Trasa

Hradište pod Vrátnom – Suchánka – Mihalinová – Dobrá Voda – Výtok – Malá Klenová – Klenová – Dvoly – Čierne blato – Brezová pod Bradlom

Myjavský autobus ma odváža z Bratislavy do Hradišťa pod Vrátnom, kde ma už čaká Milan. Chvíľu špekulujeme, po ktorej značke pôjdeme, no napokon sa vyberieme po žltej na Mihalinovú. Hrad Dobrá Voda si nechávame na inokedy. Je síce chladné jesenné ráno, no určite bude pekný deň a ďaleké výhľady.

Horáreň Suchánka

Za dedinou prechádzame okolo ohrád na jednej strane s mladými býčkami a na druhej s ovečkami. Hoci si nás býčky zvedavo obzerajú, nejavia záujem vybrať sa za nami. Vychádzame na prvú lúku a hneď máme pekné výhľady na Záhorie. Stromy už hrajú všetkými farbami. Zaujme nás posed bez rebríka. Žeby si ho poľovníci vždy doviezli, aby sa dostali hore? Lesná cesta je skoro skrytá pod napadaným lístím a my v družnej debate pomaly putujeme k horárni Suchánka.

Vyšli sme na celkom kvalitnú asfaltku a netrvalo dlho a boli sme pri horárni. Čudujem sa, že ju ešte niekto neopísal ako možnosť na prenocovanie. Horáreň je síce zatvorená, ale pred ňou je prístrešok, ktorý sám o sebe by stačil na prenocovanie troch ľudí, no ďalší prieskum odhaľuje netušené možnosti. Stodola s kvalitnou strechou má síce mierne deravé drevené steny a je tam parádny bordel, no trochu námahy a kľudne sa tu vyspí aj 20 ľudí. Vedľa je dokonca murovaná miestnosť s oknom, stolom a epedami. Takže vandráci z iných častí Slovenska, máte tu parádnu možnosť nocľahu, pretože je tu aj suché WC, prameň a ohnisko. Cykloturisti tu majú dobre značené trasy, aj keď my sme nestretli v ten deň ani jedného.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zo žltej na červenú a neskôr zelenú

Po dôkladnej obhliadke horárne sme sa vybrali ďalej. Z asfaltky sme opäť prešli do lesa a vystúpali k smerovníku Mihalinová. Tu sme prestúpili zo žltej na červenú, zvrtli sa doľava a vykročili na Dobrú Vodu. Došli sme na lúku s posedom a oproti sme našli zaujímavú stavbu. Kvalitná plechová strecha na štyroch stĺpoch kryje asi 4 x 4 m priestor ohradený z troch strán kladami. Nad vchodom sa hojdajú polená pripevnené drôtom k povalovému trámu. Žeby sklad krmiva?

Z lesa sme vyšli na lúku a cez mierny kopec došli ku krížu nad Dobrou Vodou, ktorá sa nám aj s celým okolím ukázala ako na dlani. Zbehli sme k prvým domom pri prameni a ulicou došli k reštaurácii. Na terase sme sa rozložili so svojím proviantom a naobedovali sa. Posilnení sme prestúpili z červenej na zelenú a vyšli pomedzi domy na poľnú cestu. Privítal nás kríž a opäť ďaleké výhľady. V tráve sa ružoveli jesienky, s ktorými kontrastovali červené bršleny na kríkoch popri ceste.

Lúkou sme vystúpali k lesu a v ňom sa začali zjavovať spomienky na lepšie časy RZ Výtok. Rozbité lampy na hrdzavých stĺpoch, zvyšky vleku. Veľké budovy za hrdzavým plotom síce vyzerajú zachovalo, no boli bez života. Ten bol len v chatách na rázcestí pri smerovníku. Pred pár rokmi som tu parádne kufroval. Pri putovaní z Pustej Vsi som narazil na miestne značenie a došiel do Dolného Lopašova. Potom som pomocou kompasu a mapy dorazil na Výtok a v Dobrej Vode som chytil stop do Smoleníc, kam som mal dôjsť peši. Miestni turisti tu už spravili oficiálne značenie a tak som sa tešil na červenú z Malej Klenovej na Klenovú. Svojho času tu bol jeden zo zimných výstupov na neznačené vrcholy Malých Karpát, ktoré organizujú už roky turisti z Dunajskej Stredy. Vtedy som sa tam nevybral a tak prišiel čas popísať bielu stránku.

Jaskyňa pod Klenovou

Červená z Malej Klenovej celkom slušne stúpa lesom, no odmenou sú skvelé výhľady na okolie Pustej Vsi. Ak niekomu chýbajú v Malých Karpatoch výhľady, nech príde sem, určite bude spokojný. Milan ma odfotil, ako z rebríka posedu vyzerám do diaľav a mne sa tá fotka tak zapáčila, že som si z nej spravil PF-ku.

Po zvážnici sme obchádzali vrchol Klenovej a narazili sme na najväčšie prekvapenie nášho turistického roku 2010. Naľavo od zvážnice v skale sme objavili železné dvierka. Keď sme sa chceli cez dierku v nich pozrieť dnu, zostali nám v rukách a skoro padli na nohy. Opatrne sme ich položili na zem a ukázal sa nám veľký priestor. Nemali sme čelovky, ani nijaké lano a tak sme len kúsok vošli dnu. Dolu sme sa neodvážili, nie sme samovrahovia. Dosť sa čudujem, že to nie je zabezpečené. Ak sem niekto vlezie a niečo sa mu stane, nájdu tu po rokoch už len kostru.

Cesta od jaskyne klesá dolu do doliny na asfaltku. Tu sme stretli prvých turistov, či skôr Brezovčanov na vychádzke. Z červenej sme prestúpili na žltú a po asfaltke došli k bývalému školiacemu stredisku Čierne blato. Patrí MV SR a bol tu utečenecký tábor. Jedna budova je vyhorená. Dali sme si občerstvovaciu pauzu v altánku a zabávali sa nad upozornením pre drevorubačov, aby nenechávali plast v lese.

Poslednú farbu dňa – modrú – sme zavrhli a pre krátkosť času zostali verní žltej, ktorá nás rýchlo doviedla do Brezovej pod Bradlom. Celkom sa mi páčil miniamfiteáter Líščia nora Pod Skalou v bývalom kameňolome. Môžu tu byť príjemné večery s country muzikou. Slnkom zaliatou Brezovou pod Bradlom sme došli na námestie, spravili si klasickú záverečnú spoločnú fotku a bol tu autobus do Bratislavy. Veľmi sa nám tento kraj páčil a rozhodli sme sa sem v roku 2011 častejšie zavítať.

Všetky fotografie nafotil Milan Vymyslický a sú použité s jeho súhlasom.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek