Zimná sezóna 2010/2011 bola na Slovensku opäť skúpa na sneh, tak sme už po tretí raz ako partia z turistického klubu Kremnička vyrazili hľadať viac snehu do ukrajinských hôr. Oplatilo sa. Sneh bol. A to doslova hneď za slovenskými hranicami. Síce ho nebolo veľa, ale podstatne viac ako u nás doma. Miestni hovorili o podpriemernej zime, ale v nadmorských výškach aj pod 800 m nás príjemne prekvapilo jeho množstvo.

Lubňa

Predposledný deň zimného pobytu v Užanskom národnom parku (Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park) sme strávili výstupom na poloninu Čeremcha z dediny Lubnja (slovensky Lubňa, poľsky Łubnia), kam sme sa núdzovo prepravili siedmi v jednom aute. Zasnežená cesta do Lubne bola zjazdná a tak vyťažené auto nechávame oddychovať pred miestnym krčmoobchodíkom po dohode s pani predavačkou. Údolná cesta dedinou vedie až do sedla Beskid (785 m) na ostro stráženú schengenskú hranicu s Poľskom (Przełecz Beskid), kde majú pozorovacie stanovište poľskí pohraničiari na terénnych štvorkolkách. Cesta síce vedie až do poľskej dedinky Wołosate, ale hranicu tu nie je možné prechádzať. Je veľmi pravdepodobné, že vás počas príchodu do Lubne alebo počas túry na Čeremchu budú kontrolovať ukrajinskí pohraničiari.

Trasa

Lubnja (Lubňa) – chatka pod Čeremchou – polonina Čeremcha a späť

Zakarpatská magistrála

Od krčmoobchodíku sa vraciame pár metrov nadol dedinou ku kultúrnemu domu (drevená budova s ukrajinským štátnym znakom a modrou úradnou tabuľou) so starými lipami. Podľa šípky červenej značky zahneme do bočnej uličky popri „kulturáku“ a vzápätí odbočíme doprava do hlbokej úvozovej cesty medzi drevenicami. Výrazný úvoz nás vedie nad dedinu pomedzi pasienky, ktoré sú oplotené ostnatým drôtom. Nad poslednými domami končí aj prešliapaná stopa, preto hneď obúvame snežnice. Pri spätnom pohľade sa otvára pekný pohľad na okolie Lubne s nápadnou homoľou Pliška (1068 m) na východe. Obloha je zatiahnutá jemným závojom „perleťovej“ oblačnosti, čo vytvára kúzelnú atmosféru.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na okraji pasienkov a lúk vstupujeme do bukovej hory, kde sa lesná cesta vetví, ale značenie je kvalitné. Bodaj by aj nie, veď červená značka Zakarpatskej magistrály bola vyznačená v októbri 2010 v rámci 1. etapy značenia chodníkov v Užanskom národnom parku vďaka financiám z Česko-poľského fondu MZV ČR a dobrovoľníkom z Česka, Poľska a Ukrajiny. Výstup horou je najdlhší stupák dnešnej túry, až kým cesta nevyústi na lúku, kde stojí otvorený zrub.

Prytulok

Voľne prístupná chatka v sedle pod Čeremchou je turistickou útulňou (prytulok), kde možno prenocovať či ukryť sa v nečase. Objekt tvoria dve miestnosti s drevenými pričňami a samostatnými murovanými pieckami. Skloniť hlavu možno aj v podkroví, na ktoré vedie drevený rebrík. Avšak štít strechy nie je chránený proti vetru, lebo podkrovie podfukuje od otvoreného podstrešia. Na stene je pripevnená mapa okolia Čeremchy s prístupovými trasami na vrchol. Lesný zrub je zároveň križovatkou s modrou značkou zo Stavného, resp. od križovatky z hlavnej cesty (odbočka do Lubne). My sa podľa červenej šípky vydávame smer Čeremcha, čo hlása aj nápadná žltá tabuľka, nad ktorou visí upozornenie na pohraničné colné pásmo (Mytna zona). Značka vedie porastom napravo od latríny a napája sa na lesnú cestu. Prechádzame tromi tiahlymi lúkami, kde znateľne pribudlo snehu a rýchlosť postupu sa rapídne znižuje. Na konci tretej poľany šípka nekompromisne ukazuje prudko vľavo do lesa.

Zdolávame krátky strmý úsek, za ktorým zvážnica prechádza do príjemného mierne stúpajúceho traverzu. Z neveľkej lúky sa konečne otvára výhľad na poľské Bieszczady s najvyššou horou Tarnica (1346 m). S Johnym sa musím striedať v prerážaní stopy v hlbokom prašane, ktorý nám dáva zabrať. Našťastie tušenie blízkosti vrcholu nás poháňa vpred. Zvyšok 7-členného družstva nechávame ďaleko za nami. Nemajú sa kde stratiť. Stopa v hlbokom snehu je len jedna a raziť si namáhavo vlastnú cestu nikomu ani nenapadne.

Vrcholový cintorín

Za úzkym pásom lesa konečne dosahujeme okraj vrcholovej poloniny Čeremchy. Prašan citeľne oťažel s prichádzajúcim odmäkom a preto sa nám ide opäť o čosi náročnejšie. Na hrebeňovej hrane je sneh vyfúkaný do tvrdého podkladu, tak si užívame nielen ľahší krok, ale hlavne fantastické pohľady na okolité hory. Na severe máme ako na dlani poľské poloniny – Bieszczady s vrcholmi Szeroki Wierch (1240), Tarniczka (1315 m), Tarnica (1346 m) s kovovým krížom, Krzemień (1335 m), Kopa Bukowska (1320 m), Halicz (1333 m) a Rozsypaniec (1280 m). Bieščadský hrebeň plynule prechádza Połoninou Bukowskou na severovýchode s vrcholmi Kinčik Bukovský (Kińczyk Bukowski, 1251 m), Rozsypaniec Stiński (1212 m), Czarna Wilcha (1146 m) a Opołonek (1028 m), za ktorým hlavný karpatský hrebeň klesá do Užockého priesmyku (Užockyj pereval, 852 m). Dych nám vyráža aj výhľad na východ, kde vďaka jasnému dňu rozpoznať Horhany (Gorgany), Čornohora (Čierna hora) s najvyššími vrcholmi Petros a Hoverla, časť Čiernej hory prekrýva Polonina Svidovec, ďalej vpravo Rachovské hory (Rachivski hory/Marmorošské Alpy/Huculské Alpy) a vidieť aj Poloninu Krásna, taktiež Poloninu Boržava, Poloninu Runa (Polonina Rivna) a blízke zjazdové trate na hore Krasija, kde sme boli v stredu.

Vrcholom Čeremchy (1130,7 m) (poľsky Czeremcha) prechádza starý hraničný priesek z čias Sovietskeho zväzu (dodnes viditeľný na leteckých záberoch) so zvyškami starého oplotenia z 50-tych rokov 20. storočia. Súčasná štátna hranica s Poľskom vedie severnejšie od Čeremchy, z kóty Wołowe Berdo (Wołkowe Berdo/Wołcze Berdo, 1121 m) cez vrcholy Beskid Wołosacki (1085 m) a Połoninka (1106 m) na Veľkú Ravku (Wielka Rawka) a Kremenec (Krzemieniec). V období bez snehu možno na polonine nájsť zákopy z 1. svetovej vojny a taktiež náhrobky vojakov, vytesané do neopracovaných balvanov, ako ich tu príroda zanechala. V mraze a hlbokom snehu tu zahynulo 654 rakúsko-uhorských a ruských vojakov počas aprílových bojov roku 1915. Vojenský cintorín na Čeremche je možno najvyššie položeným miestom posledného odpočinku bojovníkov na území Ukrajiny. S výškou 1130 m poľahky tromfne aj najvyššie položený vojenský cintorín z 1. svetovej vojny na Slovensku, ktorý sa nachádza v susedných Bukovských vrchoch na kóte Hodošík (825 m) nad priehradou Starina.

