Túra

Wielki Rogacz a Biała Woda z Litmanovej

01.08.11
Aprílové počasie sa už začínalo podobať letnému, škola bola už pár dní úspešne za mnou, a tak ostávalo už len niekoho presvedčiť a vybrať miesto. A išlo sa. Malebným krajom blízko Litmanovej, poľsko-slovenskou hranicou až k rázovitej osade Obidza a na vrchol Wielki Rogacz (1140 m n. m.), s návratom cez rezerváciu Biala Woda. Pridala sa ku mne aj Janka. Tešil som sa, že konečne prevetrám nový fotoaparát.

Skoro ráno vyzdvihujem Janku na jednom z prešovských sídlisk, zložíme sa na benzín a s prísľubom krásneho slnečného dňa sme za chvíľu preč z ranných upchatých ciest a každým približjúcim sa kilometrom sa stále viac a viac teším, až si odopnem pás, obujem turistické topánky a na plecia si vezmem batoh. Cesta ubehla pomerne rýchlo, auto nechávam pri lyžiarskom stredisku v Litmanovej a vyťahujem mapu. Prezrieme trasu a konečne sa môže vyraziť.

Trasa

Litmanová – sedlo Rozdiel (Przelecz Rozdiela) – Ščob (Szczob) – Hurcalki – Syhla – Kobylarka – Przelecz Gromadzka – Obidza – sedlo Obidza (Przelecz Obidza) – Litawcowa – Malý Roháč (Maly Rogacz) – sedlo Obrázok (Przelecz Obrazek) – Veľký Roháč (Wielki Rogacz) – sedlo Obrázok (Przelecz Obrazek) – Malý Roháč (Maly Rogacz) – Litawcowa – Pokrywisko – Ruský vrch (Ruski Wierch) – Jesielnik – Flader – Skalka Bazaltowa – Czubata – tiesňava Medziskalky (Wawóz Miedzyskaly) – rezervácia Biela voda (Rezerwat Biala Woda) – Kuciubylska Skala – sedlo Rozdiel (Przelecz Rozdiela) – Litmanová

Uberáme sa žltou značkou smerom do sedla Rozdiel, ktoré je na hraniciach s Poľskom. Cesta stúpa pozvoľna pomedzi prvosienkami rozkvitnuté lúky a zelenou šťavnatou trávou, za stromami žblnká potok a obloha je azúrovomodrá. Sem-tam preletí okolo dúhovec, alebo babôčka a kdesi vnútri sa konečne cítim tak, ako to mám rád. Janka je dobrý spoločník na takéto výlety, nikdy nehundre, vždy ma počká, keď chcem niečo sfotiť, alebo keď mám otlaky. Aj teraz ma ochotne čaká, keď sa mordujem s nastaveniami fotoparátu, ktorý ešte až tak dobre nepoznám a neovládam.

Krásnymi lúkami nad Litmanovou vychádzame až k poľskej štátnej hranici na hrebeni, do sedla Rozdiel. Núkajú sa krásne výhľady na okolitú krajinu. Postupujeme ešte pár sto metrov severnejšie, až k miestu, kde sa žltá značka stáča dole z hrebeňa už do Poľska. Hodnú chvíľu si tieto rozhľady vychutnávame. Pieniny sú ako na dlani, rezervácia Biala Woda takisto.

Pokračujeme ďalej severne modrou značkou až k osade Obidza. Nenáročným terénom, kopírujúc štátnu hranicu, si vychutnávame aj prvé rozhľady na Tatry. Dnešné počasie je priam ukážkové, krajšie sme si ani nemohli želať. Krajina je nádherná, príroda naberá nový dych po zime a do ľudského tela sa z tejto krásy valí nová energia. Prichádzame k prvým domčekom, roztrúseným po veľkých lúkach. Neviem si odpustiť reči, že až raz zostarnem, v takomto prostredí chcem žiť. Trošku sa po osade prejdeme a usadáme do trávy. Zjeme svoj obed, znova prezrieme mapu, prerátame časy a sme odhodlaní dnes ešte zvládnuť výstup na Wielki Rogacz, ktorý je odtiaľto už len kúsok.

