Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Chodník Janka Bojmíra na Tlstú

Po návšteve rokliny Ysperklamm v Rakúsku, ktorá mi pripomenula rodný Turiec, som doma vyhrabala mapu Veľkej Fatry a začala premýšľať, kam vyraziť. Masív Tlstej som vídala vždy, keď sme šli navštíviť mamu na jej chalupu do Ivančinej a Gader bol od detstva mojou srdcovkou. Nebolo mi treba dlho premýšľať – výstup na Tlstú cez Mažarnú, a ak počasie dovolí, tak aj prechod z Tlstej na Ostrú a Juriašovou a Blatnickou dolinou nazad k chatovej osade Gader.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+867 m stúpanie, -867 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 15.08.2011
Pohoria
Veľká Fatra - časť Bralná Fatra
Trasa
Voda
Chatová osada Gader (reštaurácia), Gaderský potok (studnička pod Blatnickým hradom)
Doprava
Martin (vlak, bus) - Blatnica (bus) - chatová osada Gader (parkovisko)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Chatová osada Gader – Ústie Vápennej doliny – Mažarná

Slnečné lúče ma zobudili zhruba o siedmej ráno. Naraňajkovala som sa, počkala, kým vstane zvyšok osadenstva chalupy, a kým nás ocino hodí do Blatnice. Už pri prvom nádychu na parkovisku v chatovej osade Gader som sa cítila ako malé dieťa v časoch, keď bola Gaderská dolina našim obľúbeným výletným miestom. Rozlúčili sme sa s ocinom, dohodli sa na informovaní o návrate a svižným krokom sme vyrazili po rozbitej asfaltke, ktorá vedie celou Gaderskou dolinou. Ústie Konského dolu sme prešli bez zastavenia, na rady domácich, ktorí túto trasu už absolvovali, sme sa rozhodli pre výstup cez Mažarnú a zostup Konským dolom, hoci chodník Janka Bojmíra ide presne v opačnom smere.

Pri ústí Vápennej doliny sme boli po pätnástich minútach, vyfotili sme si horu Pekarová a pokračovali ďalej, pripravení na to, že nás čaká takmer 900 m stúpanie v trvaní dve hodiny a štyridsať minút. Začiatok vyzeral nádejne – snáď stúpanie nebude také prudké, ako vyzerá na mape. Nadšenie nás opustilo po piatich minútach. Stúpanie príjemnej lesnej cesty nabralo na intenzite a začalo sa kľukatiť pomedzi menšie a väčšie bralá a skaly, či jaskynky. Nohy rozmaznané rakúskymi roklinami dávali pocítiť, že takýto výstup sa im naozaj nepáči. Po chvíli sa objavila aj nepríjemná bolesť v členku, naznačujúca, že starej zlomenine sa sklon chodníka zdá minimálne nevhodný.
Po necelej hodine sme sa dostali k jaskyni Mažarná, ktorá má od roku 2009 štatút verejnosti voľne prístupnej jaskyne (poznámka redakcie). Keďže pomedzi stromy sme videli pribúdajúcu oblačnosť smerujúcu od Kľaku, dlho sme sa tu nezdržiavali, aj keď miesto je to skutočne veľmi fotogenické.

Mažarná – Tlstá

Za jaskyňou sme odbočili vľavo a dostali sa k prvému úseku istenému reťazami. Tie slúžili skôr na pohodlnejší prechod jednotlivými schodmi, ktoré sú tu umelo vybudované. Nad nimi som zazrela prvú možnosť vyhliadky, ktorú som chcela využiť, no zavadzali mi stromy. Pokračovala som teda ďalej za Jankom, ktorý bol vždy pár výškových metrov predo mnou a ktorý sa aj na prvú poriadnu vyhliadku dostal skôr. Nad Kľakom sme videli mohutnú tmavú oblačnosť a dolu pod Kľakom viditeľne pršalo. Nad nami však stále svietilo slniečko a od Banskej Bystrice počasie sľubovalo, že to tak bude i naďalej. Našťastie v tejto chvíli sme nemali výhľad na Krivánsku časť Malej Fatry – ten by nás asi veľmi rýchlo schladil a zobral mi všetku nádej na prechod Ostrou.

Za vyhliadkami sme sa dostali k druhému, kratšiemu úseku istenému reťazami – prechod skalami pomerne strmo hore v úzkom priestore. Keďže osobne reťaze na takýchto miestach veľmi nemusím a radšej sa štverám po skalách, nevyužila som ich ani teraz. Nepríjemne vysoké skalné schody sa dali obísť zľava, stačilo si dobre obhliadnuť terén a mať tri pevné body. Keď sme prešli týmto úsekom, dostali sme sa na okraj skalnej steny a Turčiansku kotlinu od Blatnice smerom k Turčianskym Tepliciam sme mali ako na dlani. Vo výhľade na môj rodný Martin nám bránil masív Tlstej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nasledoval pomerne dlhý a nudný úsek hustým lesom, najskôr smerom hore a potom popod hrebeň – takže stúpanie sa na pár minút zmiernilo. Pod vrcholom opäť nabralo na intenzite, ale na moje šťastie stromy začali rednúť. A to bol neklamný znak toho, že už sme takmer v cieli našej cesty. Vrchol Tlstej je totiž trávnatý a len kde-tu sú zhluky stromov.

