Túra

Topoľčianky – Topoľčany

29. 04. 2011
Predpoveď počasia na nedeľu nevyzerala dobre a tak sme sa dohodli, že ráno pôjdeme autobusom k horárni Hrušov, od nej vybehneme na Hrušovský hrad a tak začneme náš druhý deň putovania z Hronského Beňadiku do Klátovej Novej Vsi. Taký bol totiž náš pôvodný plán. Neskutočný lejak a nenájdená žltá značka na Javorovom vrchu však úplne zmenili našu trasu.

Trasa

Skýcov – horáreň Prostredný vrch – Adamíková – Krásny vrch – Bukovinský vrch – sedlo Rakyta (Rakytovské sedlo) – Javorový vrch – dolina Dršňa – Krnča – štátna cesta č. 593 /Nitra – Partizánske/ (Krnča, rázcestie)

Milan si celú noc myslel, že prší a ráno neveriacky pozeral na suchý asfalt pred ubytovňou. Vstávali sme o šiestej, naraňajkovali sa a pred siedmou vykročili na autobus. V suchu sme však stačili dôjsť len na autobusovú zastávku. Rozpršalo sa a tak keď prišiel autobus, dohodli sme sa, že sa odvezieme až do Skýcova a tam prečkáme „ranný dáždik“.

Hromy blesky na naše hlavy

Pred obecným úradom je súsošie partizána s dievčatkom. Svoju podporu partizánom obec draho zaplatila a Nemci sa kruto mstili na civiloch. Je tu tiež atrapa rumpálovej studne a hlavne krásna, červená, vahadlová hasičská striekačka. Keď dážď ustal, vykročili sme po náučnom partizánskom chodníku. Chcel som si odfotiť roky rekonštruovaný miestny kaštieľ, no hafani mi skoro odhryzli objektív. Tak som sa sústredil na fotenie cez pletivo, že som si ich nevšimol a len Milanova duchaprítomnosť ma zachránila.

Nad kaštieľom je miestny futbalový štadión a kvôli stromom okolo neho sa mi napokon kaštieľ nepodarilo odfotiť ani z diaľky. Nevšimli sme si pravouhlú odbočku do uličky a skoro polhodinu sme sa motali nad dedinou, hľadajúc značky. Keď sme sa konečne vymotali zo Skýcova, vyšli sme na veľkú lúku a zase sme tápali. Ja som išiel k medzere na konci lúky a Milan cestou do lesa. Značku som našiel a nás zas našla búrka. Začali biť blesky a hore otočili vedro. Na lúke sme zostať nechceli a pod stromy sa nám tiež veľmi nechcelo. Napokon sme sa učupili zabalení do ponča pod stromy v hájiku a len sme dúfali, že si ho blesky nevyberú. Takto sme skoro hodinu čupeli. Milan to už nevydržal a vykročil v daždi. Horko-ťažko sme došli na zelenú na Adamíkovej. Katastrofálne značenie, nečudujem sa, že Nemci nenašli partizánov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Hríbový raj

Hoci nám v teniskách ločkalo, vykročili sme po lesnej ceste optimisticky naladení. Veď už len mrholilo! Všade z lesa na nás svietili hlavičky bedlí. Mať ich do čoho zbierať, tak neviem, kto by to niesol. Dlho sme zase odolávali, no keď sa ukázali dubáky a kozáky, neodolali sme. Najprv šli do klobúka, neskôr som si vyzliekol tričko, zauzľoval rukávy, klobúk som dal do otvoru pre hlavu a začali sme toto vrece plniť. Do cesty nám príroda naukladala okrem hríbov neskutočné množstvo pováľaných stromov.

Dážď sme prestali vnímať a raz sme sa zohýbali k hríbom, potom sme preliezali stromy. Takto cvičiac sme prišli k tabuli označujúcej miesto bývalých partizánskych bunkrov. Zbiehali sa tu dve cesty a na tej ľavej stála unimobunka. Potešili sme sa jej a hoci v nej bol parádny bordel, aspoň tam nepršalo. Najedli sme sa a len sme sa čudovali, kto tu po sebe zanechal taký svinčík. Veď by to mohla byť skvelá turistická útulňa. Nachádza sa 40 minút pred Rakytovským sedlom.

Po stravovacej pauze sme vykročili a tešili sa z už len mierneho mrholenia. Zbieranie hríbov sme vzdali, už ich nebolo kam dávať. Za Rakytovským sedlo sme za 20 minút prišli k pionierskemu teľatníku. Je to známa útulňa na hrebeni Tribeča. Hoci nemala dvere, okno bolo celé a dnu poriadok. V pohode sa tu vyspí 4 – 5 ľudí. Je tu aj ohnisko a lavičky.

Zmiznutá žltá

Úplne prestalo pršať a tak sme verili, že vander dokončíme v pohode. Prešli sme okolo kríža a o 30 minút sme stáli na kope kamenia pod smerovníkom na Javorovom vrchu. Je tu vrcholová kniha a spomienka na Jozefa Zita, asi miestneho turistu. Do cieľa nášho vandru sme to mali mať dve hodiny. Žltá značka bola evidentne nová, ale len na smerovníku. Hoci sme s Milanom krúžili v stále väčších polkruhoch, okrem jednej úplne vyblednutej sme ďalšie nenašli. Po návrate domov som telefonoval s Tónom Záhradníkom, ktorý písal o tejto žltej pred pár rokmi a vraj bola pekne značená. No neviem, asi sme potom mali s Milanom vlčiu tmu.

Keď sme na pravej strane navyše došli k plotu, zavelil som kolmo dolu a veď sa uvidí. Prišli sme na asfaltku a tak sme sa po nej vybrali. Určite ide do dediny. Nechápavo sme hľadeli na polámané stromy vo svahu, pričom tie na hrebeni stáli. Zase sme mali pred sebou prekážkovú dráhu. Za hodinu a pol sme došli ku kameňolomu a konečne sme vedeli, kde sme. O obci Krnča som dovtedy nepočul, no potešil som sa jej. Márne sme sa chceli z otrhaného cestovného poriadku dozvedieť, kedy nám ide autobus. Ani krčmárka a pripití mládenci, hotujúci sa hrať poobedňajší futbalový zápas, nám to neobjasnili.

Navyše keď sa Milanovi podarilo vyliať liter kofoly a rozbiť pohár, radšej sme sa vybrali peši smer Topoľčany. Keď sme už dochádzali k hlavnej ceste, podarilo sa nám stopnúť mladý pár a ten nás doviezol k autobusovej stanici v Topoľčanoch. Optimisticky sme si mysleli, že máme vyhrané! Od zdesene telefonujúcich ľudí sme sa dozvedeli, že Prievidza a Handlová sú povodňami odrezané od sveta. Žiaden autobus teda cez ne do Topoľčian nepríde. Babky nevedeli, čo s vnúčatami, štuďáci, ako sa dostanú do škôl a pracujúci do roboty. Víkend končil a národ chcel cestovať!

Milan tiež znervóznel, lebo do Skalice mu po 19-tej hodine z Trnavy už nič nešlo. Dva autobusy, ktoré prišli s trojhodinovým meškaním, boli vítané skoro potleskom. Všetci sme sa do nich natlačili, začali driemať a starosti nechali na šoféroch.
Doma som skoro do polnoci čistil hríby a keď bol už stôl na balkóne plný, rozhodla sa žena zo zvyšku spraviť smaženicu. A bolo veru pre mňa, svokrovcov a niečo skončilo v mrazáku. Usušené hríby zaplnili dvojlitrovú prachovnicu. Silvestrovská kapustnica bude chutiť!

Predchádzajúci deň putovania nájdete v tomto článku.

Fórum 3 príspevky
Topoľčianky – Topoľčany 03/05/11 17:59 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Bivak Pivnica Kolovrátok pod Mesačnou Opäť raz som sa presvedčil, že ak som niekade išiel desaťkrát, ešte stále som si všetko poriadne nepozrel. Na lúke Kolovrátok pod kopcom Mesačná vždy bývala kontrola pri Pochode bankových úradníkov. Chalani stanovali pri altánku a od prameňa sa chodilo neznačene k oploteniu obory Biela skala. Že je tam asi uprostred lúky pod stromami v lese pivnica, som si všimol až minulú sobotu, keď som prechádzal zo Sološnice do Píly. 17/10/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra České středohoří – okolím Litoměřic Náš T. O. Bjatek sa v roku 2020 dožíva 20. výročia svojej existencie. Na tento, pre nás tak významný rok, sme si pripravili viacero zájazdov – švajčiarske štvortisícovky, jednodňovky na Madeire, rakúske pohodové dvojtisícovky a České středohoří. Prišla však pandémia a plány nielen na zahraničie, ale aj domáce akcie padali jeden za druhým. 06/10/20 Miroslav Svítek Svet
Túra Píla – Budmerice – Báhoň Prechod Lúčanskou Fatrou a debata s kamarátom ma inšpirovala k plánovaniu účasti na Špačinskej stovke, respektíve jej polovičke po Myjavu. To som však zabudol, že som pred časom kúpil lístky do divadla na sobotu večer. Bolo treba zvoliť niečo, z čoho sa dá v rozumnom čase vrátiť domov a scivilizovaný sa vybrať za kultúrou. Ešteže mám v šuplíku vždy pár tipov, kam sa chcem vybrať. Rozhľadňa pri Jablonci a Náučno-poznávací chodník popri Gidre bol jedným z nich, a tak sme sa tam vybrali s kamarátkou. 11/09/20 Miroslav Svítek Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Rada Ako kakáte v lese? Sú to úplne základné potreby, týkajúce sa každého turistu bez ohľadu na kondičku či výbavu, avšak v turistických príručkách či v návštevných poriadkoch národných parkov sa o nich nič nedozviete. Áno, odpadky je potrebné brať so sebou, ale o tom, že aj toaleťák je odpad, už všetci taktne mlčíme a väčšina si to vysvetľuje tak, že to vlastne nie je odpad. dnes Lenka Rusnáková Strava a pitie
Túra Stolové hory v Saskom Švajčiarsku V septembri sme sa vybrali do neďalekého Nemecka. Cieľom nášho trojdňového putovania bola bývalá vojenská pevnosť tesne za hranicami Česka. Terén bol nenáročný, zaujímavostí mnoho, doprava vlaková, lodná a pešia. včera Jana Hrehová Svet
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. 23/11/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Topoľčianky – Topoľčany 03/05/11 17:59 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč a Podunajsko (Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 731 m n. m.
    • min: 207 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 430 m
    • klesanie: 430 m
  • Vzdialenosť
    • 21 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 15.08.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5042 ° SŠ
      dĺžka: 18.4208 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.55464 ° SŠ
      dĺžka: 18.22787 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Futbalový štadión v Topoľčiankach (turistická ubytovňa)
  • Voda
    • Topoľčianky, Skýcov, Krnča, Topoľčany
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Topoľčianky (bus) - Skýcov (bus)
      Topoľčany (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.58)