenca a je súčasťou Čorštýnskej jednotky Pieninského bradlového pásma.

Po pokochaní sa výborným výhľadom schádzame poza vysielač do lesíka, kde založíme oheň. Posilníme sa zásobami a pokračujeme do časti Streženíc – Štepnice, cez ktoré zostúpime naspäť na asfaltovú cestu, po ktorej sme prišli.

Odkazy

Viac o archeologickom náleze si môžete prečítať na týchto stránkach:
www.fns.uniba.sk, Zborník (s. 142-144)
geopaleo.fns.uniba.sk

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek