Túra

Fototúra okolím Sobotišťa

13.04.11
Pôvodný plán bol ísť na dva dni na snežniciach do Malej Fatry. Predpoveď počasia a informácie z Hiking diskusie nás presvedčili neísť a tak sme s Milanom vo štvrtok po práci narýchlo vymýšľali náhradný plán. Moje štyri trasy boli časovo napnuté vzhľadom na spoje a tak napokon Milan vybral trasu v okolí Sobotišťa a urobil výborne.

Trasa

Sobotište – Halabrínovci – Polákovci – Lipová Kadlečíkovci – Pecková – Chodúrovci – Chvojnica Šifflovci – Havran Nečasovci – Valcha – Sobotište

Niečo z našej histórie

V piatok 12. 2. 2011 v noci o 23-tej hodine bola teplota ešte 12°C. V sobotu ráno o 5-tej h už len 3°C. Polorozospatý nastupujem na rýchlik do Trnavy a tu prestupujem na vlak do Senice. Vagón je plný trnavských turistov, ktorí ma búrlivo zdravia. Vyvádzam ich z omylu a vysvetľujem, že namiesto Zimného prechodu Čiernou skalou idem na súkromný podnik. V Senici ma už Milan čaká so svojim Embéčkovým približovadlom a odváža nás do Sobotišťa pred kaštieľ.

Opäť si uvedomujem, že sme v kraji, kde sa tvorili dejiny Slovenska. Pamätné tabule tu majú Samuel Jurkovič – zakladateľ prvého slovenského družstva, národovci Pavel Beblavý, Viliam, Ľudovít a Bohuslav Šulekovci, Martin Jursa popravený 30. 6. 1918 na Bratislavskom hrade za šírenie tých istých myšlienok ako Viliam Šulek pred 70–timi rokmi. Najviac ma však upútala pamätná tabuľa na prvé divadelné predstavenie Slovenského národného divadla nitrianskeho, uskutočneného 5. 8. 1841, kde hrali Štúr, Hurban, Sládkovič a ďalší národovci, ako aj A. Jurkovičová, čo bolo na tú dobu asi veľmi odvážne.

Peruánsky naháč a slivovica

Popri riečke Teplici sme vykročili po červenej ku katolíckemu kostolu a po asfaltke povedľa židovského cintorína sme stúpali v silnejúcom ľadovom vetre nad Sobotište. Otvorili sa nám prvé z prekrásnych výhľadov tohto dňa a to na Malé Karpaty, vyslnenú Senicu, hrad Branč a Myjavskú pahorkatinu. Čierňava nad nimi a z toho slnečné lúče na zasnežené polia, veľmi pekný pohľad. Za smerovníkom Halabrínovci nám cez cestu prebehla srnka, ohrýzajúca ovocné stromy a pri studničke a jazierku sme našli rozkvitnutý pľúcnik lekársky. Na vŕbach sú už mladé konáriky, ako Milan konštatuje, dobré na korbáče. Vchádzame do lesíka a v potôčiku, tečúcom cezeň, mi Milan ukazuje hubu ohnivec šarlátový.

Prichádzame k domu, z ktorého akurát vybehol netypický dedinský psík vykonať si potrebu. Keď ho pri tom fotím, vyjde aj majiteľ, slovo dá slovo a pozve nás na slivovičku. Keďže Milan je šofér, obetujem za aj zaňho. Keď hneď za domom chytím šmyk, nie je to ňou, ale poľadovicou, s ktorou budeme v okolí samôt bojovať celú túru. Od smerovníka Polákovci máme opäť skvelé výhľady na hrad Branč a ja si ho zoomom krásne približujem. Značka doslova vedie medzi stodolami domov a na chvíľu strácame smer. Sme však už zohraní, jeden vľavo, druhý vpravo a na konci lazov nachádzam značku. Plynulo sa presúvame z jedných kopaníc na druhé chodníkom s pár stromami na lúkach. Miestna rančerka práve vyvádza kone prebehnúť sa do ohrady za cestou a tak stihneme prejsť, kým neprehradí cestu.

Recesisti

Malým lesíkom s prameňom vystúpame k ďalšej samote, kde nás privíta na stodole tabuľa – Generálna prokuratúra Slovenskej socialistickej republiky. Nuž s tou terajšou budovou sa to nedá porovnať, ale veď aj zločinnosť bola vtedy menšia. Z okna ďalšej stodoly na nás odvážne šteká psík. Teda kým sa nepriblížime. Potom zmizne ani gáfor. Slnko a modrá obloha definitívne vyhrali, ale vietor nám priam umŕtvuje líca. Horko-ťažko proti nemu postupujeme po asfaltke od smerovníka Kadlečíkovci.

