Túra

Na návšteve u ľudožrútov

21.01.11
Nie, nebojte sa, neponúkam vám horor, ba ani žiadnu exotiku, ale kúsoček prírody neďaleko Banskej Bystrice. Ide o verejnosti voľne prístupné jaskyne, ktoré sa nachádzajú na svahu Hrádku, cez ktorý prechádza modro značený chodník na Panský diel.

Sásová

Sásová bývala jednou z typických dedín banskobystrického okolia. Vznikla zrejme už v 13. stor., prvá zmienka o nej pochádza z roku 1350, bola poddanskou roľníckou obcou, v 19. a začiatkom 20. stor. boli chýrni sásovskí murári a tesári. V roku 1966 starobylú dedinu pohltilo krajské mesto a Sásová sa stala jedným z jeho najväčších sídlisk, kde pôvodnú atmosféru dokonale prekryli paneláky.

Obyvatelia Sásovej majú vynikajúce možnosti prímestskej rekreácie. Vybrať sa na vychádzku do Sásovskej doliny alebo vybehnúť na Panský diel - to je záležitosť jedného poldňa.

Na konečnej zastávke mestskej autobusovej dopravy na Pieninskej ulici (neďaleko je veľké parkovisko) sa začína náučný chodník, ako aj modro značený turistický chodník, ktorý smeruje cez Hrádok (838,5 m n. m., 1 a 1/2 h) na Panský diel (1100,2 m, 2 h) a do sedla Šachtička (597 m, 2 a 1/2 h), v ktorom je rušno najmä v zimnej, lyžiarskej sezóne. Panel s mapou a základnými turistickými informácii neušiel, žiaľ, pozornosti vandalov. S ich výstrelkami sa nám u nás akosi nedarí bojovať.

Pre turistov zo zvolenského neformálneho zoskupenia Slniečko sa stal sásovský Hrádok pravidelným cieľom zimného výletu. Ako názov kopca napovedá, v dávnej minulosti bol významným oporným bodom tunajšieho osídlenia, čoho dokladom sú aj archeologické nálezy z neveľkých, no zaujímavých jaskýň, ktoré sa nachádzajú na západných svahoch Hrádku nad Sásovskou dolinou.

K jaskyniam

Už začiatok tejto nenáročnej vychádzky je najmä za vhodného, čistého počasia turisticky atraktívny. Z pasienkov sa totiž otvárajú skvelé výhľady nielen na Banskú Bystricu a údolie Hrona, ale aj na okolité pohoria: Nízke Tatry, Poľanu s Ľubietovským Veprom, Štiavnické vrchy so vzdialeným Sitnom a najmä na zalesnený a zasnežený hrebeň Kremnických vrchov.

Vstupujeme do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Náš cieľ (jaskyne Kaplnka a Netopieria jaskyňa) sú síce mimo turistického chodníka, ale vzhľadom na to, že pri nich je informačná tabuľa, na ktorej sa doslova píše: „Verejnosti voľne prístupná jaskyňa s vyznačenou trasou sprístupnenia“, nespáchame azda nenapraviteľný hriech, keď k nim odbočíme. (Zrejme okrem chodníka, po ktorom sme išli my, sa dá k jaskyni prísť aj od Panského dielu alebo zo Sásovskej doliny). Stopy v snehu naznačujú, že nie sme jedinými návštevníkmi.

(Na Hikingu bol už k jaskyniam na Hrádku článok pred štyrmi rokmi a vtedy sa rozprúdila aj pomerne živá diskusia o oprávnenosti návštev takýchto voľne prístupných jaskýň a či vôbec ich návštevu propagovať. Bohužiaľ, nie každý, kto navštívi chrám prírody - a to sa netýka len jaskýň - sa v ňom správa tak, ako sa na človeka sluší a patrí. Ale tento pretrvávajúci problém nevyriešia žiadne zákony, žiadne zákazy. Slušnosť sa musí vštepiť do génov každého z nás. Nie je to len vec právna, ale vec každodennej výchovy.)

Jaskyňa Kaplnka

Zo značeného turistického chodníka odbočíme pri výrazných šípových kríkoch na okraji neveľkej čistiny vľavo po nenápadnom chodníku, ktorý traverzuje západné svahy Hrádku. Prejdeme po hornom okraji vápencových brál a zídeme dolu ku vchodu do prvej z jaskýň, ktorá dostala názov Kaplnka. Je to podzemný priestor s priemerom asi 15 m s dvoma výraznými a priestrannými vchodmi a v zimnom čase s ľadovou výzdobou. Práve tá krehká ľadová krása robí túto turistickú vychádzku atraktívnou. Snažíme sa správať čo najohľaduplnejšie. Žiaľ, niekto pred nami založil v Kaplnke ohnisko, navyše sme museli zvýšiť pozornosť, kam stúpame, aby sme nešliapli na človečinec, nuž a nejaký blbec neváhal na stenu namaľovať hákový kríž. Nuž čo, ľudia sme naozaj rôzni a hlúposti ťažko klásť medze.

Netopieria jaskyňa

Druhá z jaskýň dostala názov Netopieria. Je dlhá 44 m a zakončená Galériou. Bočná 13 m dlhá chodba má názov Partizánska sieň na pamiatku toho, že v čase fašistickej diktatúry sa v jaskyni ukrývali partizáni, evakuanti a rasovo prenasledovaní občania. Zatiaľ čo pri našej vlaňajšej návšteve sme tu nenašli ani jedného netopiera, túto zimu je ich tu niekoľko. Blesk foťáku ich nevyrušil z letargie, rovnako ako rôzne motýle a iný hmyz, ktorý sa v relatívnom a stabilnom teple vo vnútri jaskyne ukryl pred zimným nečasom a na jarné vzkriesenie čaká v blahodarnom spánku.

Práve pred vchodom do Netopierej jaskyne je informačný panel so základnými informáciami o tomto prírodnom fenoméne, ale aj o pradávnych obyvateľoch, ktorí našli v jaskyniach útočište.

Archeologické nálezy

V jaskyniach, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške 695 m, sa našli stopy po osídlení ľudom lužickej kultúry z konca doby bronzovej, teda asi spred troch tisícok rokov. Nálezy naznačili, že vtedajší „Sásovčania“ sa ku svojim súkmeňovcom a najmä voči nepriateľom vôbec nesprávali ľudsky, ale že si na nich - hoci azda len rituálne - aj radi pochutnali. Naznačujú to nálezy lebiek s neprirodzenými otvormi. Ľudožrútstvo bolo pravdepodobne normálnou súčasťou vtedajšieho života. Kanibalizmus síce už dávno vymrel, ale nás, ktorí si zvykneme hovoriť Homo sapiens, doteraz neopustila mánia dokonale si jeden druhého vychutnať a - aspoň v prenesenom slova zmysle - i zožrať.

V jaskyniach na Hrádku sa našli aj hmotné pamiatky na germánske obyvateľstvo (zrejme išlo o Kvádov), ktoré sa tu zdržiavalo v búrlivých časoch veľkého posunu obyvateľstva na našom kontinente v 4. - 5. stor.

Netopieria jaskyňa má pestrejšiu výzdobu ako Kaplnka, čo sa týka vápencových útvarov, tak aj zimnej ľadovej dekorácie. Samozrejme, že pri návšteve je treba zachovávať čo najväčšiu opatrnosť, baterka by mala byť samozrejmosťou, treba sa pozorne dívať pod nohy, ale i nad hlavu, aby sme - hoci nechtiac - v tom krehkom ľadovom kráľovstve neurobili škodu.

Sásovské jaskyne Kaplnka a Netopieria na svahoch Hrádku sú jedným z mystických miest, ktoré nás očarí nielen svojou krásou, ale i zvláštnou atmosférou a tajomstvom.

Fotodokumentácia: Jozef Sliacky a Pavel Vakaráč.
Fotografie nálezov a pôdorys: informačný panel pri vchode do Netopierej jaskyne.

Súvisiace články

Sásovská jaskyňa Kaplnka

Ďalšie informácie

Informácie o jaskyniach a ich okolí nájdete napr. na:
www.sasovadedina.webnode.sk
www.kisbb.sk
www.naucnechodniky.sk
www.sasdol.szm.com

Fórum 2 príspevky
Na návšteve u ľudožrútov 21/01/11 19:46 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra NCH Pustý hrad nad Zvolenom Po dlhšom čase, vari po dvoch rokoch, som sa vybral na Zvolenský hrad, nazývaný Pustým, hoci toto prídavné meno k nemu už dnes zaručene nepasuje. Za dve desaťročia sa prebudil spod nánosov času a zeme, opeknel, omladol. V ostatných rokoch sa archeológovia zamerali na výskum Dolného hradu a výsledky ich práce sú naozaj očividné. Návštevník určite ocení vynovený náučný chodník. 07/11/12 Jozef Sliacky Javorie
Cyklotúra Mohanská cyklocesta - 5 dní putovania Rieka Main, v slovenčine nazývaná aj Mohan, je najvýznamnejším pravostranným prítokom Rýna. Je dlhá 524 km a jej pramenné toky nájdeme v pohorí Fichtelgebirge (Biely Mohan) a vo Franskej Jure (Červený Mohan). Spájajú sa pri meste Kulmbach a keďže rieka preteká smerom na západ cez celé Nemecko, výprava po jej toku dáva možnosť spoznať podstatnú časť tejto krajiny. Napríklad aj na bicykli po Mohanskej cykloceste (Mainradweg). 24/02/11 Jozef Sliacky Svet
Svet Tramín – to nie je iba víno Dedina Tramin (taliansky Termeno) v južnom Tirolsku asi 20 km od Bolzana sa považuje za rodisko vínnej odrody tramín, alebo mu prinajmenšom dala meno. Podľa vinárskych fajnšmekrov patrí tramín k „návykovým“ vínam, po ktorých pití vraj ženy nezvyknú povedať mužovi „nie“, alebo - ako sa hovorí na Slovácku - „tramín u děvčic lásku rozpaluje a šohajúm sílu dává“. Tramin je však aj zaujímavé turistické centrum. 15/02/11 Jozef Sliacky Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Chata pod Soliskom a Škutnastá poľana s bábom Keď príde do hôr jeseň a začne farbiť všetko svojou pestrou paletou, každý okamih v nej strávený je dvojnásobne krásny. Pre mňa bol taký posledný septembrový deň v roku 2016, ktorý som strávila na vychádzke v slnkom zaliatych Vysokých Tatrách s dcérkou. Výber trasy sme podriadili tomu, že sme mali v nosiči 7-mesačného svištíka, no aj tak sme chceli bližšie k vrcholom, bližšie k modrej oblohe a bližšie k slniečku. dnes Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na návšteve u ľudožrútov 21/01/11 19:46 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Starohorské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 720 m n. m.
    • min: 475 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 245 m
    • klesanie: 245 m
  • Vzdialenosť
    • 7 km
  • Voda
    • Pohostinstvá na sídlisku Sásová
  • Doprava
    • autobus, vlastné autá
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.57 (0.14)