Rada

Opekačky

25.02.11
Pri decembrovom stretnutí autorov s redakciou sa zvrtla reč aj na námety článkov a Tóno Záhradník pripomenul jeden veľký dlh nás autorov k turistickému národu. Nenapísanie článku o opekaní. Nuž som si spomenul na moje začiatky a kam som sa samovzdelávaním dostal po tridsiatich rokoch. Dúfam, že vám bude chutiť!

K turistike podľa mňa patrí neodmysliteľne aj posedenie pri ohni. Či už len tak, sediac a hľadiac do fascinujúceho mihotania plameňov, alebo si na ňom aj niečo pripravujúc pod zub. Ak sa k tomu pridruží ešte aj gitara, moja duša plesá, ba priam krochká blahom.

Keď boli deti naozaj malé, čiže som ich nosil v sedačke, v rámci sobotňajších túr do kopcov v okolí Bratislavy sa veľmi ďaleko zájsť nedalo. No a keďže pozornosť malého dieťaťa sa dosť ťažko upúta na dlhšiu dobu, rozhodol som sa vybudovať vlastné ohnisko. Malo byť stranou od značkovaných trás, aby nás davy turistiky chtivých ľudí neobťažovali, ale zase nie ďalej ako dve hodiny od MHD. Takisto musela byť v dosahu voda, lebo nosiť ju so sebou by bola dosť oštara. Napokon sa mi podarilo nájsť miesto neďaleko jednej zo studničiek nad Krasňanmi a tak vzniklo miesto, kam chodíme snáď už tridsať rokov. Pomocou konára a sekerky som vykopal asi 20 cm hlbokú jamu o priemere asi 80 cm. Nanosil som okolo nej kamene a ohnisko bolo hotové. Pôvodne pri ňom ležal mohutný kmeň, na ktorom sme sedávali. Dnes je po ňom už len práchnivá kôpka. Kým sa v kotlíku varil guláš, unavené dietko si schruplo v hojdacej sieti. Svokor ma začal nazývať "Fajerman".

Dcérky odrástli, ba priam sa už odsťahovali zo Slovenska, no naše ohnisko aspoň raz ročne s manželkou navštívime, aby sme si pripomenuli tie krásne časy. Samozrejme, že vždy si niečo na ohni pripravíme. Od úplne klasického opekania slaninky, špekáčikov a klobásky sme prešli rôznymi variantmi živánskej. Najprv sme to skúšali na paličke ponapichujúc striedavo plátky bravčového mäsa, cibuľu, klobásku, slaninku. Nie vždy sa to podarilo opiecť v rovnako vhodnej konzumovateľnej podobe. Tak sme to začali baliť do alobalu a dávať pod žeravé uhlíky. Alobal to nie vždy prežil bez úhony, zväčša šťava z neho vytiekla. Začali sme teda používať malé grilovacie alumíniové misky, zabalené do alobalu. Keďže vyrobiť dostatočné množstvo uhlíkov, aby sme misky nimi zakryli celé, je časovo náročné, vypracoval som si napokon vlastnú variantu prenosného grilu z trojnožky na kotlík a pletiva, ktoré naň vešiam pomocou oceľových laniek, prichytených k pletivu skrutkou a maticou.

K ohnisku chodievame na jeseň a cestou zbierame černice. Zastavíme sa pri studničke, naberieme vodu do ešusov a pokračujeme k ohnisku. Žena čistí zemiaky, ja zatiaľ idem na drevo, keď predtým vyčistím ohnisko od popadaného lístia a starého popola. K neodmysliteľnej výbave patrí sekerka, zápalky, nôž - môj 30 cm drobček, drevený lopárik, alobal, veľká alumíniová grilovacia miska, antikorové poháriky, flaška červeného vínečka, kofola, rumový čaj v termoske, cibuľa, zemiaky, prerastená oravská slaninka, klobáska, dopredu doma naklepané a vhodne okorenené bravčové mäsko, horčica, soľ a nejaké sladkosti. To ako sladká bodka na záver.

