Túra

Dolina Bielej vody nad Olcnavou

29.08.11
Kaňonovité rokliny sú zvyčajne doménou vápencových oblastí. Asi najznámejšou z nich je Slovenský raj, ktorého tiesňavy sú všeobecne známe a turisticky sprístupnené. Jednu z tých menej navštevovaných, kde môžete zažiť pocity prieskumníkov a zabudnúť na podporu turistického značenia, rebríkov a reťazí, však nájdete aj nad spišskou dedinkou Olcnava.

Trasa

Olcnava – dolina Bielej vody – Kňazovka – Olcnava

Úvodný presun

Po rozpačitom nočnom dohadovaní cez internet, kam to vlastne zajtra pôjdeme, sme sa nakoniec zjednotili na tom, že máme ešte čo poznávať aj na rodnej hrude a vyberieme sa len toť „za humná“. Ráno cestou od Prešova dopĺňame posádku auta a smerujeme medzi Spišské Vlachy a Spišskú Novú Ves do Olcnavy.

Parkujeme pri dvojitom železničnom moste, ktorý má z každej strany iné vročenie, ťaháme z kufra nepremokavé baganče a riešime (ne)potrebu turistických paličiek. Patrične nahodení zapíname v GPS-ku mapu lesných ciest a smerujeme popri potoku Biela voda do jeho doliny. Z miestnej malej osady sa o nás zaujíma iba dvojica havkáčov, no ani tým sa nadol nechce.

Dolinou

Sprvoti si pohodlne vykračujeme širokou lesnou cestou, ktorá sa len miestami mení na hrubé nánosy čerstvého štrku. Premýšľame, aká obrovská masa vody ho sem musela dovliecť, lebo neďaleký potôčik prakticky nepočuteľne tečie svojim lenivým tempom a jeho prekonanie je otázkou jedného kroku. O čo ľahšie je ho prekročiť, o to častejšie to však musíme robiť. Prichádzame k rampe, ktorej ako stĺpik poslúžil ihličnan s reťazou zarastenou už poriadne hlboko do kôry.

Ďalej sa už cesta a koryto potoka stávajú často jedným objektom, dolina sa pozvoľna zužuje a pribúdajú prvé skaly. Stopy veľkej vody sú aj tu všadeprítomné, prechádzame okolo dnes suchých bočných korýt vymletých do podložia tak, že mi miestami nevidno ani hlavu. Bočné dolinky sú už skôr žľabmi a aj tie nesú neklamné znaky splavovania materiálu. Po ľavej strane zbadáme výrazné skalisko s jaskyňu pripomínajúcou dutinou. Chvíľu sa tu zdržíme a čerpáme sily do ďalšieho pokračovania. Čaká nás totiž najdivokejšia pasáž s vodopádmi a ďalšími chuťovkami.

Roklinou

Už úvodné metre po skalnom stupienku nad bublajúcou vodou dávajú tušiť, že nás nečaká žiadna pohodlná prechádzka, ale opatrné hľadanie optimálneho chodníčka, kde sa bez pomoci rúk nezaobídeme. Dolina sa tu prudko zužuje a skalný zárez má nezriedka šírku len pár metrov. Úvodnou sériou malých kaskád sa prebojujeme až k jedinej pomôcke celej trasy – vratkej drevenej lávke, ktorou prekonáme najproblematickejší úsek v skale vysoko nad vodou. Z jej pohodlia môžeme pozorovať krásne modelované tvary toboganu pod nami. Skúšať túto atrakciu však rozhodne nemá v pláne nikto z nás, takže sa poberáme proti prúdu ďalej. Napadané stromy, absencia chodníka a všadeprítomné kamene sa stávajú našimi vernými spoločníkmi. Úžiny sa striedajú s miernejšími pasážami, výškové prepady s hučiacou vodou sa občas menia na suché úseky, kde sa potok stráca v podzemí. Pri vysokej vode si vypomáhame hádzaním brvien a kameňov do vody a neraz blahorečím nápad vziať si paličky. Na klzkej skale sú oceľové hroty skvelým pomocníkom, aby vzápätí pri prekonávaní x-tého spadnutého kmeňa zavadzali tým najkrkolomnejším spôsobom.

Dolina postupne stráca na sile, potôčik sa už objavuje iba sporadicky, aby nás vzápätí prekvapil neočakávaný nález dvoch betónových kociek s poctivo zapustenými kotvami a zvyškami po činnosti vrtnej súpravy. Obzerám si bralá navôkol a hľadám technické riešenie, ako a hlavne prečo na dno doliny to zariadenie vôbec dostali. Otázky zostávajú nezodpovedané a pokračujeme už takmer nasucho, brodiac sa hromadami lístia pomedzi roztrúsené skaly k rozvetveniu doliny. Po krátkej úvahe volíme ľavú vetvu a ideme najprv dnom, no za sériou drobných jaskyniek napokon priamo nahor. Po úmornom vyštveraní sme odmenení kvalitnou lesnou cestou, ktorá poskytuje miesto pre odpočinok a zhodnotenie prekonania rokliny. Námahu a premočené nohy vôbec neľutujeme a podľa GPS kontrolujeme našu aktuálnu polohu. Jaskyňa Šarkanova diera aj s vyhliadkovým vrcholom Vysokého vrchu je od nás necelý polkilometer, no výškomer neklame a pri snahe o ich navštívenie by to bolo cez 200 metrov stúpania. Času a ani motivácie však nie je akosi nazvyš, takže volíme pohodlie vrstevnicovej lesnej cesty, ktorou prídeme až na veľký lesný sklad na jej závere. Vymletou zvážnicou naľavo prudko naberieme výšku a trávou zarastenou cestičkou napredujeme hrebeňom smerom k rázcestiu Zbojský stôl.