Tlstá – Muráne – Konský dol, ústie – Chatová osada Gader

Na vrchol sme sa dostali okolo štvrť na jednu, čiže dve hodiny a štyridsaťpäť minút po vystúpení z auta. A až tu sme definitívne po dlhšom uvažovaní a dohadovaní sa, zvolili ako zostupovú trasu Konský dol a čo najrýchlejší návrat k chatovej osade Gader. Krivánska Malá Fatra bola komplet celá zahalená oblakmi a dažďom, nad Martinom a Žilinou to tiež nevyzeralo veľmi dobre. Oblačnosť už sa hnala aj od Banskej Bystrice a Kremnice. Rýchle vrcholové fotky v nepríjemnom vetre, zápis do vrcholovej knihy a ústup do doliny, aby nás dážď zastihol až medzi stromami.

Trávnatým terénom s krásnymi výhľadmi sme smerovali späť do lesa na opačnom konci horského masívu tak rýchlo, ako to len šlo a pokúšali sme sa aj napriek nepriazni počasia aspoň trochu si Tlstú vychutnať. Ešte posledný pohľad späť a už sme boli v hustom lese. Stretli sme niekoľko skupiniek turistov, ktorí sa rozhodli vystúpiť na Tlstú cez Konský dol a ktorí sa všetci do jedného pýtali, aké je hore počasie. My sme ani jedného z nich nepotešili. Vyliezť hore bez dažďa sa zrejme podarilo len prvým dvom, ktorých sme stretli tesne pod začiatkom strmého zostupu lesom k Muráňom, ktoré tvoria križovatku s jednou z výstupových ciest na Ostrú.

Minuli sme poslednú lesnú čistinku pod vrcholom Tlstej a spustil sa dážď. Pomedzi stromy našťastie veľa kvapiek neprenikalo, no aj tak sme pre istotu zbalili mobily a foťák do batoha, aby nemali šancu namoknúť. Strmý zostup lesom ku križovatke Muráne nám z vrcholu Tlstej trval približne hodinu a väčšinu času pršalo. Intenzita dažďa sa však odhadovala len veľmi ťažko, pretože les nám vytvoril prirodzenú ochranu.
Rázcestie Muráne hovorilo o hodine a desiatich minútach do ústia Konského dolu. Keďže dážď sa v hustom lese zmenil na "pľuvanie múch", ako to zvykla hovoriť moja stará mama a po nej aj mama, vytiahla som opäť foťák i mobil a zavolala som ocinovi, aby nás o hodinu a pol vyzdvihol na parkovisku.

Zostup Konským dolom bol spočiatku pomerne prudký, no zhruba po tretine cesty sa zmiernil a zmenil na príjemnú, aj keď trochu nudnú prechádzku peknou dolinkou plnou machom obrastených skál. Aj napriek tomu, že sme už skoro nefotili a snažili sme sa ponáhľať, zostup nám trval presne toľko, koľko sľubovala informačná tabuľa na križovatke. V lese bolo mokro a na popadanom lístí a skalkách sa šmýkalo. Pred pol treťou sme úspešne "zaparkovali" na terase reštaurácie v chatovej osade Gader a len čo sme si sadli, pustil sa naozaj solídny lejak. Dali sme si cesnačku s kofolou, počkali na odvoz a potom si pri grilovaní užili príjemné slnečné poobedie na chalupe v Ivančinej, kde nepadla za celý deň ani kvapka.

Záver

Ak budete mať dostatok času a počasie to dovolí, určite pokračujte z Tlstej po zelenej značke cez Lubenú, Bágľov kopec, Zadnú Ostrú a sedlo Ostrej na Ostrú a z nej po žltej buď do Konského dolu alebo Juriašovou a Blatnickou dolinou späť k chatovej osade Gader. Zároveň odporúčam dodržať popisovaný smer túry – výstup cez jaskyňu Mažarná a zostup Konským dolom. Výstup je síce náročný, ale rozhodne prijateľnejší ako zostup. Ak by ste šli hore Konským dolom a dole cez Mažarnú, bude vás čakať niekoľko minút po asfaltovej ceste, čo nemusí byť pre unavené nohy zrovna príjemné.

Fotogaléria k článku

Najnovšie