Neskôr som sa tam niekoľkokrát vrátila s partiou známych v rámci ich tradičného každoročného výletu do tejto lokality. Mnohí z partie sa za ten čas oženili či vydali a narodili sa im deti, no zdravé jadro sa výletu zúčastňuje dodnes spolu so svojimi rodinami. Vrátane zakladateľa, ktorý s manželkou a dvoma synmi žije v Holandsku.

Trasa

Turňa nad Bodvou - Turniansky hrad - Okrúhly laz - Na skale - Zádielska dolina - Zádielska chata Ranč - Zádielska dolina - Zádiel - Dvorníky - Dvorníky-Zádiel, vlak

Košice - Turniansky hrad

Stretli sme sa, tak ako vždy, na košickej hlavnej železničnej stanici o 7.40 ráno pod tabuľou s odchodmi vlakov. Nájsť po príchode na stanicu zvyšok partie nebol vôbec problém. Farebná čiapka Jankinho manžela svietila široko-ďaleko a neprehľadnuteľný bol aj ich kokršpaniel. Kúpili sme skupinové spiatočné lístky a keďže sme sa celý rok nevideli, cestou na nástupište sme absolvovali prvé uvítacie rozhovory. Okamžite sme obsadili polovicu osobného vlaku, ktorý odchádzal o 8.01 h.

Z vlaku sme vystúpili na železničnej stanici Turňa nad Bodvou, spravili sme povinnú spoločnú fotku a vydali sa smerom k zrúcanine hradu. Prešli sme tichými ulicami mestečka, potom cez hlavnú cestu z Rožňavy do Košíc a boli sme pod kopcom, na ktorom hradné zvyšky stoja. Už po prvých metroch sme sa začali rozdeľovať na skupinky, každá podľa vlastného tempa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Všetci sme sa opäť stretli na rázcestí pod hradom, ktoré sa stalo prvým miestom odpočinku. Kto chcel, vyškriabal sa posledné výškové metre hore, kto nie, ostal na rázcestí a čakal na zvyšok skupiny. S Jankom sme sa samozrejme vybrali na hrad. Obloha bola jasná, vďaka čomu sme mali nádherný výhľad na okolité planiny a dedinky v dolinách, vrátane výstupu, ktorý nás čakal na Zádielsku planinu. Keď sa decká vyšantili a my dospeláci sme si dostatočne pofotili jaštericu, ktorá sa vyhrievala na jednom z kameňov a vôbec sa ruchom okolo seba nedala rušiť, vrátili sme sa k ostatným a pomaly pokračovali na planinu.

Zádielska planina – Zádielska tiesňava - Dvorníky

Po mierne vyčerpávajúcom výstupe, o ktorom si svoje mysleli hlavne decká ("Ja asi umriem", "Kedy tam budeme?" a pod.), sme sa všetci rozložili pod stromami lemujúcimi lúku a vytiahli z batohov obed. My dospeláci verní tradícii túry a jej názvu (VodkaTour) sme si postupne podávali fľašu vodky a povinne sme si z nej museli s heslom "stretneme sa na infekčnom" minimálne raz glgnúť. V horúčave, aká nastala vzhľadom na počasie a dennú hodinu, to bola pomerne veľká výzva, no našťastie nealkoholických tekutín na znegovanie účinku alkoholu sme mali všetci dosť. Okrem toho – ľudí nad 18 rokov bolo 17 a vodky „len“ pol litra.

Po dlhej pauze, počas ktorej sme na konároch vysušili tričká, vymenili prepotené ponožky a prípadne zmenili nohavice (kto mal dlhé, obliekal krátke) sme sa postupne zdvihli a začali sa presúvať naprieč škrapovou oblasťou planiny nad vstup do tiesňavy. Všade okolo nás bolo fialovo vďaka nespočetnému množstvu kvitnúcich poniklecov. Poniklec nás sprevádzal celou šírkou planiny až k jej skalným stenám, týčiacim sa nad Zádielom a Zádielskou dolinou. Keď sme sa dostatočne povenovali fotografovaniu, pohli sme sa okrajom planiny ďalej.

Pokračovali sme lesíkmi a lúkami, najskôr popri skalnej stene ponad dolinu, neskôr sme sa od okraja planiny vzdialili a znova sa k nemu na chvíľu po malej zastávke neďaleko salaša vrátili, aby sme si v plnej kráse obzreli Cukrovú homoľu, najvyšší skalný útvar v oblasti (105 m). Ďalej nás čakalo už len klesanie. Najskôr lesnou cestou plnou napadaného lístia, neskôr rozbitou asfaltkou samotnou dolinou. K tej sme sa dostali po pol hodinke cesty lesom.

Počasie sa začalo pri zostupe zhoršovať a obloha sa zatiahla. Keď sme pri potoku na telách zacítili prvé kvapky vody, rozhodli sme sa zamieriť najskôr na chatu nad križovatkou a v prípade potreby vyčkať, kým dážď neustúpi. Chata je pár minút cesty od križovatky chodníka tiesňavou a zostupu z planiny (modrá a červená turistická značka). V ponuke majú okrem nápojov aj rýchle teplé jedlá, no vďaka pár ohniskám okolo si môžete sami opiecť slaniku či špekačky.

Tí, ktorí chceli stihnúť skorší vlak z Dvorníkov, sa od nás odpojili a s vierou v lepšie zajtrajšky sa vydali v ústrety prírodnej sprche. My sme lejak prečkali v prístrešku pred chatou, kde sme doplnili tekutiny a navštívili toalety. Povymieňali sme si aj aktuálne e-mailové adresy, aby sme vedeli, kam poslať fotky z výletu. (Jediným zaručeným informačným kanálom pre ľudí, ktorí sa chceli zúčastniť výletu, je webová stránka, ktorú kamarát vytvoril práve pre túto udalosť a každoročne do nej dopĺňa aktuálne údaje o termíne konania sa novej VodkaTour.)

Keď dážď pominul, zbalili sme foťáky, rozložené tričká, deti a pokračovali v ceste. Pri odchode z chaty sme sa na sekundu pristavili pri miestnych psíkoch a už nás nebolo. Cesta tiesňavou tesne po daždi bola príjemná a potok Blatnica napojený čerstvou vodou nám núkal množstvo príležitostí na fotenie a obdivovanie malých kaskád a vodopádikov. Okrem toho nás sprevádzali aj tabule náučného chodníka, ktoré nám bližšie predstavovali navštívenú lokalitu.

V obci Zádiel sme zistili, že skorší vlak z Dvorníkov už nemáme šancu stihnúť a tak sme zvoľnili tempo, v miestnom bufete sme si kúpili nanuky a usadili sa na lavičkách okolo parkoviska. Počkali sme na posledných členov výpravy a pokračovali sme po asfaltke ďalej na železničnú zastávku Dvorníky–Zádiel. Príjemne unavení sme nastúpili do osobného vlaku, ktorý nás odviezol nazad do Košíc a na rozdiel od rána, kedy sme sa všetci stretli na hlavnej stanici, teraz sme sa s ostatnými členmi skupiny lúčili postupne, ako vystupovali na zastávkach bližšie k svojim domovom.

Poznámky na záver

Horolezecké aktivity v rokline sú obmedzené nielen priestorovo (liezť sa môže len na niektoré steny), ale i časovo – od 1. 8. do 1. 3. V Zádielskej doline je tiež zakázané bivakovať, stanovať a zakladať oheň. Čo sa týka parkovania, ide o turistami pomerne vyhľadávanú lokalitu a priľahlé parkoviská sú takmer neustále plné. Jednoduchšie je odparkovať auto napríklad v Turni nad Bodvou a potom sa k nemu vrátiť. Zádielska dolina nie je oficiálnou cyklistickou trasou.

Užitočné odkazy

História Turnianskeho hradu
Zádielska planina
Náučný chodník Zádielska tiesňava

Popisovaná túra sa uskutočnila počas veľkonočných sviatkov v roku 2009.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek