Trasa

Osadné - Ďakov - Balnica (hostinec) - Černiny - Strop - Ruské sedlo (útulňa) - Kruhliak - Pľaša - Ďurkovec (prameň) - Riaba skala (útulňa) - sedlo pod Čerťažou (útulňa) - Čerťaž - Kremenec - Stužica - Temný vŕšok - Nová Sedlica

Slovenské Poloniny

Niekto cestuje za divokou a neporušenou prírodou Karpát na Zakarpatskú Ukrajinu, či do rumunských Karpát. Turistiku vo východokarpatskej divočine a vysoký štandard turistického značenia trás však poskytuje aj príroda Poloninských Karpát. Rozsiahle porasty bukových pralesov sú domovom vysokej zvery, medveďov, vlkov, diviakov či zubrov. Do Bukovských vrchov láka 23 hodinový prechod hlavného hrebeňa Poloninských Karpát, Chodník ikon za jedinečnými cerkvami, ikonami a zachovanou ľudovou architektúrou, potulky chrbátom Nastazu bez značiek, kde nestretnete celý deň nikoho… Pobyt v tejto „exotickej“ časti našej krajiny zachováva hlboké dojmy pre odľahlosť od civilizácie a neopakovateľnú prírodu, ktorá je odlišná od prírody Rudohoria, Tatier, Beskýd či Magúr. Slovenské Poloniny ponúkajú za slovenské koruny a v slovenčine zahraničnú romantiku Karpát. Tak prečo ich nenavštíviť?

Osadné

Východiskovým bodom na prechod hlavného hrebeňa Bukovských vrchov je obec Osadné. Je dostupná autom z Humenného Udavským údolím či autobusom zo Sniny. V Osadnom stojí za návštevu miestny „krčmo-obchodík“ a pravoslávny kostol s prístupnou kryptou vojakov. Za otočkou autobusu vedľa domova dôchodcov opúšťame poslednú slovenskú civilizáciu. Kráčame v sprievode žltej značky údolím Udavy po asfaltke k informačnému bodu, kde po ľavej ruke je CHKO Východné Karpaty a po pravej NP Poloniny. V NP môžeme táboriť na vyhradených miestach a to: Osadné, Ruské sedlo, sedlo pod Čierťažou, Nová Sedlica, Ulič, Runina a pod VN Starina. Chvályhodné riešenie problému stanovania v národných parkoch od Správy NPP, z ktorého by si mohli zobrať príklad aj ďalšie NP. Prechádzame okolo rázcestníka Ďakov a onedlho ďakujeme Správe NPP za starostlivosť o údržbu turistického chodníka. V roku 2004 by ste sa v stúpaní na hraničný hrebeň brodili v blate, ale dnes je chodník vzorovo vydláždený skalami, odvodnený a preklenutý drevenými mostíkmi.

Balnica

Stojíme vo výraznej širokej zníženine hlavného hrebeňa, ktorý dosahuje v priemere 1000 m n. m. Nízku oblasť Balnice vo výške 712 m vytvorila tzv. pirátska rieka Udava, ktorá po mm uberá z masívu Matragona v Poľsku. Balnica je zároveň zastávka Bieščadskej lesnej železničky z konca 19. storočia na štátnej hranici s Poľskom. Nachádza sa tu turistický hraničný prechod pre peších s poľskou colnou búdkou a dôležité rázcestie chodníkov. Motorový výletný vláčik úzkokoľajky premáva len od mája do októbra dvakrát za deň na trase Wola Michova – Balnica – Majdan – Cisna – Dolzica – Przyslup a späť. Budova staničky ponúka turistické ubytovanie a stravu za poľské valuty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po pätníkoch

Opúšťame hrebeňovú civilizáciu a vydávame sa hrebeňom v spoločnosti „schizofrenického“ červeno-modrého značenia. Červené patrí Slovensku a modré robili Poliaci. Spoľahlivou orientáciou v hraničnom pásme, čo je po celom hlavnom hrebeni, sú výrazné bielo-červené hraničné kamene (pätníky).

Porta Rusica

Prechádzame vrchol Černiny a Strop, kde by sa podľa mapy mala odpájať modrá poľská značka. Obe značky však pokračujú spoločne do Ruského sedla. Početné zarastené horské poľany – poloniny poskytujú obmedzené výhľady do oboch krajín. Nasledujú vrchy Šípková a Rypy. Na dnes končíme v Ruskom sedle, kadiaľ prechádzala historická komunikácia Porta Rusica medzi Uhorskom a Malopoľskom. Dnes tadiaľto prechádzajú peší a cykloturisti cez turistický hraničný prechod. Túto možnosť využívame aj my a po utáborení sa v blízkej turistickej útulni schádzame na večeru do 20 minút vzdialenej turistickej chaty Tichá dolina (Schronisko Cicha dolina). Nachádza sa na hornom konci malej chatovej osady Roztoki Górne s reštauráciou a malým kempom. Vychutnávame „nalešniky se smietankou“, ktoré dostávame za poľské zloté. Po novej asfaltke sa vraciame späť do Ruského sedla.

