Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Donovaly – dve krátke zimné túry

Donovaly v poslednom čase každý vníma skôr ako horský priechod a preurbanizované lyžiarske stredisko. Je pravda, že čaro osady spred dvadsať rokov je nenávratne preč, ale úžasná prírodná scenéria na rozmedzí troch pohorí zostala zachovaná.

Vzdialenosť
5 km
Prevýšenie
+487 m stúpanie, -487 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 22.2.2011
Pohoria
Veľká Fatra, podcelok Zvolen
Trasa
Voda
vlastné nápoje
Doprava
Banská Bystrica (vlak, bus)/Ružomberok (vlak, bus) - Donovaly (bus)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Počas rodinného pobytu na Donovaloch neprichádzajú náročné túry do úvahy. Okolité kopce však lákajú a tak si ukradnem kúsok času na dva výšľapy. Aj keď sa obec marketingovo zaraďuje do Nízkych Tatier, tie sú predsa len kúsok ďalej. Prírodné pozadie strediska tvorí najmä bočný hrebeň Veľkej Fatry, ktorý na krátke túry láka najviac.

Donovaly – Nová hoľa – Zvolen a späť

Východiskový a koncový bod spája aj turistická značka, avšak zvolím trasu popri zjazdovke. Hoci je február, vo voľnom teréne je len do 10 cm nesúvislej vrstvy snehu. Zjazdovku od spodnej stanice Telemixu obchádzam z ľavej strany, na rozdiel od skialpinistov, ktorí chodia po jej pravom okraji. Vďaka nedostatku prírodného snehu zostáva po dolnom okraji zjazdovky značne široký pás vhodný pre peších. V prvej zákrute, kde sa domčeky Mišútov blížia k trati, treba dať pozor – zjazdovka siaha až po živý plot drevenice. Ďalší úsek je už bezpečný – až k pasáži nad spojkou tratí. Nechcem ísť po zratrakovanom povrchu, tak traverzujem násyp umelého snehu zľava, zvažujúci sa priamo do lesa. Aspoň precvičím zlenivené nohy, sypká biela hmota však sotva drží stopu. Výšľap je zaujímavý aj tým, že môžem sledovať lyžiarov, ktorí na mňa občas nechápavo hľadia.

Nad pásmom lesa sa otvárajú výhľady na nízkotatranský hrebeň a stúpanie sa zmierňuje – zjazdovka prechádza do traverzu. Ešte kúsok okrajom úzkeho kuloáru a som pod lanovkou. Tu opustím okraj zjazdovky a naľavo od trate pomaly fučím do kopca. Na Novej holi sa z terasy otvorí výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier, bočný hrebeň s impozantným Salatínom a spoza neho z oparu vykúkajú Západné Tatry a vysokotatranský Kriváň. Je bezvetrie, mrazivé počasie a prudké slnko, doliny a kotliny Liptova sú zahalené do riedkej hmly (dymna). Na severe sa z oparu vynára vrchol Veľkého Choča.

Z terasy od hornej stanice lanovky vyšliapem kúsok na hrebeň a vydám sa na Zvolen. Po chvíli nasleduje krátke, ale strmé klesanie pomedzi kosodrevinu, kde je dokonca do 30 cm snehu! Neznačený chodník (avšak s tyčovým značením) ide priamo z terasy traverzom hole sprava. Po malom sedielku nasleduje krátke strmšie stúpanie a ďalej pozvoľné stúpanie na plochý vrchol. Zo Zvolena je úžasný rozhľad, ale nie z vrcholu. Ten je natoľko plochý, že treba podísť viac k okrajom, aby si človek vychutnal hlbšie pohľady. Na juh od vrcholu je umiestnený dvojkríž, kde je vyhliadka na Donovaly a Starohorské vrchy. Kto si chce pozrieť hrebeň Veľkej Fatry od Majerovej skaly až po Smrekovicu, podíde pár desiatok metrov na západ. A koho zaujíma tatranská oblasť, sa už počas výšľapu obzrie späť (na východ).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zvolen je aj križovatka turistických ciest. Po odlesnenom hrebeni možno pokračovať po žltej na sever na Malý Zvolen a do Nižnej Revúcej (Liptovské Revúce), čo je pomerne nenáročná túra. A kto chce pokračovať na Krížnu, vydá sa zvlneným bočným hrebeňom po červenej na západ, čo je už náročná túra profilom pripomínajúca sínusoidu.
Vraciam sa tak, ako som prišiel. Namiesto 75 minút výstupu mi to trvá 45 minút a v traverze násypu technického snehu v strede trasy otestujem jeho mizernú únosnosť. Nevadí, byť zafúľaný od snehu už začína byť u nás raritou.

Donovaly – Motyčianska hoľa (predvrchol) a späť

Po poobednom spánku vykuknem z okna penziónu a vidím, ako zubaté slnko pomaly klesá k horizontu hôr. To by bolo, keby som tak po dlhom čase videl zimnú krajinu v okolí Donovál, vyfarbenú do ružova, ako pred rokmi! Nikto sa ku mne nepridá a tak úplne naľahko, len s palicami utekám po ulici. Nemám mapu, ale už celkom slušne poznám geomorfológiu Fatry, ako aj jej kolonizáciu človekom. Vedený inštinktom zabočím doľava v mieste, kde sa červená značka na Zvolen zvrtne ostro doprava. Smerujem na Motyčiansku (predtým Motyčskú) hoľu, nevýrazný vrch vo fatranskom hrebeni, ktorého odlesnené temeno láka tušenými výhľadmi. Ulička „starých“ Donovál ma spoľahlivo vyvedie až na chodník, ktorý stúpavou zákrutou vľavo prekoná terénny výbežok. Pri spätnom pohľade sa ukáže „historický“ pohľad na obec, vidno len južnú časť bez hotelov a apartmánových domov.

Chodník traverzuje svah lesom až na lúku. V jej strede zamierim vpravo do kopca. Nad záverom lúky začína les. Námraza len na najvyššom rade stromov prezrádza prítomnosť náveternej strany – hrebeňa. Je to len kúsok – možno však pre srnca. V lese nenatrafím na žiaden ľudský chodník, našťastie porast nie je hustý a krok mi drží zamrznutý sneh. Idem rovno nahor, les strieda lúka, stúpanie je strmšie. V prípade odmäku by som sotva prešiel. Keď sa vyhrabem na hrebeň, som dosť unavený. Z jari však vstupujem do zimy. Viac snehu, námraza na stromoch, ostrý vietor. Zvrtnem sa doľava a po vyšliapanom chodníku červenej značky stúpam na Motyčiansku hoľu. Sprava ponad stromy vykúka zahmlený Čierny kameň a zľava sa z odlesneného hrebeňa zjavujú Donovaly a Starohorské vrchy.

Tesne pred príchodom na plochý predvrchol sa zjaví zadymené oranžové slnko a zľava dokonca nevýrazné malé halo. Z plošiny sa ponúkne zaujímavý polkruhový výhľad smerom na východ, pričom zľava dominuje Zvolen a pod ním Donovaly. Špicatý Kozí chrbát sa takmer stráca v opare a z nízkotatranského hrebeňa vidno len najvrchnejšie partie. Mrznem na kopci a márne čakám, kým sa krajina sfarbí do odtieňov červenej. Stále je len biele svetlo. Vzdám to a ponáhľam sa späť na večeru. Pri zostupe o pár minút vrchnú časť Zvolena osvetlí ružové svetlo zapadajúceho slnka, je to ako balzam na dušu. Pri návrate idem zväčša po vlastných stopách. Výstup mi trval hodinu a zostup asi 35 minút.

Záver

Na Novú hoľu sa možno dostať celoročne lanovkou. Aktuálna cena v zimnej sezóne bola 5,- €. Pri jej využití sa návšteva Zvolena stane len vychádzkou. Zo Zvolena možno pokračovať po červenej značke na Motyčiansku hoľu a vrátiť sa po popísanej neznačenej trase. Za pár hodín tak možno absolvovať nenáročnú okružnú túru vo veľkofatranskej prírode s nádhernými výhľadmi.

Na záver pripájam linky na panoramatické zábery zo Zvolena a Motyčianskej hole. Zábery zo Zvolena pochádzajú z marca 2010, kedy bola podstatne lepšia viditeľnosť.
Kruhový výhľad z vrcholu Zvolena
Pohľad zo Zvolena na hrebeň Veľkej Fatry s popisom
Pohľad zo Zvolena na Donovaly
Pohľad z Motyčskej hole na Zvolen a Donovaly

Fotogaléria k článku

Najnovšie