Túra

Becherovská tisina a Javorina

22.08.11
Prijať pozvanie na poldňovú túlačku lesmi slovensko-poľského pohraničia sa naozaj oplatí. Človek zažije zdanlivo bezcieľne blúdenie medvedími chodníčkami, znenazdajky objavuje čriepky (ne)dávnej histórie a spozná doteraz neprebádané zákutia našej krajiny.

Trasa

Dolina Kamenec – Becherovská tisina – Javorina – Dieročky – cintorín č. 46 – Kamenec

Prístup

Po narýchlo dohodnutom výjazde za spoznávaním lesov kdesi za Bardejovom sa nakladám do ranného vlaku do Prešova, kde ma už čaká „taxi“, z ktorého vystúpim až v bočnej doline nad dedinkou Becherov tesne pred poľskou hranicou. Rampa je síce otvorená, no veľavravne naznačuje, kde sa máme vnoriť do lesa a vydať sa na poznávaciu prechádzku.

Sprvoti stúpame postaršou lesnou cestičkou, kde nám mokré malinčie dodáva poriadnu dávku sviežosti. Odmietam prepálené tempo vodcu našej miniskupinky a pokojne sa nechávam zlákať sledovaním makroživota cez hľadáčik fotoaparátu. Čaká nás ale ešte dlhá trasa, takže sa naveľa pripájam a keď cesta prestane prudko stúpať, odbočujeme do šera podrastu a razíme si cestou za šípkou v turistickom GPS-ku. Chvíľami je to brodenie zarasteným potôčikom, občas preliezanie vývratov, niekedy antireumatická kúra v mori žihľavy. Nosy nám začína precvičovať silná aróma medvedieho cesnaku, ktorý sa stáva našim sprievodcom až takmer pod strmé steny Becherovskej tisiny. Táto NPR bola vyhlásená už pred vyše polstoročím za účelom ochrany súvislejších porastov zvyčajne plazivého tisu na skalnatých svahoch kdesi pred nami.

Tajomná história

Nás však v tejto chvíli viac zaujíma pohľad pod nohy ako nad hlavy, keďže sme sa ocitli medzi nízkymi múrikmi z naukladaného kameňa. Pôvod týchto stavieb, ktoré sporadicky vykúkajú z porastu a na prvý pohľad sú roztrúsené po širšom okolí bez akejkoľvek systematickosti, je aj dnes istou záhadou. Indície ukazujú na vojenský tábor z čias 1. svetovej vojny, no priamych dôkazov vraj nieto.

Aj my si tu rozkladáme dokrmovací tábor a presúvame obsahy batôžkov na spracovanie trávením. Čas však pokročil, takže mierne klesáme na dno bočnej dolinky, pričom míňame pomerne rozsiahle jazierko, pri ktorom by si na svoje prišiel nejeden priaznivec pozorovania lesnej zveri. Srnky nás však tentoraz neinteresujú a medvedíkov na svoju prítomnosť preventívne upozorňujeme. Chôdza sa stáva pohodlnejšou, keďže už napredujeme starou lesnou cestou. Priebežne sledujem strminu po ľavej ruke, no žiaden tis mi do očí neudrie. Asi nie sme na správnom mieste... Pripájame sa na vychodený chodníček, ktorý tu pôsobí ako zjavenie. Tesne pred našou návštevou sa tu pravdepodobne konalo nejaké turistické podujatie, lebo tráva je zľahnutá do podoby chodeckej diaľnice, ktorá neomylne smeruje k hranici kdesi pod Javorinou.

Na Javorinu

Našim cieľom je však samotný vrchol, takže dočasne preberám velenie a rozhodujem o prudkom výstupe na hrebeň po slabučkom chodníčku, ktorý sa vinie priamo nahor. Po prvotnej neistote sa predierame hranou takmer kolmého svahu bočnej dolinky a naše podozrenie nadobúda reálne kontúry. Ideme totiž v stopách brumkajúceho pána miestnych lesov a krovím. Zarastené okolie rozbieha fantáziu na plné obrátky. Prederieme sa až na hrebeň, po ktorom vedie nevýrazný chodníček, ktorý nás dovedie priamo ku križovatke chodníkov doplnenej dvojicou hraničných kameňov a turistickým značením. Dnes ho vidíme prvýkrát.

Objavovanie histórie

Krátka pauza na zorientovanie a vydávame sa na poľskú stranu do húštiny za objavovaním dávno zabudnutej histórie. Z mladej smrečiny vyháňam rodinku mladých diviačikov, no sebakriticky si musím priznať, že v tej sekunde som mal „nastopro“ viac strachu ako tie štyri svinky dokopy. Nejaký čas tápeme po okolí, až natrafíme na orientačný majáčik v podobe šípky a nápisu na strome „kameň 50 m“. Paráda, veď toto predsa hľadáme. Posledné húštie a vynárame sa na drobnej čistinke osvetlenej priam rozprávkovým svetlom. A uprostred nej si tróni, akoby sa nechumelilo, pamätný kameň. Prekvapivo zachovaný nápis v nemčine prezrádza strohú informáciu o tom, ako na tomto mieste roku pána 1901 istý muž menom Aldringen zastrelil svojho prvého srnca. Nuž, aj takíto nemí strážcovia spomienok tu robili spoločnosť pohraničiarom bdejúcim nad ochranou čiary v mape.

Vraciame sa k orientačnému stromu a po sporadicky nakreslených šípkach sa pokúšame vrátiť pohodlnejšou cestou na hraničný hrebeň. Darí sa nám to. ale iba krátky úsek a keď les zredne, ideme rovno nahor. Vychádzame na hraničný priesek a pohodlným chodníčkom dorazíme na vrchol Javoriny. Pre dnešok je to naše výškové maximum. Hrebeň tu miestami dáva najavo svojich cca 900 nadmorských metrov bizarne poskrúcanými listnáčmi, ktoré často bojujú s vetrom a nepriazňou podmienok.
Neďaleko si dávame krátky piknik pod taktovkou dvojice tvarohový závin/acidofilné mliečko, sediac na hraničných stĺpikoch a obdivujúc už takmer zarastený výhľad do vnútrozemia nášho severného suseda.

Návrat po hranici

Následne sa pomedzi bielo-červené kamene vrátime na ostrý zlom hranice a začneme prudko klesať z Javoriny. Stĺpiky sú tu miestami násilím vyvrátené a my môžeme len tušiť, aké pohnútky k tomu niekoho viedli. Varovné hrozby dažďa sa premenili na realitu a dostávame lekciu domácej prípravy a podcenenia podmienok. Tentokrát znášam najmenšie škody, lebo som sa vyzbrojil šiltovkou a pláštenkou na batoh, ktorá mi núdzovo končí na hlave. Chodník sa pod prídelom vody mení na kĺzačku a schádzať kopec kolmo cez vrstevnice začína byť celkom slušná „zábavka“. Po najhoršej prehánke sa končí aj strmina a v sýtom vzduchu si už pohodlne vykračujeme až do blízkeho sedielka s turistickým hríbikom Dieročky, kde končí kvalitná lesná cesta zo slovenskej strany, na ktorej máme v doline odparkované auto. Poľské pokračovanie na moje počudovanie chýba, alebo ho aspoň nevidím. Organizačný výbor akcie „tour de hranica“ rozhoduje demokratickým princípom prehlasovania menšiny o pokračovaní po prieseku až k nášmu ďalšiemu cieľu za objavovaním histórie tohto kraja.

Na cintorín

Hraničné pásmo je miestami chodníkom, miestami cestou a občas aj kurióznou kombináciu koľají vyjazdených z oboch strán stĺpikov. V jednej z mnohých mlák nás zaujme pestrá škála vodného života, ktorú dopĺňajú nie veľmi bežné mladé mloky. Chvíľu sa zdržíme balansovaním na hrane ponožkovej suchoty a celotelového blata pri pokuse o makrozábery, no vyhráva zdravý rozum a pokračujeme aj bez fotoúlovkov vhodných publikovania v kalendári.

S orientačnou istotou konečne prichádzame k vojenskému cintorínu z 1. svetovej vojny. Na naše prekvapenie tu pracuje dvojica poľských „rangerov“, od ktorých sa po úvodných formalitách dozvedáme, že rekonštruujú drevené kríže. Offroadom dovezená kopa hranolov svedčí o tom, že to rozhodne nebude len kozmetická oprava a so zachovaním tejto pamiatky to myslia vážne. Nachádzame sa pri vojenskom cintoríne číslo 46, mieste posledného odpočinku vyše troch stoviek rakúskych a ruských vojakov, ktorého stavebné stvárnenie navrhol známy architekt Dušan Jurkovič, podobne ako je tomu aj pri desiatkach ďalších cintorínov, ktoré sú roztrúsené v blízkom aj vzdialenejšom okolí hraničného hrebeňa. V nasledujúcich dňoch a týždňoch ešte navštívime mnohé z nich, no to je už námet skôr do rubriky roadtrip s možnosťou využitia bicyklov pri túlaní po dávno opustených dolinách s osamelými artefaktmi bývalého osídlenia. (viac info o Akcii Wisla)

Návrat

Najjednoduchší variant návratu by bolo pokračovanie po hranici až k cestnému prechodu v sedle Dujava. No naše prevážadlo odpočíva v doline pod nami, takže od cintorína ešte klesneme hranicou pár desiatok metrov a potom si to strihneme rovno lesom na blízke lúky, ktoré poskytujú panoramatické výhľady na strmé svahy Becherovskej tisiny a dolinu smerom k Bardejovu.

