Túra

Fototúra okolím Sobotišťa

13.04.11
Pôvodný plán bol ísť na dva dni na snežniciach do Malej Fatry. Predpoveď počasia a informácie z Hiking diskusie nás presvedčili neísť a tak sme s Milanom vo štvrtok po práci narýchlo vymýšľali náhradný plán. Moje štyri trasy boli časovo napnuté vzhľadom na spoje a tak napokon Milan vybral trasu v okolí Sobotišťa a urobil výborne.

Trasa

Sobotište – Halabrínovci – Polákovci – Lipová Kadlečíkovci – Pecková – Chodúrovci – Chvojnica Šifflovci – Havran Nečasovci – Valcha – Sobotište

Niečo z našej histórie

V piatok 12. 2. 2011 v noci o 23-tej hodine bola teplota ešte 12°C. V sobotu ráno o 5-tej h už len 3°C. Polorozospatý nastupujem na rýchlik do Trnavy a tu prestupujem na vlak do Senice. Vagón je plný trnavských turistov, ktorí ma búrlivo zdravia. Vyvádzam ich z omylu a vysvetľujem, že namiesto Zimného prechodu Čiernou skalou idem na súkromný podnik. V Senici ma už Milan čaká so svojim Embéčkovým približovadlom a odváža nás do Sobotišťa pred kaštieľ.

Opäť si uvedomujem, že sme v kraji, kde sa tvorili dejiny Slovenska. Pamätné tabule tu majú Samuel Jurkovič – zakladateľ prvého slovenského družstva, národovci Pavel Beblavý, Viliam, Ľudovít a Bohuslav Šulekovci, Martin Jursa popravený 30. 6. 1918 na Bratislavskom hrade za šírenie tých istých myšlienok ako Viliam Šulek pred 70–timi rokmi. Najviac ma však upútala pamätná tabuľa na prvé divadelné predstavenie Slovenského národného divadla nitrianskeho, uskutočneného 5. 8. 1841, kde hrali Štúr, Hurban, Sládkovič a ďalší národovci, ako aj A. Jurkovičová, čo bolo na tú dobu asi veľmi odvážne.

Peruánsky naháč a slivovica

Popri riečke Teplici sme vykročili po červenej ku katolíckemu kostolu a po asfaltke povedľa židovského cintorína sme stúpali v silnejúcom ľadovom vetre nad Sobotište. Otvorili sa nám prvé z prekrásnych výhľadov tohto dňa a to na Malé Karpaty, vyslnenú Senicu, hrad Branč a Myjavskú pahorkatinu. Čierňava nad nimi a z toho slnečné lúče na zasnežené polia, veľmi pekný pohľad. Za smerovníkom Halabrínovci nám cez cestu prebehla srnka, ohrýzajúca ovocné stromy a pri studničke a jazierku sme našli rozkvitnutý pľúcnik lekársky. Na vŕbach sú už mladé konáriky, ako Milan konštatuje, dobré na korbáče. Vchádzame do lesíka a v potôčiku, tečúcom cezeň, mi Milan ukazuje hubu ohnivec šarlátový.

Prichádzame k domu, z ktorého akurát vybehol netypický dedinský psík vykonať si potrebu. Keď ho pri tom fotím, vyjde aj majiteľ, slovo dá slovo a pozve nás na slivovičku. Keďže Milan je šofér, obetujem za aj zaňho. Keď hneď za domom chytím šmyk, nie je to ňou, ale poľadovicou, s ktorou budeme v okolí samôt bojovať celú túru. Od smerovníka Polákovci máme opäť skvelé výhľady na hrad Branč a ja si ho zoomom krásne približujem. Značka doslova vedie medzi stodolami domov a na chvíľu strácame smer. Sme však už zohraní, jeden vľavo, druhý vpravo a na konci lazov nachádzam značku. Plynulo sa presúvame z jedných kopaníc na druhé chodníkom s pár stromami na lúkach. Miestna rančerka práve vyvádza kone prebehnúť sa do ohrady za cestou a tak stihneme prejsť, kým neprehradí cestu.

Recesisti

Malým lesíkom s prameňom vystúpame k ďalšej samote, kde nás privíta na stodole tabuľa – Generálna prokuratúra Slovenskej socialistickej republiky. Nuž s tou terajšou budovou sa to nedá porovnať, ale veď aj zločinnosť bola vtedy menšia. Z okna ďalšej stodoly na nás odvážne šteká psík. Teda kým sa nepriblížime. Potom zmizne ani gáfor. Slnko a modrá obloha definitívne vyhrali, ale vietor nám priam umŕtvuje líca. Horko-ťažko proti nemu postupujeme po asfaltke od smerovníka Kadlečíkovci.

