Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Príchod jari v Slovenskom raji

Na počiatku bol úmysel navštíviť zimný Raj, obdivovať ľadové kráľovstvo a vyskúšať zimnú výstroj. Ako to však v živote často chodí, "opušťák" som získal až v prvý jarný deň. Dojem z ľadovo-vodnej ríše z roku 2006 bol taký výrazný, že som sa neskôr už vôbec nepokúšal o zimný návrat. V rokoch 2008 až 2010 som absolvoval túry začiatkom jari v západnej časti pohoria, z ktorého prinášam krátke reportáže.

Vzdialenosť
28 km
Prevýšenie
+932 m stúpanie, -769 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 22.03.2009
Pohoria
Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras – Slovenský raj
Trasa
Voda
Horský hotel Geravy, Hrabušice, Dedinky, vlastný čaj
Nocľah
Horský hotel Geravy
Doprava
Hrabušice (bus)
Dedinky (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.233 Slovenský kras, Sloven… (1:100.000)

Hoci to znie paradoxne, Slovenský raj je pre Západoslováka verejne dopravne dostupnejší, ako podstatne bližšie pohoria. Vďaka nočným rýchlikom docestuje do Popradu alebo Spišskej Novej Vsi v čase, keď už na vlak naväzujú ranné spoje. Za príplatok 5,60 € sa možno vyspať na lôžku a občerstviť sa kávou či čajom, čo je cena nižšia ako za nocľah na horskej chate. Tak odpadá niekoľkohodinové vyčkávanie na ranné spoje v nevábnych staničných čakárňach bližších destinácií. Pri prechode Sl. raja zo severu na juh možno ešte v ten deň nastúpiť do legendárneho Horehronca a odfrčať domov. V priebehu 24 hodín možno absolvovať celodennú túru a vrátiť sa do zimy v čase, keď doma je ľad už len v mrazničke.

Trasa 22. 3. 2008

Vydrník – Hrabušice – Podlesok - Hrabušická píla – Veľký Sokol, horáreň – tiesňava Veľký Sokol – Glacká cesta – Geravy - Dedinky, vlak
vzdialenosť 25 km, stúpanie 695 m, klesanie 475 m

Opis túry

Nástup sólo túry volím štandardne – polnočný rýchlik Zemplín z BA (pozn.: v súčasnosti odchádza o hodinu skôr) do Popradu a následne osobákom do Vydrníka. Odtiaľto vedie značka po hradskej do Hrabušíc, ktorou v skoré sobotné ráno neprejde žiadne auto. Prejdem ospalými Hrabušicami a na Podlesku zabočím doprava na zelenú značku. Tá čoskoro vstúpi do malého kaňona Veľkej Bielej vody, kde sa prechádza po zopár klzkých vodorovných rebríkoch. Paralelne však vedie asfaltka na Hrabušickú pílu a ďalej až k horárni Sokol, ktorou sa možno tiesňave vyhnúť, značka sa na ňu po čase pripojí. V osade Hrabušická píla chodník vedie už okrajom lesa až po horáreň Sokol. Až teraz, po 11 km, vstupujem do doliny Veľký Sokol. Dolina takmer dva kilometre nepripomína tiesňavu. Na krajinu tíško padá sneh a zurčí potok – úplný balzam na dušu.