Do grilovacej misky nakrájame zemiaky na plátky, cibuľu na plátky, slaninku na plátky, pridáme kúsky mäsa. Takto naplnenú misku zabalíme do alobalu a poukladáme na pletivo - rošt, ktorý je zavesený na trojnožke. Potom už len udržujem vhodný oheň, popíjame červené vínko, kto chce, s kofolou, a chystáme sa na lukulské hody. Keď žena usúdi, že je ten správny čas, pomocou sekerky dám trojnožku aj s cenným nákladom dole z ohňa, odbalíme alobal a pomocou lyžíc či prstov začíname hodovať. Ak nám zostali nejaké zemiaky, dáme ich pod uhlíky a kým dojeme tú pochúťku v miske a trošku si odfúkneme, sú zemiačiky upečené. Pomocou nejakého klátika ich vyberieme z pahreby, rozpučíme a posolíme. Pomocou lyžice ich vydlabávame zo šupky a ešte vrelé, prehadzujúc na jazyku, konzumujeme. Napokon si vždy ešte nájdeme v brušku kúsok voľného miesta na Študentskú pečať, Pardubický slivkový perník, či inú sladkosť.

Dnes tento spôsob grilovania používame aj pri občasnej návšteve u známych na záhrade, kde ináč z dôvodu akútnej hrozby manuálnej poľnohospodárskej činnosti veľmi nerád chodím. Neviem, či v päťhviezdičkových hoteloch podávajú lepšie delikatesy, peňaženka mi nedovoľuje túto otázku definitívne rozlúsknuť, ale keď si ešte navyše potom schrupnem v hojdacej sieti, rozhodne by som nemenil. V okolitom lese rastú navyše Bedle jedlé a tak sa žena potom vyberá na ich zber a my máme doma v nedeľu ďalšiu delikatesu a to vyprážané Bedle jedlé v trojobale so zemiakovou kašou.

Keď sa takto po hodoch spamätáme, ja zahasím posledné uhlíky, žena zbalí veci do ruksaku a opúšťame na rok toto krásne miesto spojené pre nás navždy s našou rodinou.

K príprave potrebujeme:

2 ks stredne veľkej cibule
1 kg zemiakov
250 g oravskej slaniny
2 nôžky klobásky Kohút
1,5 l červeného vína podľa výberu
0,5 kg bravčového mäsa a iné suroviny podľa chuti

Fórum 37 príspevkov
Opekačky 20/03/17 16:20 37 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Túra GSB: Krościenko nad Dunajcem – Schronisko Jaworzyna Po štvrtýkrát sa vyberám po Hlavnej beskydskej magistrále (GSB). Naplánovať si trasu z bodu, kde sme skončili pred rokom k bodu, odkiaľ sa dá relatívne ľahko vrátiť na Slovensko, nebol problém. Problémom sa ukázalo ako sa dostať čo najrýchlejšie z Bratislavy do Krościenka, z Nowa Wieś do Bratislavy a zohnať na trase ubytovanie. Striedavo intenzívne som na tom pracoval od októbra 2018 a nebyť kamarátky Beaty z Poľska, tak si tak spokojne 7. 6. 2019 piati do vlaku po práci asi nesadneme. Parťák, kvôli ktorého účasti na Trnavskej stovke sme to o týždeň odložili, ležal doma na antibiotikách. Takže po tretíkrát s partiou ideme šiesti, ale do vlaku len piati! 07/07/19 Miroslav Svítek Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Detská nepremokavá bunda Skogstad Vadsø S nárastom výkonnosti dieťaťa rastú nielen prejdené kilometre a nastúpané metre, ale aj nutnosť kvalitnej výbavy. Ako bunda už nestačí lepší pršiplášť z hypermarketu, treba už serióznejšiu. Jednak s ohľadom na hmotnosť, ale aj šírku použitia – či už do veterného alebo daždivého počasia. Hoci osemročné dieťa sa ešte nepotí ako dospelák, už treba brať ohľad aj na priedušnosť. Tento rok Kubko preto nosí bundu Vadsø od Nórskeho Skogstad. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Správa Novela zákona o lesoch by mala pomôcť ochrane prírody Minulý týždeň schválil parlament popri novele zákona o ochrane prírody a krajiny aj novelu zákona o lesoch. Tá obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré môžu pomôcť ochrane prírody. Paradoxne ide o prvý všeobecne záväzný právny predpis definujúci bezzásahový režim v slovenskej legislatíve. Okrem iného sa zaoberá ochranou pralesov a pralesových zvyškov, povoľuje tiež pasenie hospodárskych zvierat na lesných pozemkoch, ak si to vyžaduje program starostlivosti o chránené územie. Podľa zákona o ochrane prírody sa budú schvaľovať programy starostlivosti na územiach NATURA 2000. včera Soňa Mäkká Správy
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. včera Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Opekačky 20/03/17 16:20 37 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.62 (0.1)