Túra

Morské oko – Nežabec – Potašňa

04.04.11
Počas víkendu stráveného na chate pri Morskom oku sme toho chceli z Vihorlatských vrchov vidieť čo najviac a využívame ju, vlastne len na spanie. A tak sa aj druhý deň ráno budíme zavčasu s cieľom vyšliapať ku Sninskému kameňu, pokiaľ tam nie je veľa turistov a potom sa vydať po málo frekventovanej červenej značke smerom na Nežabec až k Strihovskému sedlu.

Trasa

Morské oko – sedlo Tri tably – Sninský kameň – Nežabec – Strihovská poľana – Fedkov – Chata Vartáš – Strihovské sedlo – dolina Barlohov – Poťašňa – dolina Okna – parkovisko Krivec – Morské oko

Naberanie dychu

Skoro ráno, keď ešte celá chata spala, sme sa potichu vkradli do kuchyne, nachystali si klobásky i cibuľu a naliali plné fľaše vody. Slnko práve prvými lúčami olizovalo hladinu Morského oka, tá bola ako zrkadlo. Začíname napojením sa na modrú značku a stúpanim do sedla Tri tably. Mne, ako vždy, hneď zo začiatku dochádzajú sily, ale je to len chvíľkové, takto zavčasu ráno sa mi vždy akosi ťažšie rozbieha.

Tento úsek cesty už mám prejdený viackrát a tak už len automaticky šliapem do kopca. V sedle ma už čaká Tomáš a za mnou fučí brat, ktorý si ani tu nedokáže odpustiť cigarety. Oddychujeme a naberáme troška dychu. V podstate to najväčšie stúpanie máme za sebou, už len vyšliapať k Sninskému kameňu a potom pekne-krásne a pohodovo kráčať hrebeňom.

Sninský kameň

Sninský kameň je prázdny. Niet tu ani živáčika a tak si nerušene vychutnávame úžasnú atmosféru. Výhľady sú excelentné. Sadáme na skaly a dávame si poriadne jedlo, ráno sme ho akosi nestihli. O Sninskom kameni je na hikingu pekný článok a tak sa mu nebudem viac venovať. Skôr by som chcel svoju pozornosť upriamiť na trocha zanedbanú, málo frekventovanú červenú značku, ktorá vedie cez vrchol Nežabec.

Zo značky sa nenúkajú nejaké parádne výhľady, ale krajina okolo zastavuje dych. Neporušené lesy a až dobrodružne vedená značka, ktorú občas treba hľadať len za pomoci mapy, predierať sa malinčím, popadanými stromami a vysokou trávou...

Zostupujeme zo Sninského kameňa a hneď sa napájame na červenú značku smerom na Nežabec (1023 m n. m.). Príroda tu je naozaj nedotknutá. Chodník sa v poraste takmer stráca, len udupané lístie je znamením, že trasa vedie tadiaľto. Žiadne náročné stúpania nás už dnes nečakajú. Stále obdivujeme okolie. Mám dojem, že sme sa presunuli v čase. Les bez známok ľudskej činnosti. Je to vôbec možné?

Nežabec

Miernym stúpaním prichádzame až na vrchol Nežabec, na ktorom je pár skalných útvarov, ale bez výhľadov. Zapisujeme sa do vrcholovej knihy a čítame predchádzajúce príspevky. Poslední ľudia, ktorí tu boli, sú akýsi českí turisti pred troma dňami, ich zápis značí, že sú z tohto miesta unesení. Cítili sa ako na dobrodružnej výprave... Asi takto nedotknutý les už dlho nevideli. Ako si tak prezeráme knihu, zisťujeme, že táto trasa je naozaj využívaná veľmi málo a to ju robí ešte zaujímavejšou. Vlastne, my sme takisto celou cestou nestretli ani jediného človeka.

Od tohto vrcholu sa značka stáča smerom na juh, ale my ju postupne strácame, keď ju nájdeme, znova ju stratíme a znova objavíme v poraste vysokého malinčia a žihľavy. Prejdeme pár sto metrov a značka sa znova kdesi stráca. Už to ani nie je turistika, ale pátranie. Neskôr sa na ňu vykašleme, predsa máme mapu a vieme približne, akým smerom sa treba vydať, ak na ňu natrafíme, o to lepšie, ak nie, neprekáža. Miestami mám dojem, že sa predierame lesom niekde v džungli a nie v našom slovenskom lese.