To sme už prestúpili na zelenú značku a stúpame na najvyšší bod dnešného dňa – kopec Pecková. Kúsok nás doprevádza miešanec jazvečíka a vlčiaka. Milan teoretizuje, ako vznikol. Aj keď to nevyriešil, so zvieratami to vie. Ani jeden pes nás nenapadol a buď so stiahnutým chvostom zmizol, alebo sa dal škrabkať za ušami. Hore nás vietor skoro zráža k zemi a odmŕzajú nám prsty, ale aj tak sa kocháme neskutočne krásnym výhľadom do šíreho okolia. Vidno Veľkú Javorinu, Vrbovce, Žalostínsku vrchovinu, jednoducho paráda. Kvôli tomuto sa oplatí chodiť na túry. Vrcholová skrinka je prázdna a tak upaľujeme z vetra dolu kopcom, lesom ku Chodúrovcom

Hore-dole, celý deň

Značka znovu stúpa do kopca a hoci je prevýšenie možno 200 m, nejako nám to ide ťažko. Celá dnešná túra je ako na húsenkovej dráhe. Stále hore, dolu. Keď sa vypachtíme na hrebeň, opäť na nás zaútočí severák. Vpravo vidno rozhľadňu na Žalostíne, ale cez poorané pole sa nám na ňu nechce brodiť. Len čo sa dostaneme na hrebeň, značka zase klesá dolu a snažíme sa nezabiť na poľadovici a stvrdnutom snehu. Dosť zvláštne pôsobí rákosie na hrebeni, asi tu je niekde bažina.

Šťastlivo sme sa dokĺzali do Chvojnice a keďže je obed, dávame si lavičku do murovanej zastávky SAD, zatvárame dvere a aspoň chvíľu bez vetra sa naobedujeme. Posilnení sa vydávame na posledný úsek našej dnešnej húsenkovej dráhy, tentokrát po žltej.

Slniaci sa srnec

Za Chvojnicou je strelnica a okolo búdy a lavičky. Vcelku dobre by sa tu dalo v lete prespať. Je tu dokonca suché WC. Akurát nás zarazí pohľad na snáď stovky nábojníc na zemi. To si nevedia po sebe upratať? Pokračujeme po asfaltke a veľmi nás pobaví tabuľka na kope štrku – Nekradni! Kúp si! S Milanom sa dobre dopĺňame. On vidí do diaľky a ja čítam mapu. Tak ma upozorní na slniaceho sa srnca na svahu. Som fascinovaný, keď si ho priblížim zoomom. Chvíľu si myslíme, že je po ňom, ale nie, on sa naozaj slní! Tak toto je môj životný záber! Pozorujeme ho hodnú chvíľu, napokon sa dokážeme odtrhnúť a pokračovať v ceste. Vybehneme si ku kostolíku nad cestou. Je zatvorený a bez akýchkoľvek nápisov. Tak sa vrátime na asfaltku a začneme stúpať totálnym ľadopádom na Havran. Už chápem, prečo majú kopaničiari autá dolu pri hlavnom ťahu. To by bola neriadená šmykľavka smrti! Keď sa napokon šťastlivo vyškriabeme hore popri (asi) bývalej škole, šokuje nás pohľad na cintorín. Tak tu sa asi v zime neodporúča zomrieť!

Odmenou je nám úžasný pohľad na veternú elektráreň nad Vrbovcami a vysielač na Veľkej Javorine. Dnes nás za námahu príroda bohato odmieňa. Pri klesaní k ďalším samotám fotografujem pasúce sa stádo danielov. Žiaľ, prudké slnko a vzdialenosť nedovolia spraviť kvalitné fotky. Na samote nás privíta totálne zhrdzavený Moskvič. Nuž ten už nebude jazdiť. Posledné stúpanie dnešného dňa nás dovedie na asfaltku a vedľa nej je obrovská bažantnica. Plocha snáď dvoch futbalových ihrísk je pod sieťou a pod ňou si pobehujú stovky bažantov. Tak toto som tiež ešte nevidel.

Videl toto hygienik?

Z cesty na Častkov odbočíme doľava a rozbahnenou lúkou klesáme do lesa. Znovu sa nám otvára pohľad na hrad Branč, Sobotište, Malé Karpaty a dokonca vidíme útulňu Uchánka, ktorú sme nestihli navštíviť. Pri vychádzaní z lesa sa Milan prihovára koňom v ohrade. Celkom úspešne si s nimi zaerdží. Je proste jazykovo zdatný! Za riečkou Teplica, pri smerovníku Valcha stojí stĺp s lebkami kráv, kozorožcov, kamzíkov, muflónov. Je na nich srsť a mám dojem že aj mäso. Tak toto je sila!