Ruské táborisko

Ešte 3 minúty chôdze po modrej podľa smerovky »táborisko« a sme späť v útulni. Skromná drevená útulňa prichýli 8 ľudí. Vedľa je ohnisko, studnička a relatívne rovná plošina pre dva stany.

Čučoriedkové prestávky

Ráno nasleduje náročnejší výstup lesom a menšími poľanami na vrchol Kruhliak s 300 m prevýšením. Ďalej ideme bez väčších výškových kolísaní, ale pomalým tempom kvôli častým čučoriedkovým prestávkam. Konečne prvá veľká poľana – Pľaša. Od horúčavy je už prázdna fľaša, v prameni pod vrcholom je však samé blato. O hodinu nás zachraňuje výdatný neupravený prameň JV od rázcestia sedlo Ďurkovca. K vode sa dostanete od hraničného pätníka I/19 podľa drevenej smerovky VODA na jedinej smrečine, východne od zeleného chodníka prudko dolu na kraj listnatého lesa.

Ďurkovecká kontrola

Krásny výhľad a obed si vychutnávame počas hodinového opaľovania na vrchole Ďurkovca. Nečakane nás kontroluje slovenská hraničná polícia s vlčiakom. Po formalitách sa s nami priateľsky porozprávajú a sami navrhnú spoločné fotografovanie. Pokračujeme cez Riabu skalu. Východne od slovenského rázcestníka Jarabá skala sa nachádza pekná vyhliadka na skalnej plošine s panoramatickým popisom výhľadu.

Čierťažská útulňa

V sedle medzi vrcholmi Rabia skala a Čelo stojí na poľskej strane hrebeňa turistická útulňa. Je to skromná zrubová stavba bývalého senníka s množstvom škár. Na nocľah nie je veľmi vhodná, lebo nemá ani jednu pričňu či lavicu. Na vrchole Čela sa vnárame do bukového pralesa s množstvom neskutočne tvarovaných kmeňov. S pribúdajúcimi nocľažníkmi v útulni v sedle pod Čierťažou už počuť hrmenie. Ondrej dobieha za hustnúceho dažďa. Všetci spoločne sedíme v prístreší drevenej útulne a cez chýbajúce dvere sledujeme padajúce krúpy. Hustotu dažďa odhadujeme na výdatnú „sprchu“.

Vyčíňanie plchov

Namiesto „sprchovania“ v daždi volím blízku studničku. Chválim majstrov za monumentálnu úpravu prameňa prírodným kameňom. Naberám vodu na čaj a späť do sucha prístrešia. Dnes Ivan stan stavať nebude. Premočená zem nás núti všetkých zložiť sa v útulni. Štyria sa ukladajú na postranné lavice. Johny si vystiela lopúchmi stôl. A štyria chudší sa doslova tlačíme ako sardinky na prični v štíte útulne. Neskúšajte to. Takmer sme sa nevyspali. Niečo po polnoci začína vyčíňanie obratných plchov, ktoré sa rozhodli skontrolovať obsahy našich batohov. Budíme sa po pošteklení nosa a následnom výkriku Ivana, ktorý spí pri vchode. Kričanie nežnejšej polovičky osadenstva chatky nenecháva nikoho spiaceho. Svetlá čeloviek, záchrana batohov a odháňanie doterných plchov nás oberá o vzácny oddych.

Trojhraničný Kremenec

Ráno zisťujeme straty. Len jeden obhryzený chlebový bochník. Vydávame sa na Čierťaž. Prechádzame okolo mohyly sovietskeho bojovníka Gladyša. Kruhový výhľad poskytuje kamenistý vrch Kamenná lúka, kde pri zostupe nachádzame naplaveniny ľadových krúpov včerajšej búrky. Nedočkavo sledujem a odpočítavam čísla na hraničných pätníkoch, blížiace sa ku kameňu číslo 1. Tá jednotka kraľuje stretu hraníc Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Kremenec. Poliak by povedal Krzemieniec a Ukrajinec Kremenaros, čo sa dozvedáme z nápisov veľkého kamenného pylónu. Východnejšie na Slovensku sa nedá. Ale na samotný vrchol sa dá. O 14 výškových a 250 dĺžkových metrov ďalej do nadmorskej výšky 1221 m na poľsko-ukrajinský vrchol Kremenca. Fotíme sa na vrchole a rýchlo späť, lebo toto zachádzanie mimo územia SR tu nie je povolené. Samotný vrchol neposkytuje ani výhľad, iba hraničné prieseky. Premočení českí turisti si tu sušia veci po včerajšej prietrži s krúpami, ktorá ich zastihla tesne pred vrcholom.