Krčmoobchod

Jemná oblačnosť napokon ustupuje a oblohe vládne ostré februárové slnko, ktoré prináša silnejší odmäk. Vydávame sa na zostup po vlastných stopách. Prechod starým hraničným priesekom na súčasnú štátnu hranicu s Poľskom nie je možný, ale v pláne je vyznačiť zelenú značku, ktorá by sa vrátila na horný koniec Lubne a vyústila na cestu od hraničného sedla Beskid (Przełecz Beskid). Pokračovaním červenej magistrály je možné zostúpiť do dediny Zahorb (smer Stužycja /Stužica/).

Po zostupe k lesnému zrubu možno z lúky zreteľnejšie pozorovať krivky Poloniny Bukovskej (Połonina Bukowska) s Kinčikom Bukovským (Kińczyk Bukowski) vďaka jasnej oblohe. Návrat do Lubne prebehne rýchlo a nevynecháme návštevu typického ukrajinského „krčmoobchodíku“. Integrovanú predajňu potravín a hostinec tvorí jedna veľká miestnosť, kde za pultom obsluhuje pani predavačka, ktorá je zároveň krčmárka. Pohostinskú časť tvoria tvrdé drevené lavice a stoly oproti obslužnému pultu. Preto môžete nákup potravín spojiť s posedením so susedmi. Vhodné je najprv nakúpiť jedlo, aby ste náhodou domov neprišli „nakúpený“, no s prázdnou taškou. Johny nás hneď pozýva na zapitie túry, čo neodmietame. Pre zaujímavosť uvediem, že deci vodky (Ukrajinci poldeci nepijú) stálo 3,- UAH (cca 0,30 €).

UNP a Užok

Keďže ešte máme dosť času, poobede sa presúvame autom z Lubne cez Luh a Volosjanku do dediny Užok, ktorá je posledným sídlom v údolí riečky Už (slovensky Uh). Vodný tok Už dal názov celému národnému parku, ktorý je súčasťou 1. trilaterálnej (trojstrannej) Medzinárodnej biosférickej rezervácie (MBR) Východné Karpaty (Mižnarodnyj biosfernyj rezervat Schidni Karpaty) pod ochranou UNESCO, kam patrí na Ukrajine okrem Užanského NP aj Nadsanskyj oblastnyj landšaftnyj park, slovenský NP Poloniny a poľské územia: Ciśniańsko-Wetliński Park Krajobrazowy, Park Krajobrazowy Doliny Sanu a Bieszczadski Park Narodowy. MBR Východné Karpaty je zároveň prvou rezerváciou na svete (1991), ktorá zasahuje do troch štátov a je najväčšou (213 211 ha) biosférickou rezerváciou hôr v Európe (PL 53,4 %, UA 27,5 % a SK 19,1 %).

Najvýznamnejšou pamiatkou dediny Užok je drevená cerkva svätého archanjela Michala (archanjel Michajil). Pochádza z roku 1745 a je chránená ako kultúrna pamiatka Ukrajiny. Pôvodne gréckokatolícka cerkva je postavená v tzv. bojkovskom architektonickom slohu (Bojkovia sú etnická skupina Rusínov). Bojkovský štýl sa vyznačuje najvyššou časťou stavby v strede nad hlavnou chrámovou loďou. Typickým prvkom bojkovských cerkví je samostatnej stojaca drevená zvonica. Užocký chrám dnes spravuje Pravoslávna cirkev Ukrajiny. Zaujímavosťou, aj keď nie historickou, je obklad stropnej časti hlavnej lode zeleným linoleom, ktoré je farebne pomaľované náboženskou tematikou a na prvý pohľad nenarúša celkový vzhľad pamiatky.

Poznámka:
Pre zobrazenie prejdenej trasy kliknite v tabuľke faktov na „Doplňujúce súbory – pozrieť na mape“. A následne prepnite mapový podklad na „vrstvu – Satelitná mapa“.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek