Túra

Fototúra okolím Sobotišťa

13.04.11
Pôvodný plán bol ísť na dva dni na snežniciach do Malej Fatry. Predpoveď počasia a informácie z Hiking diskusie nás presvedčili neísť a tak sme s Milanom vo štvrtok po práci narýchlo vymýšľali náhradný plán. Moje štyri trasy boli časovo napnuté vzhľadom na spoje a tak napokon Milan vybral trasu v okolí Sobotišťa a urobil výborne.

Trasa

Sobotište – Halabrínovci – Polákovci – Lipová Kadlečíkovci – Pecková – Chodúrovci – Chvojnica Šifflovci – Havran Nečasovci – Valcha – Sobotište

Niečo z našej histórie

V piatok 12. 2. 2011 v noci o 23-tej hodine bola teplota ešte 12°C. V sobotu ráno o 5-tej h už len 3°C. Polorozospatý nastupujem na rýchlik do Trnavy a tu prestupujem na vlak do Senice. Vagón je plný trnavských turistov, ktorí ma búrlivo zdravia. Vyvádzam ich z omylu a vysvetľujem, že namiesto Zimného prechodu Čiernou skalou idem na súkromný podnik. V Senici ma už Milan čaká so svojim Embéčkovým približovadlom a odváža nás do Sobotišťa pred kaštieľ.

Opäť si uvedomujem, že sme v kraji, kde sa tvorili dejiny Slovenska. Pamätné tabule tu majú Samuel Jurkovič – zakladateľ prvého slovenského družstva, národovci Pavel Beblavý, Viliam, Ľudovít a Bohuslav Šulekovci, Martin Jursa popravený 30. 6. 1918 na Bratislavskom hrade za šírenie tých istých myšlienok ako Viliam Šulek pred 70–timi rokmi. Najviac ma však upútala pamätná tabuľa na prvé divadelné predstavenie Slovenského národného divadla nitrianskeho, uskutočneného 5. 8. 1841, kde hrali Štúr, Hurban, Sládkovič a ďalší národovci, ako aj A. Jurkovičová, čo bolo na tú dobu asi veľmi odvážne.

Peruánsky naháč a slivovica

Popri riečke Teplici sme vykročili po červenej ku katolíckemu kostolu a po asfaltke povedľa židovského cintorína sme stúpali v silnejúcom ľadovom vetre nad Sobotište. Otvorili sa nám prvé z prekrásnych výhľadov tohto dňa a to na Malé Karpaty, vyslnenú Senicu, hrad Branč a Myjavskú pahorkatinu. Čierňava nad nimi a z toho slnečné lúče na zasnežené polia, veľmi pekný pohľad. Za smerovníkom Halabrínovci nám cez cestu prebehla srnka, ohrýzajúca ovocné stromy a pri studničke a jazierku sme našli rozkvitnutý pľúcnik lekársky. Na vŕbach sú už mladé konáriky, ako Milan konštatuje, dobré na korbáče. Vchádzame do lesíka a v potôčiku, tečúcom cezeň, mi Milan ukazuje hubu ohnivec šarlátový.

Prichádzame k domu, z ktorého akurát vybehol netypický dedinský psík vykonať si potrebu. Keď ho pri tom fotím, vyjde aj majiteľ, slovo dá slovo a pozve nás na slivovičku. Keďže Milan je šofér, obetujem za aj zaňho. Keď hneď za domom chytím šmyk, nie je to ňou, ale poľadovicou, s ktorou budeme v okolí samôt bojovať celú túru. Od smerovníka Polákovci máme opäť skvelé výhľady na hrad Branč a ja si ho zoomom krásne približujem. Značka doslova vedie medzi stodolami domov a na chvíľu strácame smer. Sme však už zohraní, jeden vľavo, druhý vpravo a na konci lazov nachádzam značku. Plynulo sa presúvame z jedných kopaníc na druhé chodníkom s pár stromami na lúkach. Miestna rančerka práve vyvádza kone prebehnúť sa do ohrady za cestou a tak stihneme prejsť, kým neprehradí cestu.

Recesisti

Malým lesíkom s prameňom vystúpame k ďalšej samote, kde nás privíta na stodole tabuľa – Generálna prokuratúra Slovenskej socialistickej republiky. Nuž s tou terajšou budovou sa to nedá porovnať, ale veď aj zločinnosť bola vtedy menšia. Z okna ďalšej stodoly na nás odvážne šteká psík. Teda kým sa nepriblížime. Potom zmizne ani gáfor. Slnko a modrá obloha definitívne vyhrali, ale vietor nám priam umŕtvuje líca. Horko-ťažko proti nemu postupujeme po asfaltke od smerovníka Kadlečíkovci.