Poľom popri Teplici sa brodíme na Sobotište. Odfotím si ešte stádo sŕn, míňame kožu a zvyšky srny a po vyše piatich hodinách chôdze sme opäť v Sobotišti. Milan ma odváža do Jablonice a seba do Skalice. Čakám na autobus do Bratislavy a v pizzérii U Marlénky si dávam obstojnú pizzu. V slúchadlách mi znie Pavel Bobek, prezerám si dnešný fotografický úlovok a som nesmierne šťastný. Dnešný deň stál naozaj za to!

Diskusia
Fototúra okolím Sobotišťa 14/04/11 20:29 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Fischbacherské Alpy na snežniciach Začiatkom roka sa každoročne zúčastňujem DP, aby som bol s komunitou diaľkoplazcov, lebo od marca sa väčšinou túlam sám po svojich trasách. Tento rok sa dvaja organizátori nedohodli a dali oba tradičné DP na termín 27. januára 2018 a mne sa tak na sobotu 20. 1. spravilo okienko, do ktorého prišla vhod ponuka od Pelého na výjazd do okolia sedla Alpl, neďaleko obce Krieglach v spolkovej krajine Steiermark v Rakúsku. 20/02/18 Miroslav Svítek Rakúsko
Túra Krupina – Vartovka – Uňatín – Devičie V najbližšom okolí Dudiniec nie sú vysoké kopce, ba priam žiadne kopce a predsa sa tu dajú podniknúť celkom zaujímavé túry. Človek len nesmie trvať na značkovanej trase a trošku musí pátrať na mape, čo zaujímavé by mohol v relatívne nezaujímavej pahorkatine nájsť. Až som zostal sám sebou zaskočený, keď som si uvedomil, že na snáď najstaršej slovenskej rozhľadni som ešte nebol. 15/02/18 Miroslav Svítek Krupinská planina
Túra Dolná Poruba – Baské – Trenč. Teplá (snežnice) Už štvrtýkrát kamarát Ctibor zorganizoval koncoročné stretnutie na Chate Baské. Málo prístupových trás mi zostalo neprejdených, a keď sa ku mne pridal aj Mivy, bolo rozhodnuté. Stretli sme sa v rýchliku a dumali, či naozaj bude toľko snehu na horách, ako hovorili meteorológovia. Bol som pripravený a mal som so sebou snežnice. Z autobusu sme v Dolnej Porube vystúpili o 10.45 h a v dedine sneh skoro vôbec nebol. 29/01/18 Miroslav Svítek Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Bradlo - výhľadový okruh od Slanskej Huty Dnešný článok zaraďujem do série s ďalším naším článkom „Hradisko - výhľadový okruh zo Slanského sedla“ pre niekoľko spoločných čŕt. Obidva nenáročné kopce sú susedmi v hlavnom hrebeni Slanských vrchov a ich vrcholmi nevedie žiadna značená trasa. Napriek tomu oba poskytujú zaujímavé výhľady, ktoré za vhodných (nie práve bežných) podmienok majú jednu spoločnú charakteristiku. dnes Peťo Nový Slanské vrchy
Prístrešok Chata pod Viničným vrchom Na mojich potulkách po Národnom parku Slovenský kras som sa dostal do oblasti Viničného (Hroznového) vrchu, ktorý sa nachádza nad obcou Dlhá Ves. Ako som stúpal na jeho vrchol, prechádzal som popri loveckej chate. Čo ma zaujalo, bola voľne prístupná a pomerne veľká terasa postavená na jej priečelí. Nielenže poskytne útočisko každému tulákovi pred náhlou zmenou počasia, ale v jej priestore sa dá vcelku pohodlne núdzovo stráviť noc. Pri jej návšteve treba mať na pamäti, že stavba nie je určená k prespávaniu turistickej verejnosti a využívať je ju možné len v prípade núdze. včera Anton Zahradník Slovenský kras
Pozvánka Cestokluby KINO SVET na festivale HORY A MESTO Jednou z divácky najatraktívnejších častí programu festivalu HORY A MESTO sú Cestokluby KINO SVET – rozprávania zážitkov z ciest, ktoré sú častokrát originálnym výsledkom prekonávania predsudkov, strachu, napĺňania osobných výziev, zdolávania extrémnych situácií, dlhého plánovania či naopak improvizácie v priestore. Devätnásty ročník ponúkne 10 programových blokov s 19 prezentáciami 27 prednášajúcich o 32 krajinách na 5 kontinentoch. 23/02/18 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Fototúra okolím Sobotišťa 14/04/11 20:29 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 576 m n. m.
    • min: 242 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 740 m
    • klesanie: 740 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 12.02.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7317 ° SŠ
      dĺžka: 17.4063 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7317 ° SŠ
      dĺžka: 17.4063 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Sobotište a dobré duše na kopaniciach
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) – Trnava (vlak, bus) – Senica (vlak, bus) - Sobotište (bus)
      Jablonica (vlak, bus) – Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1541 ľudí
0.64 (0.16)