Po pravostrannej odbočke doliny Malý Sokol sa začína dolina postupne zužovať. Chodník vedie voľne riečiskom potoka. V Kamenných vrátach potok meandruje a ako lávky slúžia popadané stromy a kamene v potoku. Veľký Sokol je najmohutnejšia roklina Slovenského raja so stenami vysokými až 300 m. Zároveň je aj najdivokejšia. Neskôr už nasledujú rebríky v úzkom koryte potoka, kaskády a samotný Malý vodopád, nad ktorým vedie oceľový mostík. V tomto úseku ma predbehne skupina turistov, na dnes prvá aj posledná. Onedlho prídem k prvému väčšiemu ľadopádu a vedľa neho k Veľkému vodopádu, ktorý sa prekonáva zľava po rebríku. V týchto miestach nepribúda len ľad, ale aj čerstvý sneh. Keď po čase dorazím do úzkej Róthovej rokliny, obávam sa jej schodnosti. Úzka štrbina je zapadaná stromami. Nakoniec preliezanie stromov zvládnem, odmenou mi je pohľad na ľadové závesy, padajúce zo skál.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ako každá roklina, aj táto má svoj koniec na planine Glac – na Glackej ceste, ktorá ma postupne dovedie lesnými traverzami a cestami na planinu Geravy, kde husto sneží. Nezdržujem sa na chate a zostupujem zeleným chodníkom súbežne so sedačkovou lanovkou do Dediniek. Mačky, ktoré som vyzul na konci tiesňavy, by sa mi hodili aj tu, strmý zostup nad dedinou je samý ľad. V Dedinkách vládne biela farba – na zemi, na vode aj vo vzduchu, však je aj Biela sobota. Napodiv po príchode na železničnú stanicu sa biela opona trhá a tak čas do odchodu Horehronca využijem ešte na asi hodinový výlet na Dobšinský kopec, po žltej smerom na juh a kúsok po červenej po hrebeni. Tento nenápadný vrch za dobrého počasia poskytuje krásny výhľad na južnú časť Slovenského raja s dolinou Hnilca, špičku Kráľovej hole, Stolické a Volovské vrchy s gemerskou dolinou uprostred. Cestou v Horehronci si z otvoreného okna vychutnám prejazd okolo Stratenského kaňona, sedlo Besník,Telgartskú slučku, majestátnu Kráľovu hoľu. Aj to je jedna z výhod dlhšieho jarného dňa...

Trasa 22. 3. 2009

Hrabušice – Podlesok – tiesňava Suchá Belá – Kláštorisko – tiesňava Malý Kyseľ – Glacká cesta – Geravy – Dedinky, vlak
vzdialenosť 28 km, stúpanie 1175 m, klesanie 932 m

Opis túry

Tento rok som na návštevu Raja nahovoril väčšiu skupinu. Na dopravu volíme kombináciu rýchlikov 707/443. Z Bratislavy odchádza 707 pred dvadsiatou, lôžkové vozne prenocujú spolu s pasažiermi v Žiline 5 hodín a skoro ráno ich pripoja k 404 z Prahy do Košíc. Rýchlik je v Spišskej Novej Vsi pred šiestou, takže netreba zbytočne dlho čakať na prvý ranný autobus do Hrabušíc.

Z Hrabušíc sa vydáme na Podlesok. Prvým cieľom je zdolanie Suchej Belej, najprístupnejšej a najlepšie zabezpečenej tiesňavy Slovenského raja. Nechcem priamo povedať najkrajšej, je to dosť subjektívne, v každom prípade sa v nej človek nenudí. Okrem obdivovania prírodných krás mám výnimočnú možnosť sledovať spolupútnikov, z ktorých viacerí majú prvýkrát na nohách mačky. Tak prechádzame úvodné pasáže tiesňavy, kde striedavo preskakujeme vodu, šmýkame sa po drevených rebríkoch či ľadových pňoch. Skutočné lezenie však nastáva až pod Misovými vodopádmi. Zaľadnený je len nástup na rebrík, takže rebríky lezieme železo na železo. Ešte že mačky nemajú zuby aj v strede!

Vďaka vysokej návštevnosti je v Suchej Belej najviac oceľových rebríkov a lávok, dokonca z nerezu. To umožňuje pomerne bezpečný postup značnými vertikálami. Tak postupne míňame úzku Roklinu, rebrík vedľa Okienkového vodopádu, prejdeme okolo ľadolezcami "dozobaného" Bočného vodopádu, vlastne ľadopádu. Kúsok pred záverom tiesňavy je mohutná klenba s impozantnými, farebnými ľadovými stalagnátmi.

Keď dorazíme nad záver tiesňavy, dumáme, kam ďalej. Nocovať plánujeme na horskom hoteli Geravy, ale ešte je priskoro vydať sa priamo tam. Tak zvolíme odbočku na Kláštorisko, kde si prezrieme zrúcaniny kartuziánskeho kláštora. V ďalšom postupe sa rozdelíme, dvaja výkonnejší zvolia zostup do doliny Tomášovskej Belej a výstup Sokoliou dolinou. My menej zdatní (či skôr lenivší?) zostúpime do menšej hĺbky, do rázcestia v Kyseli, aby sme vystúpili roklinou Malý Kyseľ opäť nad záver Suchej Belej. Ľavá vetva doliny, Veľký Kyseľ, je v čase našej návštevy kvôli bezpečnosti uzatvorená. Roklina Malý Kyseľ je pomerne krátka, nechýba však strmý rebrík okolo Malého vodopádu a nenápadný Machový vodopád, ukrytý za skalnými vrátami. O pár hodín sme na tom istom mieste, kde sme už boli, tak zamierime po modrej značke po planine Glac smerom na juh. Pri studni (bývalej horárni Glac) sa stretáme s druhou časťou výpravy. Na horský hotel Geravy dorazíme už potme. Po počiatočnej neochote otvoriť kuchyňu nás nakoniec kráľovsky uhostia a o chvíľu už spíme ako v bavlnke.

Druhý deň sa zobúdzame do krásneho dňa. K dispozícii máme už len poldeň, tak po zostupe do Dediniek my unavenejší absolvujeme výstup na Dobšinský kopec a železničný výlet do Stratenej; dvaja zdatnejší sa vrátia na Geravy Zejmarskou roklinou. Nasleduje transfer autobusom do Popradu a návrat rýchlikom.

Trasa 27. 3. 2010

Vydrník – Hrabušice – Podlesok – Hrabušická píla – tiesňava Piecky – Kláštorisko – Čertova sihoť – Biely Potok, rázc. – Prielom Hornádu – Hrabušice
vzdialenosť 31 km, stúpanie 925 m, klesanie 900 m

Opis túry

Z minuloročnej partie sa do Raja vydávame už len traja. Nočákom cestujem sám, dvaja parťáci už nocujú na priváte v Hrabušiciach. Vo Vydrníku vystúpime dvaja, chlapík ide „na ťažko“. Je Záhorák, čerstvý dvojnásobný otec, "opušťák" na akciu s partiou vybavoval ťažšie ako ja. Tak nám cesta po asfaltke do Hrabušíc ubieha rýchlo. V Hrabušiciach vyhľadám privát, kde bývajú známi. Po raňajkách pomaly vyrážame smerom na Podlesok. Vonku je teplo, po snehu z predošlých rokov ani slychu. V kaňone Veľkej Bielej vody je zvýšený vodný stav, po ľade ani stopy. Tento rok zrejme návrat do zimy nezažijeme.

Za poslednými domami Hrabušickej píly odbočíme doľava po žltej do doliny Piecky. Na naše počudovanie predsa po chvíli narazíme na ľad. Obujeme mačky, aby sme v nich onedlho preskakovali či brodili kamenisté koryto potoka. Vlastne mačky majú vo vode jednu výhodu – zdvihnú podvozok o výšku zubov – približne 2 cm. Skalný prah Veľkého vodopádu je bez ľadu – prekonáva sa kolmým 10 m rebríkom – najdlhším v Slovenskom raji. Na ľadopády narazíme trochu vyššie, v malom skalnom amfiteátri. Nakloneným rebríkom prechádzame okolo šikmého Kaskádového vodopádu, ktorý výdatne prská do tvárí. Ďalej nasleduje opäť „kaňoning“, prechod úzkym korytom potoka s hľadaním „suchších“ miest v ňom. Zaľadnenie je už len v záverečnej úzkej pasáži, kam ťažšie preniká slnko.

Sponad záveru tiesňavy sa vydáme na Kláštorisko a potom po hrebeni smerom na Čertovu sihoť. Severné svahy vrchu dostali riadny zásah „tatranskou víchricou“, takže nie je núdza o pekné výhľady. Z Čertovej sihote zostupujeme príkrym klesaním do ústia Bieleho potoka do Hornádu. Na krátkej vzdialenosti sa prekoná rozdiel 150 výškových metrov. Našťastie teraz je povrch bez ľadu. V doline sa vydáme na plánovaný prechod Prielomom Hornádu smerom na Hrabušice. Pokojnú hladinu rieky oblizujú len zvyšky ľadových jazykov. Prechod určite nebude za zimných podmienok. Zaľadnený skalnatý briežok v kombinácii so zemskou príťažlivosťou však presvedčí partnerov o opaku, nasádzajú opäť mačky. Tie sa potom ukážu nielen ako istiaca pomôcka na ľade, ale aj ohrozujúca pomôcka na suchu. Na vodorovných roštových stupačkách sa v nich mimoriadne zle lezie.

Prekonávame čiastočne zaľadnené stupačky asi na troch skalných ostrohoch smerom na Letanovský mlyn. Pokiaľ si spomínam, ďalej boli stupačky už bez ľadu. Ten však nechýbal na skalných briežkoch, ktoré sa len ťažko dali obísť – Murphyho zákony platia aj v prírode. Keďže v kaňonoch neplatia astronomické údaje o západe slnka za horizont, posledné pasáže pod Zelenou horou už lezieme za svetla čeloviek.

Túru ukončujeme na priváte v Hrabušiciach. Večer odchádzam busom do Spišskej Novej Vsi a kombináciou „spacích“ rýchlikov 442/700 o dvadsiatej tretej odchádzam domov.

Praktické poznámky na záver

Doprava - nočné rýchliky 700/442 a 442/700 hľadajte radšej na stránke ŽSR, ostatné vyhľadávače vlaky radi ignorujú kvôli „odstávke“ v Žiline.

Zimná výstroj – na stránkach HZS, venovaných turistickým podmienkam v Slovenskom raji, sa v tomto období odporúča zimná výstroj, mačky a čakan. Mačky (najmä kĺbové) majú určite svoj význam, dajú sa v nich bezpečne preliezať nielen ľady, ale aj drevené či oceľové rebríky, bez problémov možno liezť po kameňoch či cez vodu – zuby sa neohnú ani nerozmočia. Aj keď sa mačky zvyknú z nemčiny nazývať ako „stúpacie železá“, pomôžu aj pri zostupe – napr. keď je ľadová glazúra na chodníku z Čertovej sihote. Použitie čakana – počas štyroch jarných sezón nebolo treba vysekávať stupy ani zamrznuté reťaze a na podopieranie na vodorovných a mierne šikmých rebríkov lepšie pomôžu palice. Ostatné rebríky sa lezú bezpečne s „predným náhonom“.

Obtiažnosť – prekonávanie Slovenského raja aj v letných podmienkach vyžaduje pevný krok a odolnosť voči závratu. Na jar k tomu pristupuje ešte klzký ľad, sneh či zvýšený stav vody. Práve ten môže byť neprekonateľnou prekážkou, samozrejme, pokiaľ nemáte výzbroj na kaňoning.

Prečo práve skorá jar – v tomto období je ešte možný vyvážený pomer voda/sneh-ľad. V ústiach dolín už kvitnú prví poslovia jari, v úzkych skalných roklinách ešte panuje kráľovstvo zimy – estéti a fotografi môžu obdivovať ľadopády, ľadové brčká či zvončeky na brvnách stromoch, ľadové závesy zo skál či ľadové „betlehemčeky“ v skalných dutinách. Po absolvovaní roklín sa človek opäť ocitne v inom svete, či už na zasneženej alebo suchej pláni.

Fotogaléria k článku

Najnovšie