Prechádzajúc okolo neprehliadnuteľných stôp diviačej aktivity hľadáme vhodné pokračovanie klesania do doliny. Po chvíli motania nachádzame starú lesnú cestu, ktorou sa dostaneme až k osamotenej chalupe neďaleko potoka. Poslednou prekážkou nám je pole poriadne šťavnatej žihľavy, ktorou sa musíme prebojovať až na chodníček k domčeku. Podarilo sa, pohodlne zdolávam aj potok pomocou drevenej lávky a keďže vedúci zájazdu sa od nás prednedávnom oddelil, zhora už prichádza gumokolesový tátoš, ktorým sa presúvame do sedla Dujava a odtiaľ ešte na rýchlu návštevu niekoľkých cintorínov a drevených kostolíkov v blízkom pohraničnom pásme.

Diskusia
Becherovská tisina a Javorina 22/08/11 21:41 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Farkašova samota Na planinách Slovenského krasu je všeobecne problém s akoukoľvek turistickou vybavenosťou. Vodné zdroje je možné spočítať na jednej ruke a miesta vhodné na úkryt pred nečasom sú skôr vecou náhody. Jedinou možnosťou je teda vyhľadať objekty určené pre poľovníkov. A minimálne jedna vhodná chata sa nachádza aj na Plešiveckej planine. 29/04/17 Palo "Axel" Gomboš Slovenský kras
MTB Ranná Jahodná - okruh z Bankova Niektoré cyklistické trasy sú pre lokálnych ľudí natoľko prefláknuté, že je až škoda o nich písať na web. Ale čo má robiť chudák nováčik, prišelec do vicehlavného mesta, keď sa chce ráno povoziť po miestnych lokalitách? Nuž, nahliadne do cyklosekcie na Hiking.sk a dúfa, že tam nájde nejaké tipy, ako je napríklad tento o rannom predpracovnom výjazde na Jahodnú. 13/04/17 Palo "Axel" Gomboš Volovské vrchy
MTB Humenné – Kyjov – Vihorlat – Nežabec – Stakčín Cyklistické hrebeňovky sú korunou horského bicyklovania. Putovanie z jedného konca na druhý, výhľady, hlboké doliny a veľké stúpania. Vihorlatské vrchy sú jedným z pohorí, ktoré sa takouto trasou môžu popýšiť. Preto som sa jedného slnečného dňa vydal s partiou kamarátov spoznať čaro hlbokých lesov na sopečných skalách. 30/03/17 Palo "Axel" Gomboš Vihorlatské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
PR Tipy na výlet - Považská Bystrica a Trenčín Jarné počasie prehovára čoraz viac ľudí na spoznávanie prírodných krás. Mnohé miesta na území Trenčianskeho kraja sa skutočne oplatí vidieť. Často sú známe svojou výnimočnosťou a jedinečnosťou. Čo by ste povedali na výlet do najužšieho kaňonu na Slovensku, ba dokonca pravdepodobne aj v strednej Európe? Je zrejme bližšie, ako si myslíte. Manínska tiesňava s prívlastkom najužšia sa nachádza práve v Trenčianskom kraji neďaleko Považskej Bystrice. dnes sponzorovaný článok Strážovské vrchy
Túra Okruh z Utekáča na Klenovský Vepor Veporské vrchy som prvý raz navštívil len pred rokom, avšak zanechali vo mne silný dojem. Roztrúsené samoty (kolešne), rozsiahle lúky a mystické lesy. Nie príliš veľa turistov. Lokalita, ktorá spĺňa parametre, aké na horách vyhľadávam. A tak som po pár mesiacoch od prvej návštevy opäť zavítal tentokrát na vrchol Klenovského Vepra. včera Stanislav Ďurica Stolické vrchy, Veporské vrchy
Prístrešok Farkašova samota Na planinách Slovenského krasu je všeobecne problém s akoukoľvek turistickou vybavenosťou. Vodné zdroje je možné spočítať na jednej ruke a miesta vhodné na úkryt pred nečasom sú skôr vecou náhody. Jedinou možnosťou je teda vyhľadať objekty určené pre poľovníkov. A minimálne jedna vhodná chata sa nachádza aj na Plešiveckej planine. 29/04/17 Palo "Axel" Gomboš Slovenský kras

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Becherovská tisina a Javorina 22/08/11 21:41 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Beskydy - časť Ondavská vrchovina a Busov
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 881 m n. m.
    • min: 491 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 650 m
    • klesanie: 650 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 20.05.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 49.4422 ° SŠ
      dĺžka: 21.30227 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.4422 ° SŠ
      dĺžka: 21.30227 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • vlastné zásoby
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bardejov (vlak, bus) - Becherov (bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1302 ľudí
0.56 (0.12)