Hneď, ako opúšťame osadu, znova sa pomedzi stromy otvárajú nádherné rozhľady. Tatry z tejto strany vídavam len málokedy, ale na ich majestátnosti im to neuberá, práve naopak. Stále pokračujeme modrou značkou, ktorá končí priamo na vrchole. Les na úpätí je dosť zničený, ale tie rozhľady... Jedna báseň. Na vrchol to malo byť nejakých 40 minút, avšak strácame značku a motáme sa po neznačených cestách s nádejou, že ju opäť nájdeme. Nenachádzame. Darí sa nám prísť na vrchol, potom cesta už len klesá, ale nenachádzame tu žiadne značenie. Nechceme sa zamotať v neznačkovaných cestách a tak sa radšej vraciame po svojich stopách späť pod úpätie vrcholu a napájame sa na červenú značku vedúcu do dediny Jaworki. Cesta v podstate už len klesá peknou krajinou, kde sa striedajú husté ihličnaté lesy s pasienkami. Často sa otvárajú aj rozhľady do širokej krajiny a tak cesta nie je vôbec jednotvárna. Tempo máme veľmi rýchle a už onedlho sa ocitáme nad Jaworkami, kde sa nám opäť núkajú prenádherné výhľady na údolie riečky Biala Woda s mnohými bralami a skalnými útvarmi.

Vychutnávame si nádheru a vdychujeme voňavý jarný vzduch. Prechádzame čarovnou krajinou, popri salašoch, popri zurčiacom potoku, pomedzi vysokánske skaly obrastené zeleňou. Akosi sa mi odtiaľto ani nechce odísť. Slnko je stále vysoko, vzduch je konečne teplý, voda a myšlienky priezračné. Znova oddychujeme, sadáme na breh potoka hneď vedľa malého vodopádiku a dojedáme, čo ešte máme v batohoch. Čaká nás už len cesta do sedla Rozdiel a potom znova späť do Litmanovej. Posledný úsek cesty je pomerne strmý a cestou obiehame skupinku zadychčaných poľských turistov. Slnko pripeká a z čela sa valí pot, nakoniec sa zvalíme na chvíľu do chládku pod stromom, aby sme načerpali sily na posledné stovky metrov do kopca.

Prechádzame opäť hranice a známou cestou pokračujeme už priamo do Litmanovej.
Bol to krásne strávený deň. Trasa nie je fyzicky náročná, ale z krajinkárskeho hľadiska je to, podľa môjho vlastného názoru, jedna z najkrajších trás, ktoré som kedy prešiel. Som presvedčený, že sa sem vrátim ešte veľakrát.

Poznámka:

Fakty k článku sú len približné, pretože v hikeplanneri nie je viacero zo značiek, ktorými táto trasa prechádza.

Fórum 6 príspevkov
Wielki Rogacz a Biała Woda z Litmanovej 03/08/11 15:27 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. 20/01/20 Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany Poľská strana Tatier nie je pre mňa to pravé orechové. Davy turistov a trocha cirkusantské Zakopané nelákajú človeka, ktorý vyhľadáva v horách skôr samotu a kľud. Ale občas musí človek robiť aj kompromisy. A tak sa vyberám po dlhšej dobe na turistiku spolu s mamou, ktorá sa sem chcela pozrieť. Na výber bolo mnoho možností, nakoniec však voľba padla jednoznačne na vrchol Temniak (poľsky Ciemniak). 10/01/20 Stanislav Ďurica Západné Tatry
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Wielki Rogacz a Biała Woda z Litmanovej 03/08/11 15:27 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Ľubovnianska vrchovina (Beskid Sądecki) a Pieniny - Malé Pieniny
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1140 m n. m.
    • min: 572 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 988 m
    • klesanie: 988 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 21.04.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 49.3744 ° SŠ
      dĺžka: 20.6249 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3744 ° SŠ
      dĺžka: 20.6249 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • bufet v osade Obidza (Bacówka na Obidzy)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Stará Ľubovňa (vlak, bus) - Litmanová (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.26)