Rada

Ako spať v národných parkoch a CHKO

30.05.11
V našom diskusnom fóre sa viackrát rozoberala téma nocovania vo voľnej prírode v chránených územiach, či už ide o bivakovanie alebo stanovanie. Keďže túto oblasť u nás upravujú viaceré zákony, rozhodli sme sa vám pred tohtoročnou letnou sezónou priniesť bližšie informácie o tejto problematike. Na záver sa pozrieme na to, ako je to s prespávaním v útulniach.

Národné parky

Možnosti nocovania mimo horských chát upravujú návštevné poriadky jednotlivých národných parkov – niektoré viac, niektoré menej. Je vhodné si ich pred návštevou konkrétneho parku naštudovať a naplánovať si svoju trasu tak, aby sme nocovali na povolenom mieste. Tiež tu bývajú uvedené aj miesta, kde je možné zakladať oheň. Väčšinou však ide o upravené ohniská v chatových oblastiach a rekreačných areáloch.

Tatranský národný park

V návštevnom poriadku sa oficiálne iné možnosti nocovania ako horské chaty nespomínajú. V teréne označené a povolené táborisko nájdeme pred chatovou osadou Bobrovecká Vápenica na podhorí Západných Tatier pred ústím Jaloveckej doliny, ktoré vyhradilo Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec.

Národný park Nízke Tatry

Na hrebeni a v jeho bezprostrednom okolí je povolené jednorázové prenocovanie v troch útulniach a na niekoľkých ďalších miestach; všade tu je možné postaviť aj stany: Predné sedlo pod Kráľovou hoľou, sedlo Andrejcová pri útulni, sedlo Priehyba, sedlo Ramža pri útulni, sedlo Čertovica (pod chatou Horskej záchrannej služby alebo za objektom motorestu Čertovica), Ďurková v prípade naplnenia kapacity útulne, Hiadeľské sedlo (prístrešok).

Národný park Veľká Fatra

Tu je bivakovanie a stanovanie za účelom jednorázového, prípadne núdzového prenocovania možné vo vzdialenosti do 50 metrov od jestvujúcich útulní, chát a salašov na lokalitách: pri pamätníku Slovenského národného povstania pri Kráľovej studni, pod Suchým vrchom, v sedle Kýšky, Smrekovica - v okruhu 50 metrov od salaša na Močidle, Šiprúň - v okruhu 50 metrov od salaša na Prednom, a lokalita Rakytový Grúň medzi Vyšnou Lipovou a Kľakom.

Národný park Malá Fatra

V tomto národnom parku sú miesta vyhradené na bivakovanie nasledovné: priestor pri Chate pod Chlebom, Chate pod Suchým, Chate na Grúni a Chate na Kľačianskej Magure, všade do vzdialenosti 100 metrov od objektu.

Národný park Muránska planina

Jeden z našich mladších národných parkov má v tejto otázke podstatne voľnejší režim ako doteraz spomínané parky. V návštevnom poriadku je definované táborenie, stanovanie aj bivakovanie, čo tiež nie je pravidlom; niekde definície nenájdeme vôbec (návštevný poriadok NAPANT-u používa termín “prenocovanie”).

Bivakovanie na území národného parku Muránska planina je možné v čase od hodiny pred západom slnka po hodinu po východe slnka do vzdialenosti 100 m od vyznačeného turistického chodníka, s výnimkou území so štvrtým a piatym stupňom ochrany (prírodné pamiatky a rezervácie), kde je bivakovanie zakázané. Miesta vyhradené na stanovanie sú Veľká lúka – Piesok/Piesky, Nižná Kľaková – zrubová turistická útulňa (prevádzkuje ju správa národného parku), a dolina Trsteník. Pod táborením sa myslí pobyt v kempingu alebo veľkom tábore skautského typu.

Od 23. apríla 2011 do 2. novembra 2012 bola v prevádzke nová turistická útulňa so správcom - Zrub Burda (taktiež prevádzkovaná správou národného parku) v sedle Burda, ktorá okrem ubytovania vo vlastnom spacáku ponúkala základné občerstvenie. Zrub do tla vyhorel rukou podpaľača, ale uvažuje sa o jeho obnove.

Národný park Slovenský raj

V národnom parku Slovenský raj je povolené stanovanie, táborenie a bivakovanie výhradne v areáloch kempingov Podlesok, Čingov – Ďurkovec, Dedinky, a v zastavanom území obcí.

Národný park Slovenský kras

Tu je definované stanovanie ako pobyt osôb prebývajúcich v stanoch na jednom mieste po dobu nie dlhšiu ako dve noci, vyhradené miesta sú: Zádielska chata (reštaurácia Bystrina) – lúka pri chate, Silická planina - pri chatách na Rakati, Silická planina - pri reštaurácii Koliba na Soroške, Plešivská planina - pri Dulovej chate a lokalita Bikarét pri Silickej Jablonici.

Národný park Poloniny

Návštevný poriadok označuje ako stanovanie prebývanie v stane na jednom mieste po dobu nie dlhšiu ako 2 dni, ako bivakovanie pobyt osôb prebývajúcich na jednom mieste maximálne 1 noc voľne v prírode, bez stanov. Vyhradené miesta na bivakovanie alebo stanovanie sú: sedlo pod Čierťažou (útulňa) a Ruské sedlo (útulňa).

Pieninský národný park

Stanovanie a táborenie na území národného parku je povolené v autokempingu pred vstupom do Prielomu Dunajca - Červený Kláštor a v areáli zariadenia cestovného ruchu Goralský dvor - Haligovce.