Stužica

Z Kremenca prudko zostupujeme najvýchodnejším turistickým chodníkom SR po červenej značke cez bukovo-jedľový prales Stužica k Stužickej rieke. Okolitý les je ohromujúci, monumentálne buky a jedle. Preliezame práchnivejúcich lesných gigantov. Všade množstvo drevokazných húb. Stužica je divoký karpatský prales, ktorý stojí za návštevu. Kráčame proti toku Stužice a pod nohami máme zvyšky násypu s hnijúcimi podvalmi bývalej lesnej železnice z ukrajinskej osady Stužycia. Za kamenným premostením naberáme nečakane výšku a šliapeme na rázsochu Kýčery. Nasleduje ďalší prudký zostup až do našej najvýchodnejšej obce Nová Sedlica. V tomto kúte Slovenska je všetko naj. Preto nevynechávame najvýchodnejšie informačné stredisko NPP, najvýchodnejší penzión Kremnec s výborným ubytovaním i kuchyňou a najvýchodnejšiu chalupu so slamenou strechou. Škoda, že drevený kostolík sv. Michala archanjela bol v roku 1971 prevezený do skanzenu v Humennom. Ubytovanie okrem penziónu Kremenec poskytuje aj turistická ubytovňa pri Informačnom stredisku NPP.

Chodník ikon

Keďže drevené sakrálne stavby neodmysliteľne k tomuto kraju patria, návštevu cerkví sme pri ceste z Novej Sedlice uskutočnili aj my. Prvá obec od Novej Selice je dedina Zboj. Tamojší goticko-barokový kostol sv. Mikuláša dnes stojí v skanzene v Bardejovských Kúpeľoch. Prvým dreveným kostolíkom v doline Zbojského potoka je k videniu v obci Uličské Krivé. Drevená gréckokatolícka cerkev sv. Michala archanjela z roku 1718 stojí na pahorku v strede obce, obkolesená brvnovo-šindľovým plotom. Kontakt na sprievodcu, ktorý vám za symbolické vstupné sprístupní národnú kultúrnu pamiatku je pri vchode do objektu. Všetky tri drevené kostolíky, zasvätené Michalovi archanjelovi, v Uličskej doline (Uličské Krivé, Ruský Potok a Topoľa) spája nová modrá turistická značka, nazvaná Chodník ikon. Od cerkvy v Uličskom Krivom cez Ruský Potok do Topole peší pochod trvá 4 hodiny. V závere ospalej dedinky Ruský Potok stojí vedľa novostavby kostola na vyvýšenine drevená cerkev sv. Michala archanjela byzantsko-slovanského obradu z roku 1740. Chodník ikon vedie cez rázsochu Malého Bukovca do rodiska významného Rusína Alexandra Duchnoviča - Topoľa, kde je kostolík sv. Michala archanjela. Na sever od stavby sa rozprestiera vojenský cintorín z 1. sv. vojny so železnými atribútmi. Na západe stojí zrubová zvonica s márnicou. A južnej pozícii od kostolíka dominuje cintorín s miestnou raritou. Náhrobné kamene nie sú v záhlaví hrobu, ale na opačnej strane čiže naopak ako je zvykom. So sprístupnením cerkvy radi pomôžu v pohostinstve s nápisom v azbuke priamo pod kostolom, kde vás usmernia k sprievodcovi.

Starina

Z oblasti Národného parku Poloniny za zmienku určite stojí vodná nádrž Starina. Priehrada so sypanou zemnou hrádzou je najväčšou nádržou na pitnú vodu v SR.

Praktické info - turistická orientácia v oblasti

Všetky východiská značených turistických trás zo Slovenska na hlavný hrebeň Bukovských vrchov majú v obciach osadený turistický rázcestník. Výstupové chodníky sú dobre vyznačené turistickými značkami priamo v teréne bez väčších orientačných problémov. Trasy prevažne vedú cez lesné porasty. Na hlavnom hrebeni sú početné lúky. V hraničnom pásme (na hlavnom hrebeni) sa veľmi dobre orientuje podľa výrazných bielo-červených hraničných kameňov (pätníkov). Väčšina hraničných kameňov je aj uvedená v turistickej mape VKÚ Harmanec č. 118 mierky 1 : 50 000 Bukovské vrchy, ktorú odporúčam zakúpiť každému, čo sa vydá na prechod hlavného hrebeňa. Treba upozorniť na to, že turistické rázcestia, ktoré sú uvedené v turistickej mape VKÚ na hrebeni Polonín sú bez slovenských rázcestníkov (okrem Balnice, Ruského sedla, Jarabej skaly a Čierťaže). Chýba akékoľvek označenie smerovkami. Preto sa treba na hrebeni orientovať podľa poľských smeroviek a rázcestníkov, ktoré sa síce s uvedenými časovými údajmi v mape odlišujú, ale sú dostatočne spoľahlivé na orientáciu. Preto je potrebné mať so sebou mapu, kde sú zaznačené aj poľské miestopisné názvy vrchov a turistických rázcestí.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek