Túra

Ľadonhora

06.06.11
Už po presťahovaní na severozápad, keď som na mapách skúmal okolie môjho nového bydliska, mi do oka padol kopec s názvom akoby z rozprávky od Dobšinského. Celé roky som jeho nezameniteľnú siluetu registroval pri výhľadoch z kopcov Malej Fatry, Súľovských skál či Javorníkov. Až tohoročnú jar sa Ľadonhora konečne dostala do itinerára túry.

Trasa

Krásno nad Kysucou – Rovne – sedlo Korcháň – Nad Matúškovou – sedlo Meriadov – Pod Obelcom – Skríželné – Horný Vadičov, Kubaščíkovci – Nad Kubaščíkovcami – Ľadonhora – sedlo pod Ľadonhorou – Pod Poľanou – Kysucké Nové Mesto

Auto parkujem v cieli trasy, Kysuckom Novom Meste, a ranným autobusom sa presúvam do mestečka so sympatickým názvom Krásno nad Kysucou (a veru v autobuse sa mihlo aj zopár dievčat, čo nerobilo hanbu tomu názvu). Červená značka začína v centre neďaleko kostola, bočná ulička ma prevádza podjazdom popod hlavný ťah Žilina - Čadca a prudko stúpa k vodárni. Tam končí asfalt a po chvíli sa vnáram do chladu smrekového lesa. O chvíľu však cesta vychádza na slnkom zaliate lúky okolo Hájnice (634 m). Pousmejem sa nad novými tabuľkami pri rovnomennom smerovníku: Pat a Mat ich vyrobili tak, že údaje si turista musí ísť prečítať z húštiny.

Znovu pokračujem lesom, ktorý náhle končí rozsiahlymi rúbaniskami. Netuším, či je to následok kalamity alebo plánovaná ťažba, ale pohľad je to dosť smutný. Zvyšky smrečín sa striedajú so staršími a novšími vyťaženými plochami, niekde ešte stúpa dym z kôpok spálenej haluziny, miestami je ťažké sledovať značenie. Holiny odkrývajú výhľady do údolia Kysuce aj na opačnú stranu, na obce pozdĺž jej prítoku Bystrica. V sedle Rovne (630 m) stále stojí zrub, ale vnútro je zapratané neporiadkom. Tabuľky zarastajúce do smreka síce smerujú turistu do Klubiny a Oščadnice, avšak týmto smerom je už TZT zrušená, udržiava sa len opačne do Kysuckého Lieskovca. Nasleduje výšľap starým rúbaniskom na hrebeň Bartkovho kopca (775 m) a zanedlho stojím pri starom drevenom kríži na rázcestí v sedle Korcháň (725 m). Prehupnem sa cez Kykulu k smerovkám Nad Matúškovou (840 m), kde konečne opúšťam oblasť rúbanísk, keď sa les mení na bučinu.

V okolí sedla Meriadov sa na stromoch občas nájdu modré značky zo zrušenej trasy Povina - Radôstka, ale smerové tabuľky sú už odstránené. Na rázcestí pod Obelcom (825 m) opúšťam červenú značku, žltou prudko klesám o 150 m a pokračujem príjemným bukovým lesom. Chodník lemujú fialové záhony zubačky žliazkatej, v takomto množstve som ju ešte kvitnúť nevidel. Cez dolinku smerom na juh sa otvára podhľad na Ľadonhoru a ešte zasnežený hrebeň Malej Fatry. Na rázcestí Skríželné (720 m) opäť mením farbu značky (tentokrát na zelenú) a po opačnom svahu spomínanej dolinky sa lúkami spúšťam nadol. Z prvého potoka, križujúceho chodník, naberám vodu (od začiatku túry prvý vodný zdroj) a na pažiti si vychutnávam krátku obednú siestu. Trochu nižšie, nad novým horským hotelom ma zaujmú popásajúce sa koníky.

