Túra: Zima v Tribeči – V. Lysec a hrad Gýmeš

Túra Zima v Tribeči – V. Lysec a hrad Gýmeš

14. 2. 2011

Keď som bol ešte malým chlapcom, veľmi často som chodieval s otcom k starým rodičom do Banskej Štiavnice. Už vtedy som vnímal pohorie Tribeč ako akýsi maják, ktorý čoby predpovedal príchod do krajiny kopcov. Keď som podrástol, začal som pomaly objavovať jeho krásy. A tak sa ani nečudujem, že mi toto pohorie prirástlo k srdcu. Niet hádam roku, v ktorom by som sem nezavítal. Tak tomu bolo aj zime na prelome rokov 2010 a 2011.

Zobraziť mapu

Vzdialenosť: 15 km

Prevýšenie: +602 m stúpanie, -626 m klesanie

Náročnosť: mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: zima – 15.01.2011

Pohoria: Tribeč

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 547 m n. m.
Najnižší bod: 200 m n. m.
Mapa: Otvoriť mapu v novom okne

Voda: Prameň pri horárni pod Veľkým Lyscom, obchod a krčma vo Velčiciach a Kostoľanoch pod Tribečom, oblasť Remitáže - ATC Jelenec a chatová osada pod Gýmešom (len v letnej sezóne), obchody a krčmy v obci Jelenec

Doprava: Autobus do/z obce Velčice a Jelenec

SHOCart mapy: » č.225 Tribeč, Považský Inove… (1:100.000)

Trasa

Velčice – Sedlo pod Lyscom – Veľký Lysec – Kostoľany pod Tribečom – Sedlo pod Gýmešom – Hrad Gýmeš – Remitáž - Jelenec

Štart vo Velčiciach

Vrčiaci autobus sužovaný mrazivým ránom sa pomaly vlečie zo Zlatých Moraviec cez zasnežené polia. V jeho chladnom interiéri podriemávam, až kým ma šofér nepreberie hlasným „Velčice, konečná, vystupovať“. Bŕŕŕ... tohoročné decembrové priam arktické počasie ma hneď oveje, len čo vystúpim na malom obecnom námestí. Krčma je pochopiteľne v takúto skorú rannú hodinu zavretá, tak sa rozohrievam nápojom z vlastnej termosky. Čaj s rumom rýchlo mizne v mojich útrobách. Takto naštartovaný vyrážam po žltej značke, ktorá ma povedie.

Zimnými lesmi Tribeča

Hneď za námestím značka čoskoro opúšťa obec. Poľná cesta vedúca roľami nad dedinou je celá zaliata ľadom, ktorý mi spočiatku sťažuje postup vpred. Skôr, ako ma privedie k okraju lesa, sa mi otvára výhľad na okolitú krajinu a vzdialený Pohronský Inovec. A keďže aj zubaté slniečko vychádza spoza hôr, náladu mám výbornú. Onedlho prichádzam k horárni pod Lyscom. Tu pri upravenom prameni krátko raňajkujem a zahrievam sa čajom. Za horárňou značka pomaly, ale isto stúpa hore lesom. Mohutné listnáče zbavené lístia prepúšťajú slnečný, aj keď mrazivý svit a sneh mi veselo vŕzga pod nohami... No niet krajšej pohody v zimnom lese! Ešte zdolávam posledné metre stúpania už stojím v Sedle pod Lyscom. Tu odbáčam na významovú značku, ktorá ma privedie na vrchol Veľkého Lysca.

Na vrchole Veľkého Lysca

Z predošlých túr viem, že pod vrcholovými bralami Veľkého Lysca stojí drevený zrub v ktorom si plánujem oddýchnuť. Nuž už nemám dvadsať, ani tridsať, ba ani štyridsať rokov a tak sa mi akosi stráca sila. V zrube si nechávam ruksak a len tak na ľahko s fotoaparátom zdolávam zasnežené vrcholové bralá. Sypkého snehu je tu miestami po pás. Napriek tejto prekážke čoskoro stojím na vrchole. Z vyhliadky sú výborné pohľady na hrebeň pohoria Tribeč s najvyšším vrcholom Veľkým Tribečom. Pohľad východným smerom vypĺňa Kostolianska kotlina s hradom Gýmeš a vrchom Žibrica. Za dobrého počasia sú na obzore vidieť aj kontúry Považského Inovca. Okrem prírodných krás tu môžem obdivovať aj archeologickú pamiatku - hradisko z doby bronzovej, ktoré zaberá samotný vrchol Veľkého Lysca.

Kostoľany pod Tribečom

Nabažený výhľadov sa vraciam späť k zrubu. Beriem na plecia ruksak a onedlho stojím opäť na rázcestí v Sedle pod Lysom. Odtiaľto až po lúky nad Kostoľanmi ma čaká príjemný zostup zamrznutým lesom. Keď už stojím na vyššie spomenutých lúkach, prekvapuje ma príjemné teplo sálajúce zo slnka. Len tak sa zvalím do snehu a pofajčievac sa kochám krásnou prírodou v okolí. Dlhšie hľadím na blízky hrad Gýmeš, kam mám dnes namierené. Potom rýchlo zbehnem poľnou cestou a čoskoro stojím pri múroch kostola zasväteného sv. Jurajovi v Kostoľanoch pod Tribečom. Táto sakrálna stavba v interiéri ukrýva unikátne románske fresky (vstup len na objednávku – zdarma), ktoré sa oplatí vidieť. Podľa niektorých archeológov tu okrem kostola stál aj veľmožský dvorec z obdobia Veľkomoravskej ríše a z dôb vzniku Uhorského kráľovstva.

Hrady na vrchu Dúň

Po prehliadke areálu kostola schádzam do centra obce. Chcem sa osviežiť v krčme, ale tá je otvorená až v poobedných hodinách. Preto hundrúc sa pomaly poberám smerom k vrchu Dúň. Na tomto vrchu stoja pozostatky dvoch hradov. Prvý sa nachádza na južnom výbežku v polohe Studený hrad a druhý, hrad Gýmeš na jeho vrchole. Trasa značky sprvu mierne stúpa okrajom lesa, neskôr sa stúpanie stáva prudším, až nakoniec po dosiahnutí sedla prichádzam takmer po rovine k turistickému smerovníku Sedlo pod Gýmešom. Odtiaľto je na Studený hrad kúsok. Z jeho brál (vedie sem významová odbočka značky) je pekný pohľad na neďaleký hrad Gýmeš a blízke okolie. Po stavbách tohto malého hrádku zostali len stopy valov a priekopy. Nezdržím sa dlho a opäť stúpam zasneženou cestou k vrcholu, kde stoja monumentálne ruiny hradu Gýmeš. Prejdem popod mohutný bastión a už stojím na prvom nádvorí hradu. Prehliadku hradných ruín nemôžem vynechať. Z veže a z ostatných stavieb hradu vidieť kompletný hrebeň Tribeča, ďalej Veľký Lysec, Žibricu a Pohronský Inovec. Na hrade sa dá v zaklenutých priestoroch núdzovo bivakovať, treba mať ale na pamäti riziko zrútenia sa kamenných murív. Počkám si ešte na to správne fotografické svetlo, čo-to pofotím a začnem sa pomaly zberať preč.

Purpurový les

Slnko sa už začína ukrývať za obzor, keď sa vraciam k rázcestiu Sedlo pod Gýmešom. Odtiaľto rýchlo zostupujem žltou značkou vedúcou lesom. Ale akým lesom! Úplne purpurovým! Zapadajúce slnko hrajúce mnohými odtieňmi tejto farby koloruje nielen oblohu, ale aj sneh v lese. Rýchlo vyberám „môj kanón“ a pokúšam sa zachytiť túto čarokrásnu atmosféru. Farebné divadlo sa onedlho skončí a tak už v šere odetom lese sa čo najskôr pokúšam prísť k rázcestiu Remitáž pri vodnej nádrži Jelenec. V lete tu býva veselo. Blízky ATC Jelenec a chatová osada žijú bujarým nočným životom rekreujúcich sa návštevníkov. Ale teraz v zime je tu pusto. Preto sa tu takmer vôbec nezdržujem a pokračujem smerom do obce Jelenec.

Záver v Jeleneckej krčme

Pred sebou mám posledný úsek túry. Rýchlym tempom kráčam asfaltovou cestou, míňam okolie vodnej nádrže Jelenec a za necelú polhodinku stojím pri prvých domoch obce. Tuhý mráz ma hneď zaháňa do miestnej krčmy. Do odchodu autobusu mám ešte veľa času, tak pri hrnčeku čaju s rumom v duchu hodnotím túru. Aj keď som už vyššie opísané miesta v minulosti viackrát navštívil, stále ma prekvapujú niečím novým, zaujímavým. Tentokrát to bol krásny zimný šat tribečských lesov, zasnežený vrchol Veľkého Lysca a zapadajúcim slnkom osvetlená ruina hradu Gýmeš. Preto som s práve ukončenou túrou veľmi spokojný!

P.S.

Ako to už býva pri mojich opisoch túr, úplne na záver zhrniem niekoľko faktov:
Celá trasa je veľmi dobre vyznačená, na rázcestiach, ani nikde inde som nemal orientačné ťažkosti a aj smerovníky sú v pomerne dobrom stave. Cyklistov poteší fakt, že celá trasa sa dá absolvovať na horskom bicykli, jediný úsek, kde treba tlačiť, je záverečný výstup na bralnatý vrchol Veľkého Lysca.