Ak mám povedať pravdu, troška mi to už liezlo na nervy. Časy, ktoré boli v mape, sa nám predĺžili takmer o polovicu a nohy sme mali doškriabané až do krvi. Kiežby som si bol vzal dlhé nohavice. Ale v letnom sparne to aj tak nebolo rozumné riešenie.

Pre dnešok nestačilo

Smerujeme na Strihovskú poľanu, kde sa musíme rozhodnúť, či sa vrátime na parkovisko Krivec pri Morskom oku, alebo budeme šliapať až do Strihovského sedla. Popravde, nemal som veľmi chuť šliapať až do Strihovského sedla z dôvodu, že potom bolo potrebné sa vracať dlhý úsek po asfalte. No, klobáska, cibuľa a pár dúškov vody to napravia a tak sa všetci zhodneme, že pre dnešok nám nestačilo.

Cesta už len klesá, nachádzame pár húb, ktoré so sebou berieme. Míňame poľovnícku chatu Vartáš a z neďalekej studničky si naberáme ľadovú vodu. Dole z kopca máme tempo rýchle a tak doháňame stratený čas. V sedle sa križuje viacero ciest. Dokonca tu je aj skládka dreva, čo narúša idylku neznámeho a neporušeného. Ale len na chvíľku. Na drevách nachádzame veľké množstvá fúzačov alpských a dostávam sa do fotografického ošiaľu. Museli sa cítiť ako P. Hiltonová. Fotím ich z každej strany.

S posolenými zadkami

Zo Strihovského sedla vedie žltá značka do doliny potoka Barlohov, tam sa napája na spevnenú cestu a tá sa pri smerovníku Potašňa napája na cestu, vedúcu z Remetských Hámrov k Morskému oku. Našli sme prvú žltú značku a viac nie. Buď si po tomto výlete všetci skočíme zaobstarať dioptrie alebo moja mapa stojí toľko, čo nožík za korunu.

Podľa mapy vedie značka ľavým brehom potoka, ktorý pramení pod sedlom. Potok nachádzame, dokonca sme až tak nečakane šikovní, že vieme identifikovať aj ľavú stranu potoka, ale značky niet. Darmo beháme všetci ako s posolenými zadkami lesom naokolo.

Neprekáža. To sa občas stáva a tak sa len držíme koryta potoka a sme si istí, že nás dovedie aj tak tam, kam potrebujeme. Uberáme sa cestou, ktorú zanechali traktory po ťažbe dreva, je úplne rozmočená a blatistá. Aj krajina už nie je taká krásna ako na hrebeni. Akonáhle zostúpime až do doliny, objavujeme aj značku, aj spevnenú cestu a nečakane aj obrovské množstvo motýľov, ktoré preletujú z kvetu na kvet.

Guľáš a odľahlosť

Dostávame skvelý nápad, ako sa osviežiť pred pár kilometrami po rozpálenom asfalte. Vyzúvame topánky a v ľadovom potoku dávame odpočinúť chodidlám. Príjemný pocit. Od tejto chvíle šliapeme len asfaltom, cesta ma akosi unavuje. Veľmi nerád kráčam cestou, kde sa preháňajú autá, aj keď nie často, ale vyrušuje ma to. To, že na chate nás už čaká kotlíkový guľáš a grilovaná divina, bolo hnacím motorom pre tento úsek cesty.

S plným žalúdkom, pri ohníku, pod jasnou nočnou oblohou a pri otvorenom vínku rozprávame dnešné zážitky. Dnešný deň bol naozaj nádherný. Dúfam, že takéto úžasné lesy tu ostanú zachované aj pre moje deti. Verím, že honba za peniazmi neurobí z Vihorlatských vrchov len ďalšiu skládku dreva.

Trasa nie je veľmi náročná, ale značkovanie je slabšie a tiež je dosť namáhavé predieranie sa malinčím a vysokou trávou. Určite každému, kto navštívi Vihorlatské vrchy, odporúčam prejsť aj túto trasu, aj keď je pomerne málo známa. Pocit odľahlosti sa v dnešnom svete hľadá veľmi ťažko.

Fórum 21 príspevkov
Morské oko – Nežabec – Potašňa 03/06/14 05:47 21 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. dnes Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. včera Peter Straka Javorníky
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Morské oko – Nežabec – Potašňa 03/06/14 05:47 21 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy (CHKO Vihorlat)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1023 m n. m.
    • min: 570 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1091 m
    • klesanie: 1091 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 30.07.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9138 ° SŠ
      dĺžka: 22.197 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9138 ° SŠ
      dĺžka: 22.197 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pri chate Vartáš
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Michalovce (vlak, bus) - Remetské Hámre (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.83 (0.26)