To sme už prestúpili na zelenú značku a stúpame na najvyšší bod dnešného dňa – kopec Pecková. Kúsok nás doprevádza miešanec jazvečíka a vlčiaka. Milan teoretizuje, ako vznikol. Aj keď to nevyriešil, so zvieratami to vie. Ani jeden pes nás nenapadol a buď so stiahnutým chvostom zmizol, alebo sa dal škrabkať za ušami. Hore nás vietor skoro zráža k zemi a odmŕzajú nám prsty, ale aj tak sa kocháme neskutočne krásnym výhľadom do šíreho okolia. Vidno Veľkú Javorinu, Vrbovce, Žalostínsku vrchovinu, jednoducho paráda. Kvôli tomuto sa oplatí chodiť na túry. Vrcholová skrinka je prázdna a tak upaľujeme z vetra dolu kopcom, lesom ku Chodúrovcom

Hore-dole, celý deň

Značka znovu stúpa do kopca a hoci je prevýšenie možno 200 m, nejako nám to ide ťažko. Celá dnešná túra je ako na húsenkovej dráhe. Stále hore, dolu. Keď sa vypachtíme na hrebeň, opäť na nás zaútočí severák. Vpravo vidno rozhľadňu na Žalostíne, ale cez poorané pole sa nám na ňu nechce brodiť. Len čo sa dostaneme na hrebeň, značka zase klesá dolu a snažíme sa nezabiť na poľadovici a stvrdnutom snehu. Dosť zvláštne pôsobí rákosie na hrebeni, asi tu je niekde bažina.

Šťastlivo sme sa dokĺzali do Chvojnice a keďže je obed, dávame si lavičku do murovanej zastávky SAD, zatvárame dvere a aspoň chvíľu bez vetra sa naobedujeme. Posilnení sa vydávame na posledný úsek našej dnešnej húsenkovej dráhy, tentokrát po žltej.

Slniaci sa srnec

Za Chvojnicou je strelnica a okolo búdy a lavičky. Vcelku dobre by sa tu dalo v lete prespať. Je tu dokonca suché WC. Akurát nás zarazí pohľad na snáď stovky nábojníc na zemi. To si nevedia po sebe upratať? Pokračujeme po asfaltke a veľmi nás pobaví tabuľka na kope štrku – Nekradni! Kúp si! S Milanom sa dobre dopĺňame. On vidí do diaľky a ja čítam mapu. Tak ma upozorní na slniaceho sa srnca na svahu. Som fascinovaný, keď si ho priblížim zoomom. Chvíľu si myslíme, že je po ňom, ale nie, on sa naozaj slní! Tak toto je môj životný záber! Pozorujeme ho hodnú chvíľu, napokon sa dokážeme odtrhnúť a pokračovať v ceste. Vybehneme si ku kostolíku nad cestou. Je zatvorený a bez akýchkoľvek nápisov. Tak sa vrátime na asfaltku a začneme stúpať totálnym ľadopádom na Havran. Už chápem, prečo majú kopaničiari autá dolu pri hlavnom ťahu. To by bola neriadená šmykľavka smrti! Keď sa napokon šťastlivo vyškriabeme hore popri (asi) bývalej škole, šokuje nás pohľad na cintorín. Tak tu sa asi v zime neodporúča zomrieť!

Odmenou je nám úžasný pohľad na veternú elektráreň nad Vrbovcami a vysielač na Veľkej Javorine. Dnes nás za námahu príroda bohato odmieňa. Pri klesaní k ďalším samotám fotografujem pasúce sa stádo danielov. Žiaľ, prudké slnko a vzdialenosť nedovolia spraviť kvalitné fotky. Na samote nás privíta totálne zhrdzavený Moskvič. Nuž ten už nebude jazdiť. Posledné stúpanie dnešného dňa nás dovedie na asfaltku a vedľa nej je obrovská bažantnica. Plocha snáď dvoch futbalových ihrísk je pod sieťou a pod ňou si pobehujú stovky bažantov. Tak toto som tiež ešte nevidel.

Videl toto hygienik?

Z cesty na Častkov odbočíme doľava a rozbahnenou lúkou klesáme do lesa. Znovu sa nám otvára pohľad na hrad Branč, Sobotište, Malé Karpaty a dokonca vidíme útulňu Uchánka, ktorú sme nestihli navštíviť. Pri vychádzaní z lesa sa Milan prihovára koňom v ohrade. Celkom úspešne si s nimi zaerdží. Je proste jazykovo zdatný! Za riečkou Teplica, pri smerovníku Valcha stojí stĺp s lebkami kráv, kozorožcov, kamzíkov, muflónov. Je na nich srsť a mám dojem že aj mäso. Tak toto je sila!

Poľom popri Teplici sa brodíme na Sobotište. Odfotím si ešte stádo sŕn, míňame kožu a zvyšky srny a po vyše piatich hodinách chôdze sme opäť v Sobotišti. Milan ma odváža do Jablonice a seba do Skalice. Čakám na autobus do Bratislavy a v pizzérii U Marlénky si dávam obstojnú pizzu. V slúchadlách mi znie Pavel Bobek, prezerám si dnešný fotografický úlovok a som nesmierne šťastný. Dnešný deň stál naozaj za to!