Na vyšnom konci Horného Vadičova pri smerovníku Kubaščíkovci (520 m) prechádzam na poslednú zo štvorice turistických farieb a začínam stúpať na Ľadonhoru. Z dvoch miestnych prameňov sa tu dá načerpať posledná voda. Tabuľky Nad Kubaščíkovcami (630 m) udávajú na vrchol čas ešte 1.20, ale ako neskôr zisťujem, je to v skutočnosti tak na dve mentolky. Chodník vchádza na územie prírodnej rezervácie, vedie najprv kamenistou dolinkou, potom pralesovitou bučinou vychádza na hrebienok a smeruje priamo na vrchol. Ešte posledný výšvih popri skalkách a stojím na kóte 999 m. Vrchol je porastený bučinou, v terajšom bezlistom stave dovoľuje viac výhľadu ako v lete. Krátke vydýchanie, stručný zápis do vrcholovej knihy a dávam sa na zostup.

Morfológia Ľadonhory je podobná Klenovskému či Ľubietovskému Vepru - pretiahnutý chrbát (tu v západo-východnom smere) ukončený vrcholom, akoby hlavou ležiaceho zvera. Prudko klesám po temene, asi po 100 výškových metroch je doľava vyznačená odbočka k prameňu. Má však minimálnu výdatnosť a na pitie by bolo treba hadičku. Neskôr už chodník sleduje chrbátnicu v nadmorskej výške okolo 850 m len s malými prevýšeniami. V sedle pod Ľadonhorou sa odpája žltá značka k chate, mierne stúpanie ma dovedie na Holý vrch (912 m) s ohniskom, dreveným posedením a čiastočným výhľadom. Celý hrebeň je porastený pralesovitou bučinou, stromy ostávajú tam, kde spadli. Verím že to nie je len kvôli PR, ale najmä nedostupnému strmému terénu, ktorý neumožňuje prístup techniky. Okolo chodníka kvitnú fialové chochlačky, biele veternice a rozvíjajú sa deväťsily, spestrením sú skalnaté partie v oblasti vrcholu Steny (887 m). Po prvej časti túry je tento úsek balzamom na dušu.

Po štvorkilometrovej hrebeňovke dosahujem západný koniec, odkiaľ sa z posledného vrcholka otvára panoramatický pohľad na Kysucké Nové Mesto a hrebene Javorníkov za ním, len škoda zahmleného ovzdušia. Nasleduje krátky strmý zostup, potom sa chodník napája na pohodlnú zvážnicu, pozvoľna klesajúcu okrajom mladiny. Od rázcestia pod Poľanou (590 m), kde sa pripája žltá značka od Skríželného idem chvíľu mladou borinou, neskôr lúkami poskytujúcimi pohľad na mesto aj naspäť na západné ukončenie Ľadonhory. Schádzam pomedzi domy Budatínskej Lehoty a cez lávku pre peších ponad Kysucu sa dostávam do Kysuckého Nového Mesta. Značka ma prevedie cez námestie a na križovatke pri železničnej a autobusovej stanici končí.

Túra bola absolvovaná 19. 4. 2011

Fórum 23 príspevkov
Ľadonhora 04/01/15 22:33 23 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Pod Krkavou skalou Po dlhšom čase som si ako prístup na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry zvolil zelenú značku z Ružomberka ponad Vlkolínec. Celý čas som šliapal hustou hmlou s dohľadnosťou len pár desiatok metrov. Zrovna keď som dorazil k malej kaplnke, hmla sa začala trhať a povyše na okraji lesa som zbadal prístrešok. 23/11/19 Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Túra Roháče – Plačlivé a Ostrý Roháč Týždeň uplynul a po nevýraznom studenom fronte, ktorý načas zhoršil počasie cez víkend sa od západu znova rozširuje tlaková výš. Tradične, v sobotu sa chystá prechod ďalšieho, a tak, ignorujúc piatok 13-teho, znovu si so šéfom vybavujeme voľno v práci. Trasa je tentoraz jasná – pokračovanie hrebeňa Roháčov. 31/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. 23/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. dnes Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. dnes Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ľadonhora 04/01/15 22:33 23 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Kysucká vrchovina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 999 m n. m.
    • min: 354 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1649 m
    • klesanie: 1680 m
  • Vzdialenosť
    • 31 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 19.4.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 49.3901 ° SŠ
      dĺžka: 18.8323 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3052 ° SŠ
      dĺžka: 18.7843 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • potok pod Skríželným, pod Ľadonhorou
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Krásno nad Kysucou (vlak, bus), Kysucké Nové Mesto (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.88 (0.24)