Trasa

Koścelisko, Kiry (parkovisko) – Cudakowa Polana – Lodowe Źrodlo – Mroźna Jaskinia – Pisana Polana – Schronisko na Hali Ornak – Mylna Jaskinia – Polanka – Wawóz Kraków – Jaskinia Smoczna Jama – Pisana Polana – Lodowe Źrodlo – Cudakowa Polana – Koścelisko, Kiry (parkovisko)

Aj keď sme bývali v dedinke Kościelisko, ku vstupu do doliny sme sa odviezli autom. Názov síce môže evokovať blízkosť, no nie je to tak. Bolo to takmer päť kilometrov po asfaltke, na ktorej sme si dostatočne zničili nohy už v utorok cestou na Morskie Oko. Zaparkovali sme na jednom z parkovísk v osade Kiry (na oficiálnej stránke národného parku sme sa dočítali, že parkovné je 10,- zlotých, v skutočnosti sme platili dvojnásobok). Prešli sme popri niekoľkých ďalších parkoviskách, ktoré boli v túto rannú hodinu ešte celkom prázdne, a o chvíľu už sme boli pri drevenej búdke, kde sa vyberalo vstupné do parku (4,- zloté na osobu).

Po ceste na Morskie Oko sme aj v tejto doline čakali asfaltku, ostali sme však príjemne prekvapení, keď sa pred nami objavila štrkovo–kamenistá a pomerne široká cesta, ktorá sa mierne stúpajúc kľukatila popri horskej bystrine. Na chvíľu som sa cítila ako v rodnom Turci – vôňa kvetov, vody z rieky, machu a lopúchov, kde-tu skalná stena – pripomínalo mi to Gaderskú dolinu, do ktorej sme ako deti chodili s rodičmi veľmi často.

Varianty túry

Keďže cesta je plná odbočiek, ktorými sa dá prejsť buď do iných dolín alebo vystúpať na niektorý z vrcholov Červených vrchov, pokúsim sa v skratke zhrnúť najskôr tie.
Približne 15 minút od vstupu do doliny, v mieste zvanom Cudakowa Polana (950 m n. m.), sa stretávame s prvou križovatkou. Po čiernej značke sa dá ísť doprava cez Ściezku nad Reglami do Chocholowskej doliny alebo do Lejowej doliny. Doľava odbočuje čierna značka Dolinou Mietusia až na vrch Malolaczniak/Malolúčniak (2096 m n. m.). Kúsok od tejto križovatky z hlavnej cesty dolinou uhýba doľava aj červená turistická značka, vedúca na vrch Ciemniak/Temniak (2096 m n. m.). Oba vrcholy sú súčasťou nádherných Červených vrchov, ktoré rozhodne stojí za to vidieť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

O ďalších pár minút sa dostávame jednak k odbočke ku prvej jaskyni (vľavo) a jednak k modrej značke (vpravo) na Polana na Stolach (1428 m n. m.). Z tohto vrcholu vedie potom tá istá cesta nazad do doliny a celé to trvá niečo cez dve hodiny.

Posledné možnosti zmeniť túru prichádzajú na konci doliny, pri turistickej chate Schronisko na Hali Ornak (1108 m n. m.). Pár metrov pred chatou má turista možnosť ísť približne pol hodinku po čiernej k Smrekovému plesu (Smreczynski Staw) a vrátiť sa tou istou cestou nazad. V rovnakom mieste sa od hlavnej cesty vedúcej k chate odpája zelená značka, smerujúca do Tomanowej doliny, kde sa dá prejsť do Tomanovského sedla/Tomanowa Przelecz (1686 m n. m.) alebo na vrch Cemniak/Temniak (2096 m n. m.). Priamo pri chate je možnosť napojiť sa na žltú značku a prejsť sedlom Iwaniacka Przelecz do Chocholowskej doliny. Približne v strede trasy sa môžete zo žltej odpojiť na zelenú, urobiť výstup na vrch Orniak (1854 m n. m.) a pokračovať cez Sivé sedlo/Siwa Przelecz (1812 m n. m.) až k hraničným vrchom so Slovenskom.

Mroźna Jaskinia

Po pár minútach cesty pomedzi skalné steny sa dolina rozšírila a pred sebou sme na trávnatom svahu vľavo uvideli stádo oviec. Oproti bol menší salaš, kde na nás „vykrikoval“ mierne naštvaný baran – bol priviazaný k plotu a jeho výbeh tým bol značne obmedzený. Nemohol chrániť svoje stádo a vletieť medzi turistov, aby im ukázal, kto je tam pánom. Salaš sme prešli bez zastávky, hoci sa dalo ísť do vnútra a kúpiť si oštiepok či korbáčiky.

Ku križovatke turistických značiek, kde sme sa z hlavnej cesty odklonili doľava k jaskyni Mroźna, nám to netrvalo viac ako 20 minút. Nasledoval prudký výstup skalnatými schodmi hore k jaskyni, na ktorom sme stretli pár Poliakov idúcich smerom dole – v sandálkach alebo teniskách, ktoré do jaskyne rozhodne nie sú vhodné. Výstup nám pokojným tempom zabral maximálne 20 minút. Pred jaskyňou sa vyberá poplatok vo výške 3,- zloté na osobu a skupinky turistov sú púšťané do vnútra približne každých desať minút. Jaskyňa má niečo cez 570 m a je pomerne dobre osvetlená. Cestička vedie kde-tu schodmi vytesanými do skaly, kde-tu len povrchom jaskyne, na mnohých miestach (najmä pri zostupe) je istená zábradlím. Na pár úsekoch trasy sme museli dať ruksaky z chrbtov dole a skrčení kačacími krokmi prejsť pomerne nízke priechody. Nebolo to však nič strašné a dalo sa to zvládnuť bez problémov. Pozor si treba dávať akurát na mokrý povrch, na ktorom sa v prípade nepozornosti môžete pošmyknúť.

Od východu z jaskyne sme zostupovali najskôr drevenými schodmi, neskôr po skalách nazad ku Koščeliskému potoku (Kościeliski Potok) a k hlavnej ceste dolinou približne 15 minút. Neponáhľali sme sa. Schody boli vcelku vysoké a dávali zabrať našim kolenám. Pri riečke sme si dali menšiu pauzu na občerstvenie a nazreli do mapy. Cesty jaskyňami sú na trase jednosmerné a my sme sa rozhodovali, či tie zvyšné absolvujeme cestou na chatu alebo z chaty. Nakoniec sme sa rozhodli ísť najskôr priamo na chatu a až cestou dole navštíviť jaskyne, pretože inak by sme sa z okruhov museli vracať vždy kus tou istou cestou (chodník začínal vo vyššej časti doliny a končil v nižšej, takže smerom na chatu by sme museli prechádzať tými istými úsekmi niekoľko razy).

Schronisko na Hali Orniak

K turistickej chate sme dorazili približne o pol dvanástej, dve a pol hodiny od začiatku túry. Zamierili sme rovno dovnútra a obhliadli jedálny lístok, ktorý bol, ako inak, len po poľsky. Z troch či štyroch druhov polievok sme si vybrali guláš, aj keď sme mali pocit, že Christen spočiatku netušila, čo za polievku vlastne dostane. Každopádne – chutila jej.

Mali sme šťastie. Keď sme sa postavili do radu na objednanie jedla, boli pred nami len traja ľudia. Po tom, čo sme si pri vedľajšom okienku svoje jedlo vyzdvihli a sadli si k stolu, rada bola niekoľkonásobne dlhšia. Bol čas obeda a keďže dolina je veľmi vyhľadávanou a navštevovanou v každom ročnom období, pomaly sem prúdili občerstviť sa doslova davy ľudí. Vzhľadom na celkom príjemné polojasné počasie sa väčšina turistov usadila vonku, vo vnútri tak bol stále dostatok miesta a relatívny pokoj.

Jaskynia Mylna a Raptawicka Jaskynia

Cestou späť z chaty sme v protismere stretávali čoraz viac turistov. Páriky, starší manželia, mamičky s kočíkmi, mamičky s deťmi, celé rodiny, školské výlety... Dalo by sa povedať, že kto nešiel na Morskie Oko, vybral sa sem. Po pätnástich minútach od odchodu z chaty sme sa dostali k prvej z odbočiek k jaskyniam v tomto smere. Začiatok výstupu bol istený reťazami, ďalej sa šlo pomerne strmým, ale bezpečným skalným terénom hore – k vyššie položenej jaskyni Raptawicka a potom k nižšie položenej jaskyni Mylna. Ani jedna z jaskýň nie je osvetlená, takže nutnou výbavou v prípade oboch je čelová lampa alebo baterka, aby ste si svietili na cestu. Do jaskyne Mylna je lepšie chodiť v skupinkách. Ak sa niečo stane, neostanete uväznený medzi skalnými stenami bez možnosti dovolať sa pomoci.