Na Kňazovku

Objavujeme žltú značku pár metrov od spomínaného rázcestníka a riešime dilemu, kam vlastne chceme ísť ďalej. Prechod roklinou nám trval o niečo dlhšie ako sme plánovali a aj potreba byť pomerne skoro doma je proti tomu, aby sme došli až na Bielu skalu nad Krompachmi. Nestihli by sme vlak, ktorým sme chceli poslať šoféra do Olcnavy pre auto a aj dunenie v oblakoch je dobrým varovaním. Rozhodujeme sa teda pre návrat po žltej značke do Olcnavy.

Stúpame nízko zarasteným svahom Kňazovky, z ktorého sa nám otvárajú prvé monumentálne výhľady na Spiš a masív Braniska. Inokedy majestátny Spišský hrad aj s Dreveníkom je odtiaľto len nevýrazným kopčekom kdesi v diaľke pod nami. Búrka sa so všetkými efektmi preháňa našťastie pomimo nás a prečisťuje vzduch, ktorý praje viditeľnosti. Na vrchole Kňazovky (tento kopec ničím nezaostáva za svojim pomenovaním) nachádzame improvizované miesto na konanie bohoslužieb. Drevené lavičky dobre poslúžia aj unaveným turistom, dážď nás už neprenasleduje a aj s časom sme na tom odrazu dobre, keďže sme si výlet poriadne skrátili. Vieme, že nás už čaká iba klesanie, takže bez výčitiek svedomia nechávame tuhnúť svaly vylihovaním v teplých lúčoch obklopení rozvoniavajúcou lúkou.

Návrat

Po kvantitatívnom aj kvalitatívnom zhodnotení odpočinku si nakladáme batôžky a smerujeme hrebienkom nadol. Dovtedy viditeľný chodníček však akosi zmizol a začíname tušiť nejakú zradu. Rozdeľujeme sa v snahe objaviť značky, no naše úsilie je márne a tak sa musíme postupne vracať nahor. Keby sme sa viac venovali obzeraniu ako podriemkavaniu, všimli by sme si, že chodník vojde do lesa hneď pri lavičkách, kde sme sa zložili. Tentokrát už teda správne prudko klesáme po východnom svahu a témou pre hlavu sa stáva otázka, kto skončí na zemi ako prvý. Lebo vydupaná strmá cestička plná šišiek nemôže privodiť žiadnu komickejšiu situáciu. Statočne odolávame nástrahám a z miery nás nevyvedie ani rozdvojenie chodníka. Ľavá vetva smeruje očividne niekam k rokline, takže volíme pravú, značkovanú.

Na okraji lesa sa nám naskytne široký výhľad z menej vtáčej perspektívy, keď je nám už Spišský hrad výškovo vyrovnaným partnerom. Opúšťame značku a ideme priamo chodníčkom cez lúku, ktorej prechod nám dopraje dávku fotogenických miest. Pri dedine sa stáčame doľava a prudko klesneme k úvodu doliny, ktorou sme ráno vyrážali nahor. Auto svoje stanovište nezmenilo, takže sa na záver dňa môžeme ešte vybrať k neďalekému kameňolomu na malý prieskum bývalej trate Košicko-bohumínskej železnice. To je už ale téma na iné rozprávanie...

Upozornenie na záver:

Dolinou Bielej vody nevedie oficiálna turistická značka a jej prechod cez roklinovitý úsek nie je nijako technicky zabezpečený. Zvážte prosím návštevu s malými deťmi a v prípade nevhodných klimatických podmienok.

Fórum 6 príspevkov
Dolina Bielej vody nad Olcnavou 11/09/11 14:11 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Gerlašská skala a Zvonivá jama - okruh z Kružnej Dovolenka na začiatku astronomickej jari a prvé teplé dni rozhodnú, že ideme tam, kde bude najteplejšie. A to je v tomto období zvyčajne v Slovenskom krase. Aladin mi dáva za pravdu, mapa navnadí na doteraz nenavštívené chodníčky, a tak ostáva len to najdôležitejšie, zúčastniť sa... 15/05/17 Palo "Axel" Gomboš Slovenský kras
Prístrešok Farkašova samota Na planinách Slovenského krasu je všeobecne problém s akoukoľvek turistickou vybavenosťou. Vodné zdroje je možné spočítať na jednej ruke a miesta vhodné na úkryt pred nečasom sú skôr vecou náhody. Jedinou možnosťou je teda vyhľadať objekty určené pre poľovníkov. A minimálne jedna vhodná chata sa nachádza aj na Plešiveckej planine. 29/04/17 Palo "Axel" Gomboš Slovenský kras
MTB Ranná Jahodná - okruh z Bankova Niektoré cyklistické trasy sú pre lokálnych ľudí natoľko prefláknuté, že je až škoda o nich písať na web. Ale čo má robiť chudák nováčik, prišelec do vicehlavného mesta, keď sa chce ráno povoziť po miestnych lokalitách? Nuž, nahliadne do cyklosekcie na Hiking.sk a dúfa, že tam nájde nejaké tipy, ako je napríklad tento o rannom predpracovnom výjazde na Jahodnú. 13/04/17 Palo "Axel" Gomboš Volovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbeľ, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Michal Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbeľ a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolina Bielej vody nad Olcnavou 11/09/11 14:11 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské ruhodorie - Volovské vrchy a Hornádska kotlina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 847 m n. m.
    • min: 399 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 580 m
    • klesanie: 580 m
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 2-4 podľa podmienok
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 22.05.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 48.92648 ° SŠ
      dĺžka: 20.74767 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.92648 ° SŠ
      dĺžka: 20.74767 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Potok Biela voda
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Olcnava (vlak, bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.19)