Táborenie a zakladanie ohňa mimo národných parkov

Ako sme už spomenuli, v národných parkoch je voľné táborenie, bivakovanie a zakladanie ohňa zakázané okrem vyhradených miest. Okrem národných parkov je na Slovensku ešte 14 Chránených krajinných oblastí (CHKO). CHKO sú v II. stupni ochrany, pričom zákaz táborenia a kladenia ohňa je v Zákone o ochrane prírody a krajiny 542/2002 až od III. stupňa. (Netreba však zabúdať na to, že v rámci CHKO sa nachádzajú aj maloplošné prírodné rezervácie (PR) a národné prírodné rezervácie (NPR), kde je stupeň ochrany IV. alebo V.) Zdalo by sa teda, že pokiaľ si v CHKO nerozložíme stan a oheň akurát uprostred PR alebo NPR, je všetko v poriadku.

Máme tu však ešte Zákon o lesoch 326/2005, ktorý taký benevolentný k turistom a trampom nie je. Ten v § 31 zakazuje zakladať alebo udržiavať otvorené ohne mimo vyznačených miest, stavať posedy, príbytky alebo táboriť mimo vyznačených miest, pričom na stupeň ochrany prírody vôbec nepozerá. Uvedené zákazy sa týkajú "lesných pozemkov", ale z definície v § 3 sa nedá jednoznačne určiť, čo všetko si pod tým bežný turista môže predstaviť. Ideálne je pred návštevou CHKO sa na jej správe informovať o vyhradených miestach. Ak ide o pohorie, ktoré nie je ani v CHKO, napr. Pohronský Inovec, je potrebné sa informovať na príslušnom Obvodnom lesnom úrade.

V praxi sa však s vyhradenými miestami, ktoré by boli aj označené, stretávame málokedy. V území s nižším stupňom ochrany preto turisti často táboria aj napriek lesnému zákonu, ktorý to neumožňuje, vystavujú sa tým však riziku pokuty od členov lesnej stráže. Je tu samozrejme ešte otázka, čo si predstaviť pod pojmom táborenie – či postavenie stanu alebo prístrešku, alebo aj bivakovanie “pod širákom”. V spomínaných zákonoch takúto definíciu nenájdeme.

Útulne, salaše a prístrešky

V slovenských pohoriach sa nachádza množstvo útulní, ktoré často prevádzkujú miestni nadšenci, ďalej salaše, buď opustené alebo využívané len v sezóne, a tiež prístrešky so stolmi a lavicami primárne určené na posedenie si a občerstvenie sa. Mnohé z týchto objektov zvyknú turisti využívať na prespanie. Legislatívny rámec na ich použitie ťažko hľadať, iste má každý objekt svojho majiteľa či majiteľov, ktorých však vyhľadať a požiadať o prenocovanie si v praxi nevieme veľmi predstaviť. Preto sa vo všeobecnosti predpokladá, že ak ide o otvorený a voľne prístupný objekt, je prenocovanie v ňom povolené.

Väčšinou ide o skromnú možnosť jednoducho si natiahnuť spací vak na udupanú zem, výhodou je aspoň aká taká strecha nad hlavou, hoci často s nutnosťou použiť celtu či igelit v prípade dažďa, a prameň v blízkosti objektu. Výnimkou však nie sú ani útulne s pričňami, pieckou, latrínou či nachystaným drevom. Samozrejme sa očakáva, že návštevník zanechá objekt v takom stave, ako ho našiel, vrátane nachystania ďalšieho dreva a odnesenia si vlastných odpadkov. Tiež je vhodné sa správať ticho, aby vás prípadní blízki domáci nepovažovali za partiu, ktorá si prišla do hôr urobiť bujarú oslavu, a nevznikol zbytočný konflikt.

Na texte spolupracoval: Tomáš Trstenský
Autor fotografie: Tomáš Trstenský - NP Muránska planina, útulňa Zrub Burda

Fórum 98 príspevkov
Ako spať v národných parkoch a CHKO 30/07/18 23:44 98 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Šípska Fatra: z Komjatnej do Švošova cez Hrdošnú skalu Oblasť Šípskej Fatry je pre mňa pomerne neznámou, prešla som tu len okruh samotným Šípom. Ale Ostré, Hrdošná skala, Radičiná, Kečky či Čebrať zatiaľ ostávali nenavštívené. Ťažké bolo aj niečo vybrať, každá lokalita hýri peknými fotkami. Nakoniec som sa rozhodla pre prechod naprieč masívom z Komjatnej do Švošova. Tešila som sa na niekoľko skalných vyhliadok a monumentálne skalné okno. 12/08/19 Soňa Mäkká Veľká Fatra a Choč
Túra Šumava: Okolie Borových Lád, Chalupská slať a NCH Les Obec Borová Lada je jedno z častých východísk túr v Národnom parku Šumava. Rôznych peších aj cyklistických okruhov sa dá odtiaľto urobiť viacero. Vybrala som dva tipy pre tých, ktorí majú menej času, horšiu kondičku alebo daždivé počasie. Na oba sa dostaneme priamo z obce a naspäť bez potreby použiť akúkoľvek dopravu. 01/08/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Šumava - na vrchol Oblík a Tříjezerní slať Národný park Šumava sa prezentuje najmä lesmi, ale nájdu sa tu aj výhľadové vrcholy. Jedným z nich je Oblík v strednej časti národného parku. Charakteristické pre tento národný park sú aj početné mokrade. Do nášho okruhu sme si pridali Tříjezerní slať, jedno z troch sprístupnených rašelinísk v rámci parku. 25/07/19 Soňa Mäkká Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ako spať v národných parkoch a CHKO 30/07/18 23:44 98 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.48 (0.09)