Od vstupu do jaskyne Mylna sa cesta stáva jednosmernou. Jaskyňa má približne 1630 m a na viacerých úsekoch je nutné ísť štvornožky a vo vode. Veľký ruksak napchatý náhradným oblečením, vodou a stravou môže byť v tomto prípade na obtiaž. Po niekoľkominútovom zvažovaní sme od priechodu touto jaskyňou upustili a vrátili sa nazad na cestu popri rieke.

Jaskynia Smocza Jama

Vstup na trasu do jaskyne Smocza Jama sa nachádza takmer oproti koncu okruhu jaskyňou Mylna, len na druhej strane chodníka. Začiatok vedie roklinou Wawóz Kraków, ktorá pripomína rokliny v Slovenskom raji. Aj napriek daždivému počasiu v posledných dňoch bola roklina pomerne suchá a priechod cez ňu prebiehal bez problémov, len kde-tu bolo treba preskočiť väčší kameň alebo obísť hladkú a šmykľavú skalu.

Roklina nie je priechodná celá, ísť sa dá len po skalné bralo, v ktorom sa nachádza jaskyňa Smocza Jama. Tu začína krátky strmý výstup k vchodu do jaskyne, najskôr po rebríku a potom po skale istenej reťazami. Pri vchode do jaskyne sa môžete rozhodnúť, či pôjdete cez ňu alebo ju obídete. V oboch prípadoch sa nevyhnete reťaziam a hladkým, takmer kolmým skalám, po ktorých sa budete musieť na reťaziach prerúčkovať. Rozdiel v trasách je skôr v tom, že pri obchádzke si vidíte pod nohy, kým v jaskyni to bez baterky alebo čelovky nejde a v mokrom teréne si musíte neustále dávať pozor, kam stúpate. V niektorých úsekoch je nutné urobiť naozaj veľký krok hore, s reťazou poriadne napnutou, aby ste sa po nej rukami dokázali posunúť na ďalší medzistupeň.
V prípade, že nemáte pevnú a dobrú obuv alebo ste sa pod Priečnym sedlom medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou otočili, pretože sa vám prechod zdal príliš náročný, bude pre vás lepšie túto jaskyňu vynechať.

Späť na cestu dolinou sa dostávame príjemným klesaním lesom, neskôr vychádzame na čistinku Pisana Polana, kde klesanie naberá na intenzite a odkiaľ máme nádherný výhľad na okolité skalné bralá a vrchy, až prechádzame opäť pomedzi stromy k ľuďom sediacim okolo riečky. Z tohto miesta nám návrat na parkovisko netrvá viac ako pol hodinu a o tretej sme už späť v penzióne, príjemne unavení a plní nových zážitkov.

Zhrnutie

Cesta dolinou aj s okruhmi vedúcimi jaskyňami je naozaj veľmi príjemná a zaujímavá a nezaberie vám viac ako šesť hodín (pokojným tempom, s väčšou prestávkou na chate). Rozhodne odporúčam každému, kto sa do tejto časti Tatier vyberie. Začiatok túry je lepšie dať na skorú rannú hodinu, vyhnete sa tak množstvu ľudí prúdiacich dolinou. Našťastie k jaskyniam nechodia všetci, takže priechod cez ne je pomerne plynulý a bez väčších prestojov. Myslite na to, že každá jaskyňa je jednosmerná. Ak sa raz rozhodnete ju prejsť, nie je cesty späť, preto vopred zvážte svoje možnosti a výbavu a keď, tak sa radšej vráťte tak, ako sme to my urobili v prípade jaskyne Mylna.

Súvisiace odkazy

Lonely Planet Thorn Tree Travel Forum
Jaskinia Mroźna
Jaskinia Raptawicka
Jaskinia Mylna
Smocza Jama (w Wąwozie Kraków)

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek