Svet

Keňa - fotosafari

22.10.11
Nikdy by som si nemyslel, že sa raz dostanem do Kene. Podarilo sa mi to vďaka výhre vo fotosúťaži a tak 6.8.2011 vystupujem z lietadla v Nairobi aj s kamarátkou Dankou. Pozývam vás tiež na potulky touto krásnou krajinou, najmä jej národnými parkami.

Národný park Sweetwaters

Po nočnom prílete a vybavení víz sme sa presunuli do hotela Kili MIinimani, vzdialeného cca 25 - 30 minút od letiska. Ďalší program bol pripravený od 8. hodiny po raňajkách, takže sme vstávali o 6-tej.

O cca 8.15 sme sa stretli s Otienom, zástupcom z cestovky, a novým šoférom Georgeom. O cca 9-tej sme vyrazili do prvého národného parku – Sweetwaters. Čakalo nás Morani Areal a nádherné safari. Videli sme veľa zvierat - žirafy, slony, impaly, opice, vodušky, zebry, byvoly, nosorožce, antilopy, antilopy losie – čo je ich najväčší druh, šakaly, prasatá savanové, dokonca šimpanzy s asi trojmesačnými mladými. Nosorožec Baraka sa dal dokonca pohladkať a nakŕmiť.

Večeru sme nestihli, ale pri vode v hoteli sme videli slona a ďalšie zvieratá a zaliezli sme do luxusného stanu na vymurovanom poschodí, nakoľko je tu tma už o 18.45 h a tiež chladno. Aspoň máme čas napísať poznámky, zážitky, a stiahnuť fotky i videá do notebooku, aby uvoľnili miesto pre ďalší deň. Ráno pri raňajkách nás čakalo milé prekvapenie v podobe zvieratka prichádzajúceho až k raňajkovým stolom... skoro zobáčikom ochutnalo... bol to marabu africký, nádherný drzánik.

Národný park Samburu

7. 8. po raňajkách sme sa stretli s Georgom o 8-mej a vyrazili sme do druhého NP Samburu – Asnil Samburu Camp. Po odchode zo Sweetwaters nás sprevádzal pohľad hory Mt. Kenya. Prechádzame veľmi zalesneným a zeleným pásmom. Po niekoľkých kilometroch prichádzame na miesto, kde sa nachádza veľká tabula s nápisom Equador v meste Nanyuki. Miestny sprievodca nám vysvetlil pôsobenie magnetického poľa Zeme. Na severnej strane sa voda točí smerom doprava a rýchlejšie a na južnej strane smerom doľava a pomalšie. Keď zdvihol nádobku s vodou, či na severnej alebo na južnej strane, voda pretekala otvorom a tok stekal špirálovito. Keď sa postavil priamo na rovník, tak stebielka, ktoré používal, sa ani nepohli a voda stekala rovnomerným a priamym prúdom. Dostali sme aj certifikát o prechode cez rovník, za ktorý sme zaplatili 6,- USD.

Pri vstupe do Národného parku Samburu nás uvítalo stádo slonov, oryxov, gaziel, impál a zebier. Po ubytovaní v luxusnom stane s murovaným WC a kúpeľnou nás privítali mačiaky a spoza elektrického plota sa na nás dívali paviány. Otázka je, kto je pred a kto je za plotom. Po obede a prestávke nás George berie na safari po najprašnejších cestách NP Samburu.

Keďže sme chceli byt veľkorysí za to, že nám George ukazoval svoju krajinu, sme mu na znak vďaky podarovali hrušku, ktorú sme mali na záchranu svojich žalúdkov a knihu Potulky Slovenskom od Antona „Dali“ Záhradníka. O 16-tej sme vyrazili okruhom okolo Asnil Samburu. Videli sme toho asi najviac - zebry, antilopy a žirafy. Rozoznávali sme tri druhy podľa zafarbenia a škvŕn. Delia sa aj podľa miesta výskytu a to – Masai Mara, Samburu a Nakuru. Antilopy sa tiež delia podľa svojej veľkosti – normálne, losie (najväčšie) a najmenšie (Dik-Dik). Okruhom sme videli práve sa kŕmiacu antilopu, ktorá stála na zadných a nechala sa fotiť. Nazýva sa Gerenuk, čo je antilopa žirafia a bol to zážitok pozerať, ako sa svojimi tenučkými nožičkami postaví na zadné a prednými si priťahuje konáre akácie, zázrak, že ju tie špáratká udržia. Najsilnejším zážitkom tohto dňa bola smrť menšieho slona, na ktorého sa zamerali tri levice. Najprv sa blížili, obchádzali ho, až sa mu nakoniec zavesili na chrbát. Chúďa mláďa nemalo šancu, aj keď bolo o hlavu – dve vyššie. Po ceste späť sme videli opäť klasické zvery Afriky – slony, antilopy, žirafy, zebry, vodušky a oryxov.

8. 8. vstávame tu v Samburu trocha skôr, pretože o 6-tej je káva a 6.30 vyrážame na ranný okruh. Videli sme zopár pekných kúskov, sloniu rodinku pri kŕmení, antilopy, dik-dikov ešte ležiacich po noci, žirafy, zebry, oryxov. Zdalo sa mi, že aj zvieratá ešte spali. Fotili sme východ slnka. To bol zážitok.

V spoznávaní parku pokračujeme od 16-tej, robíme okruh okolo Asnil Samburu, ale tento raz iným smerom. Opäť sme mali šťastie na rodinku slonov a menšie stádo žiráf. Krajina je suchá a vyprahnutá, ale je tu aj zeleň a vysoké akácie. Celý podklad, až na určité miesta pri rieke, je vulkanického pôvodu. Opäť ako všade tu nechýbajú impaly, gazely, oryxy. Bohužiaľ, natrafili sme aj na „skelet“ slona už s vybielenými kosťami a lebkou spolu so zadnou časťou kože. Bol to smutný pohľad, bohužiaľ – c'est la vie, ako sa hovorí, aj toto patrí k životu v drsnom prostredí Afriky. Na spiatočnej ceste sme mali ešte šťastie vidieť kúpajúcu sa korytnačku.

Národný park Lake Nakuru

9. 8. sme vstávali o piatej a vyrazili do NP Lake Nakuru, ktoré je v nadmorskej výške 1700. Cesta trvala celých 7 hodín a skoro celou cestou mrholilo alebo padal mierny dážď. Cítili sme sa ako na húsenkovej dráhe, lebo sme neustále stúpali až do 2200 m n. m. A opäť klesali.

Cestou sme sa zastavili pri Tomsonových vodopádoch, ktoré sú nádherné. Vrhli sa tu na nás miestni vo svojom domorodom oblečení, pomaľovaní od hlavy až po päty. Nechceli nás nechať odísť, kým ich nepofotíme, a potom zahlásili, že chcú 400 kenských šilingov. Potom nás ťahali do svojich obchodíkov so slovami „iba pár minút, dobrá cena“.

Zliezli sme celé údolie a v diaľke sa rozprestierala nádherná zelená krajina. Celá oblasť je úrodná, pestuje sa tu kukurica, pšenica, káva, čaj, zelenina, sú tu plantáže banánovníkov. Cestou zastavujeme ešte pri plantáži s čajom a kávou. Káva aj v sáčku voňala vynikajúco a čaj sa nenechal zahanbiť. Vchádzame do mesta Nakuru, ktoré je veľké a rozvíjajúce sa.

O cca jednej sme boli pri vstupnej bráne NP Lake Nakuru. Na okruhu parkom sme videli nosorožce biele, ktorých je tu veľa. V Samburu sme natrafili väčšinou na čierneho. Pre laika veľký rozdiel vo farebnosti nie je, rozdiel je v rohoch, v stavbe tela a prednej časti pysku. Ďalej sme videli žirafy, ale boli veľmi ďaleko, byvoly, zebry, a paviány aj s mladými. Asi najkrajším zážitkom boli dva ležiace levy - jeden mal aspoň hlavu zdvihnutú, kým druhého nebolo najprv ani vidieť..., keď sme sa im ako pozorovatelia znepáčili, prvý sa nám snažil otočiť zadkom. Trpezlivosť ruže prináša a zachytili sme ich váľajúcich sa, resp. prevaľujúcich sa z boka na bok cez chrbát so všetkými štyrmi hore. Úžas.

Zašli sme pozrieť k jazeru Nakuru na plameniaky, pelikány a ďalšie vtáky, najmä marabu afrického. Vo vode si hoveli hrochy, bolo to úžasné až do chvíle, keď sa jeden z aktívnych turistov snažil priblížiť k lenivo ležiacemu byvolovi, že si ho pofotí zblízka. To bolo rozruchu, ešte že byvol mal viac rozumu ako turista, zdvihol sa a odcupital ďalej. Po ceste naspäť sme videli opäť zebry, nosorožce a pštrosy.

10. 8. vyrážame neskôr. Pri raňajkách sme mali možnosť zahliadnuť hyenu hrivnatú, po swahilsky sa povie fisi. Videli sme byvoly, zebry, žirafy, nosorožca čierneho, na ktorého sme naďabili kúsok pod kempom. Šakaly a nosorožce biele nás čakali pri jazere Nakuru. Videli sme tiež najväčšiu antilopu, ktorá sa volá eland. Na najvyššom mieste nad Lake Nakuru je vyhliadka. Tu sme natrafili na podivné svište - hyluxy a agamu červenohlavú. Poobede vyrážame na safari. Tu sme videli nosorožce biele, zebry, impaly, žirafy, antilopu najväčšiu, gazely a byvoly. Tiež zopár operencov – pelikány, marabu a iné. Cestou sa ešte rozpršalo, ale rýchlo aj prestalo.

Masai Mara

Lake Nakuru nás vyprevadilo úžasným pohľadom. Po včerajšej búrke sa vyparovali oblaky. Pri odchode nás prekvapil nádherný pohľad na spiace levice, ktoré sa nedali rušiť cvakajúcimi fotoaparátmi a zvedavými očami turistov. Počas cesty do Masai Mara sa počasie rapídne zmenilo z jemného dažďa až na silný dážď. Cesta bola, ako vravel George, „bump-bump“. Po asi siedmych hodinách cesty sme dorazili do Ol Moran Tented Camp, kde sme sa ubytovali do stanu a po káve sme vyrazili do parku Masai Mara. Po ceste do NP Masai Mara sme vybavili Baloon Safari na nasledujúci deň.

Po prekročení vstupnej brány Masai Mara nás uvítalo stádo pakoňov, tomsonových gaziel, zebier a natrafili sme aj na buvolca stepného (Hartebeest) a buvolec modrý (Topi)). Keď sme tak brázdili po bahnitej ceste, v diaľke sme videli skupinku odstavených áut s cvakajúcimi fotoaparátmi, čo znamenalo, že sa tam niečo deje. Po príchode sme zistili, že sa tam nachádza skupinka levíc s mláďatami, pri ktorých boli zabité dva pakone. Na opačnej strane boli tri levice, ktoré striehli na stádo pakoňov a mysleli sme si, že nastane nejaká vynikajúca akcia. Ale dlho sme čakali a neudialo sa nič, tak sme pofotili mláďatá pod stromom a pokračovali sme ďalej. Po niekoľkých metroch sme natrafili na leva kŕmiaceho sa pakoňom. Po ďalších metroch zasa na mladého leva, ktorý nám pózoval ako skvelý manekýn. Za nim boli ďalšie dva, ktoré sa venovali modelingu rovnako. Keďže sa už blížila hodina večere a neprestávalo pršať, tak sme ukončili návštevu parku Masai Mara a išli sme do kempu. Po zložení si batohov nás na verande prekvapil malý predátor – obrovský škaredý pavúk, ktorý je ešte aj jedovatý. Fotenie mu však neprekážalo.

12. 8. sme vstávali o 3-tej, aby sme nezmeškali odchod landroveru na Baloon Safari. Pri balóne sa spravil check-in a dostali sme od skúsenej pilotky Elly inštrukcie, ako sa do balóna nastupuje, kedy sa môžeme postaviť, kedy fotiť, natáčať, ako si máme dať tašky. Všetko prebehlo v poriadku, nasadli sme do balóna a o pár minút sme sa vznášali. Bol to úžasný pocit, nič iba ticho sem-tam to prehučali horáky. Niečo sme pofotili, niečo natočili kamerou. Krásne zábery - východ slnka, zvieratá z výšky – pakone, zebry, lev, šakaly, hyeny a tiež gazely. A krajina z výšky, no úžas. Po cca hodinke letu sme šťastne zosadli na zem, vyliezli z balóna a čakali nás autá a záchranka, keby niečo. Potom nás odviezli na pripravené miesto, kde sme mali ako prvé pravé šampanské, inštruktáž a raňajky v prírode. Po asi ďalšej hodinke nás čakalo safari, videli sme klasické zvieratá a pštrosa, žirafu, hadožrúta nohatého a supy. Neskôr gepardy, najprv jedného v tráve a následne troch bratov spiacich v kriakoch. Šli sme k rieke Masai Mara, kde sme videli pakone migrujúce smerom k Tanzánii. Pri rieke sa vyvaľovali hrochy a krokodíly a ležalo tu množstvo mŕtvych pakoňov, ktoré sa utopili alebo boli ušliapané vlastnými druhmi pri prekračovaní rieky. Poviem vám puch uhynutých zvierat bolo poriadne cítiť. Tiež sme videli zopár supov a marabu afrického. Cesta bola veľmi náročná, spaľujúce slnko, ale pakoňov bolo na miliardy. Obed sme mali v prírode pod stromom s výhľadom na rieku Mara, po ňom sme už smerovali do kempu. Po ceste sme natrafili na štyri exempláre krkavčiaka menšieho a asi po polhodinke cesty na stádo slonov, pri ktorých sa motal krásny a mohutný samec.

13. 8. sme odišli z kempu Ol Moran a vyrazili sme do Nairobi. Cesta bola veľmi dlhá, skákavá a náročná. Videli sme Masaiov a Masaiky, tiež ich kravy a ovce. Po niekoľkých hodinách sme dorazili do reštaurácie Carnivore, kde sme mali rezervovaný obed. Obed tvorila polievka, množstvo príchuťových omáčok - ku každému mäsu iná, šaláty. Čašník nám vysvetlil, že keď dojeme, musíme zložiť zástavku zo stola, čo je pre nich znak, že k nášmu stolu už nebudú chodiť s pochutinami, ale čašník s dezertným lístkom, kde bolo množstvo dezertov, kombinácie ovocia a zmrzlín a viac druhov kávy. Dorazili sme sa kávou a navštívili sme obchod so suvenírmi. Keďže sa počas obeda rozpršalo, skočili sme do auta a ešte asi hodinku sme strávili cestovaním do hotela Ole Sereni. Pred hotelom sme si urobili spoločnú fotku s naším sprievodcom George Maina Wamai, ktorému sme sa naozaj nevedeli poďakovať za všetko, čo pre nás počas našej ceste na safari urobil.

To je koniec nádhernej dovolenky na safari, ktorá stála za všetko. Thank you very much alebo Asante sana Keňa si vskutku nádherná.

Aké sú naše pocity z prežitej dovolenky v Keni? Bola to naozaj veľmi poznávacia cesta, či už čo sa týka množstva exotických zvierat, prírody, ale aj miestnych ľudí. Tí sú veľmi chudobní, neprejavujú to však. Sú vďační za každý nový deň, nové stretnutia s ľuďmi, s najbližšími. Možno by sme mali vedieť krásy bežného života užívať si aj my ostatní. Na dovolenke sme si uvedomili, čo všetko je pre nás samozrejmosť - napríklad taká voda. Doma otočíme kohútikom a napijeme sa. Tu to nie je možné, voda napriek tomu, že je z vodovodného kohútika, nie je pitná a ak sa chce človek napiť, musí si vodu kúpiť.

Čo sa týka služieb v cestovnom ruchu, všetci boli veľmi milí a ochotní urobiť čokoľvek, aby bol turista spokojný. Je tu zvykom dať personálu aspoň 5,- dolárov za odnesenie batožiny na izbu, tiež aspoň 5 a viac dolárov vodičovi za deň podľa spokojnosti. Platby za poskytnuté služby si ľudia nesmierne vážili a svoju radosť preukazovali vždy minimálne úsmevom na tvári, ktorý im nikdy nechýbal.

Viac fotografií sa nachádza na mojom osobnom profile tu. Budú sa pridávať postupne.


Fórum 11 príspevkov
Keňa - fotosafari 02/11/11 14:34 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Svet Keňa - fotosafari Nikdy by som si nemyslel, že sa raz dostanem do Kene. Podarilo sa mi to vďaka výhre vo fotosúťaži a tak 6.8.2011 vystupujem z lietadla v Nairobi aj s kamarátkou Dankou. Pozývam vás tiež na potulky touto krásnou krajinou, najmä jej národnými parkami. 22/10/11 Rastislav Ratulovský Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Keňa - fotosafari 02/11/11 14:34 11 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.31 (0.07)