To sme už prestúpili na zelenú značku a stúpame na najvyšší bod dnešného dňa – kopec Pecková. Kúsok nás doprevádza miešanec jazvečíka a vlčiaka. Milan teoretizuje, ako vznikol. Aj keď to nevyriešil, so zvieratami to vie. Ani jeden pes nás nenapadol a buď so stiahnutým chvostom zmizol, alebo sa dal škrabkať za ušami. Hore nás vietor skoro zráža k zemi a odmŕzajú nám prsty, ale aj tak sa kocháme neskutočne krásnym výhľadom do šíreho okolia. Vidno Veľkú Javorinu, Vrbovce, Žalostínsku vrchovinu, jednoducho paráda. Kvôli tomuto sa oplatí chodiť na túry. Vrcholová skrinka je prázdna a tak upaľujeme z vetra dolu kopcom, lesom ku Chodúrovcom

Hore-dole, celý deň

Značka znovu stúpa do kopca a hoci je prevýšenie možno 200 m, nejako nám to ide ťažko. Celá dnešná túra je ako na húsenkovej dráhe. Stále hore, dolu. Keď sa vypachtíme na hrebeň, opäť na nás zaútočí severák. Vpravo vidno rozhľadňu na Žalostíne, ale cez poorané pole sa nám na ňu nechce brodiť. Len čo sa dostaneme na hrebeň, značka zase klesá dolu a snažíme sa nezabiť na poľadovici a stvrdnutom snehu. Dosť zvláštne pôsobí rákosie na hrebeni, asi tu je niekde bažina.

Šťastlivo sme sa dokĺzali do Chvojnice a keďže je obed, dávame si lavičku do murovanej zastávky SAD, zatvárame dvere a aspoň chvíľu bez vetra sa naobedujeme. Posilnení sa vydávame na posledný úsek našej dnešnej húsenkovej dráhy, tentokrát po žltej.

Slniaci sa srnec

Za Chvojnicou je strelnica a okolo búdy a lavičky. Vcelku dobre by sa tu dalo v lete prespať. Je tu dokonca suché WC. Akurát nás zarazí pohľad na snáď stovky nábojníc na zemi. To si nevedia po sebe upratať? Pokračujeme po asfaltke a veľmi nás pobaví tabuľka na kope štrku – Nekradni! Kúp si! S Milanom sa dobre dopĺňame. On vidí do diaľky a ja čítam mapu. Tak ma upozorní na slniaceho sa srnca na svahu. Som fascinovaný, keď si ho priblížim zoomom. Chvíľu si myslíme, že je po ňom, ale nie, on sa naozaj slní! Tak toto je môj životný záber! Pozorujeme ho hodnú chvíľu, napokon sa dokážeme odtrhnúť a pokračovať v ceste. Vybehneme si ku kostolíku nad cestou. Je zatvorený a bez akýchkoľvek nápisov. Tak sa vrátime na asfaltku a začneme stúpať totálnym ľadopádom na Havran. Už chápem, prečo majú kopaničiari autá dolu pri hlavnom ťahu. To by bola neriadená šmykľavka smrti! Keď sa napokon šťastlivo vyškriabeme hore popri (asi) bývalej škole, šokuje nás pohľad na cintorín. Tak tu sa asi v zime neodporúča zomrieť!

Odmenou je nám úžasný pohľad na veternú elektráreň nad Vrbovcami a vysielač na Veľkej Javorine. Dnes nás za námahu príroda bohato odmieňa. Pri klesaní k ďalším samotám fotografujem pasúce sa stádo danielov. Žiaľ, prudké slnko a vzdialenosť nedovolia spraviť kvalitné fotky. Na samote nás privíta totálne zhrdzavený Moskvič. Nuž ten už nebude jazdiť. Posledné stúpanie dnešného dňa nás dovedie na asfaltku a vedľa nej je obrovská bažantnica. Plocha snáď dvoch futbalových ihrísk je pod sieťou a pod ňou si pobehujú stovky bažantov. Tak toto som tiež ešte nevidel.

Videl toto hygienik?

Z cesty na Častkov odbočíme doľava a rozbahnenou lúkou klesáme do lesa. Znovu sa nám otvára pohľad na hrad Branč, Sobotište, Malé Karpaty a dokonca vidíme útulňu Uchánka, ktorú sme nestihli navštíviť. Pri vychádzaní z lesa sa Milan prihovára koňom v ohrade. Celkom úspešne si s nimi zaerdží. Je proste jazykovo zdatný! Za riečkou Teplica, pri smerovníku Valcha stojí stĺp s lebkami kráv, kozorožcov, kamzíkov, muflónov. Je na nich srsť a mám dojem že aj mäso. Tak toto je sila!

Poľom popri Teplici sa brodíme na Sobotište. Odfotím si ešte stádo sŕn, míňame kožu a zvyšky srny a po vyše piatich hodinách chôdze sme opäť v Sobotišti. Milan ma odváža do Jablonice a seba do Skalice. Čakám na autobus do Bratislavy a v pizzérii U Marlénky si dávam obstojnú pizzu. V slúchadlách mi znie Pavel Bobek, prezerám si dnešný fotografický úlovok a som nesmierne šťastný. Dnešný deň stál naozaj za to!

Fórum 3 príspevky
Fototúra okolím Sobotišťa 14/04/11 20:29 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. 22/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Fototúra okolím Sobotišťa 14/04/11 20:29 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 576 m n. m.
    • min: 242 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 740 m
    • klesanie: 740 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 12.02.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7317 ° SŠ
      dĺžka: 17.4063 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7317 ° SŠ
      dĺžka: 17.4063 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Sobotište a dobré duše na kopaniciach
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) – Trnava (vlak, bus) – Senica (vlak, bus) - Sobotište (bus)
      Jablonica (vlak, bus) – Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.88 (0.29)