Diskusia
Fototúra okolím Sobotišťa 14/04/11 20:29 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Dolný Lopašov – Klenová – Dobrá Voda Nedávno som sa dožil práva cestovať vlakom „zadarmo“, a tak som sa rozhodol po dvoch rokoch opäť sa vybrať na Zimný výstup na Klenovú a zároveň navštíviť rodinu v neďalekých Krakovanoch. V piatok po práci som sa vybral na stanicu, že vlakom o 15.13 h odcestujem do Piešťan. Že vlaky meškajú, keď na ne čakám niekde uprostred trasy, ešte pochopím. Ale že vlak naberie meškanie 25 minút ešte pred vyjdením na trať? Miesto som si síce našiel, ale vlak bol tak „narvaný“, že som mal problém v Piešťanoch vystúpiť. Všetkým čo vystúpili ušli autobusy, okrem mňa, a boli odsúdení v zime a bez čakárne čakať na ďalší spoj. 16/02/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Potulky Levočskými vrchmi I. Vďaka Borisovi náš oddiel každoročne počas leta strávi týždeň v nejakej bývalej horárni a spoznáva okolité lesy. Na leto 2018 vybavil Boris chatu Vinná na hrebeni Levočských vrchov, ktorá patrí Mestským lesom Levoča. Keďže som bol ako organizátor na Nízkotatranskej stíhačke, mohol som sa k partii pripojiť až v nedeľu. Veľká vďaka za odvoz z Donovál až priamo pred chatu patrí organizátorovi Východniarskej stovky. Partia bola samozrejme na túre, ale vedel som kde je uložený kľúč od chaty, a tak som sa mohol zložiť a dokonca si vyraziť na krátku túru k Václaváku a na čučoriedky. 07/02/19 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Túra Po hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej Kobyle Som rodený Bratislavčan a hoci tu žijem už šesť desiatok rokov, ešte stále mám pre seba čo po turistickej i historickej stránke objavovať. Svokor, tiež rodený Bratislavčan a člen predvojnovej trampskej osady T. O. Yucatan, mi pri nahrávaní jeho spomienok hovoril, že ich osada mala chajdu na Devínskej Kobyle. Keď sa ocitla na hranici, museli ju opustiť. Šlo o hranicu s Nemeckou ríšou počas 2. svetovej vojny. 28/01/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Večerná expedícia Nižný Slavkov – Hermanovce Po vyše ročnej prestávke som sa opäť rozhodol pre nočnú túru. Vhodnú trasu som chcel naplánovať tak, aby som z práce išiel rovno do východiskového bodu, prešiel nie veľmi dlhú trasu a aby som v relatívne prijateľnom čase došiel do cieľového bodu, keďže na ďalší deň som mal ísť opäť do práce. dnes Henrich Tomáš Branisko
Túra Zimný výstup na Veľký Vreteň s deťmi Kysuckí turisti niekoľkokrát do roka organizujú výstup na Veľký Vreteň. Počas Vianoc sa pravidelne organizuje štefanský výstup. Po vianočnej hostine je výlet na Vreteň výborná príležitosť spáliť nejaké kalórie, byť s deťmi dlhšie na vzduchu a trochu sa potrénovať. Koncom minulého roka práve v noci pred Štefanom nasnežilo. Ráno sa prebúdzame do zasneženej krajiny. Sneh napadol v pravú chvíľu. Do batohov balíme okrem jedla aj mačky a vyrážame. Ak budú dobré snehové podmienky a nebude sa šmýkať, vyšli by sme s deťmi až hore. Na výlet si treba vyhradiť 3 – 4 hodiny. Z Kysuckého Nového Mesta nás vedie na Vreteň zelená turistická značka. včera Jana Bílešová Kysucká vrchovina
Správa Turisti, horolezci a skialpinisti: Aj my sme Tatry! Výzvu Aj my sme Tatry podporilo za 24 hodín viac ako 5000 ľudí. Podpisy pod hromadnú pripomienku proti navrhovanému návštevnému poriadku Tatranského národného parku (TANAP) začali zbierať Slovenský horolezecký spolok (SHS) JAMES, Klub slovenských turistov (KST), Slovenský vysokohorský turistický klub (SVTS) a Slovenská skialpinistická asociácia (SSA). 20/02/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Fototúra okolím Sobotišťa 14/04/11 20:29 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 576 m n. m.
    • min: 242 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 740 m
    • klesanie: 740 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 12.02.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7317 ° SŠ
      dĺžka: 17.4063 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7317 ° SŠ
      dĺžka: 17.4063 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Sobotište a dobré duše na kopaniciach
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) – Trnava (vlak, bus) – Senica (vlak, bus) - Sobotište (bus)
      Jablonica (vlak, bus) – Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.27)