Túra

Bratislava – Biely kríž – Záh. Bystrica

05.12.11
Každoročne pre mňa záver diaľkoplazeckej sezóny predstavuje diaľkový pochod (DP) Barbora. Voľakedy sa volal Mikulášsky, no ako mnoho iných vecí, aj jeho premenovali. Ba namiesto redakcie Krás Slovenska sa organizovania chytili manželia Javorskí. Trasa je vedená priam bratislavským turistickým Korzom, tak prečo o nej píšem? V decembri 2010 som ju totiž šiel v snežniciach a stretol som na nej všetky druhy turistov – peších, bežcov, na bežkách, cyklistov a dokonca aj lyžiarov s tuleními pásmi. Bolo - 8 °C a v okolí Bratislavy vyše 30 cm snehobieleho snehu.

Trasa

Bratislava, hlavná stanica (schody) – Slamená búda – Kamzík – Spariská – Biely kríž – Bystrické sedlo – Marianka – Záhorská Bystrica

O účasti na DP Barbora sa u nás neuvažuje, jednoducho patrí k životu, tak ako dýchanie. Otázne je množstvo zúčastnených. V roku 2010 som išiel sám, nakoľko manželka bola chorá. Pre Bratislavčana treskúci mráz neodradil mňa, ani desiatky skalných. Zišli sme sa v krčmičke pod schodmi na hlavnú železničnú stanicu. Zuzka Javorská nám rozdala kontrolné lístky, počastovala nás štartovným kalíškom a kto ako mal chuť, sa vybral Jaskovým radom k odbočke na Slamenú búdu. Ako deti sme sa sem chodievali pomedzi záhrady sánkovať. Dnes sem dorazila výstavba a luxusné vily úplne zmenili jej charakter. Strmá ulica nie je zasnežená, no ako vychádzame pri vynovenej Slamenej búde, už je všetko biele. Sedemnásť rokov som tu v pracovné dni vystupoval z trolejbusu a moje kroky smerovali do Filmových laboratórií. Dnes tu na ruinách SFT funguje komerčná televízia JOJ.

Na Kamzík pokračujem po asfaltke a míňam novú kamenodrevenú reštauráciu Schoppa. Voľakedy tu bývali „telatníky“ a môj starší brat tu bol ako Bratislavčan v pionierskom tábore. Dnes by to deti považovali za sci-fi. Z hmly sa vynára televízna veža. Na zábradlí je lampáš a kytica. Asi tu niekoho zrazilo auto. Míňam pamätníky vojakom padlým v rakúsko-pruskej vojne a som pri bufetoch na Somárskej lúke. Snehu je už toľko, že vyťahujem snežnice a obúvam si ich. Okamžite sa stávam exotom, ktorého si všetci prichádzajú obzerať. Nevšímam si ich vtipné poznámky, veď uvidíme, kto to má lepšie premyslené. Dnes má premiéru môj nový fotoaparát a paličky, tak sa musím nejako skoordinovať.

Už pri klesaní z Kamzíka si pochvaľujem snežnice. Ak nechcú peší ničiť bežeckú stopu, brodia sa snehom, kĺžu sa a ja si v pohode vykračujem. Pri stúpaní za Chlmcom už počúvam závistlivé poznámky. Zatiaľ sa kochám panenskou belobou okolitého lesa a dosť nechápavo sledujem bežcov v tenkých pančucháčoch, ktorí nás obiehajú. Keď sa spoza zákruty vyrútia cyklisti, balansujúci v 30-centimetrovom snehu, pochopím, že dnes sú v lese všetci. Obloha je už nádherne modrá a popri Máriinom prameni prichádzam na Spariská. Aj po asfaltke sa v pohode dá ísť na snežniciach a veru sa zabávam na nechápajúcich pohľadoch okoloidúcich. Lavice pri ohnisku na Zbojníckej studničke sú pokryté hrubou perinou snehu a dúfam, že sa sem dostanem aj na Silvestra, hoci bude pracovný deň. Červený kríž so svojimi altánkami drieme nerušene pod bielou perinou a stretám stále viac bežkárov. Asfaltkový okruh po modrej z Rače je ich raj. Účko napriek mrazu nie je ešte celkom zamrznuté, kto vie, či sa bude na Silvestra na ňom dať kĺzať? Teraz s údivom sledujem dvojicu, skúšajúcu stúpajúce pásy. Ale veď niekde sa to treba naučiť používať.

Už pod priam gýčovo modrou oblohou dochádzam ku Včelínu na Bielom kríži. Je v obložení turistov a zriadiť tu v maringotke bufet bol vynikajúci nápad. Čaká nás tu už Vlado Javorský a okrem pečiatky ponúka varené vínko z bandasky obalenej novinami. Dlhšiu dobu sme sa nevideli a tak sa zakecám. Vychladnuté telo mi pripomenie potrebu pohybu a tak sa odporúčam a po žltej pokračujem na Marianku. Napriek dostatočnej vrstve snehu je cítiť, že cesta je rozoraná od áut a už to nie je pohoda ako z Kamzíka. V zákrute pri Svätom vrchu schádzam pozrieť studničku. Voda je studená, ale glg si dám. Prichádzam ku krížu, ktorý dal postaviť 1856 Ján Pialcek. Po renovácii v roku 2003 mu spravili drevenú striešku. Tu sa odkláňam zo žltej a idem ponad bývalý bridlicový lom. Svokor má na fotkách zachytených trampov, ako v 1943 skáču hlavičky do jazierka na jeho dne. Neviem, aký samovrah by to dnes riskol.

Smutne hľadím na výstavbu pod sebou. Už aj sem sa dostali developeri. Zahryzávajú sa pomaly, ale iste do lesov v okolí Bratislavy a Marianka je už domami prepojená so Záhorskou Bystricou. Bývalými záhradami stúpajú na hrebeň Malých Karpát a stále silnejšie počuť ich túžbu zastavať údolie Vydrice (Železná studienka). To bude definitívny koniec Bratislavského lesoparku a kúzla Bratislavy. Vinohrady od Koliby po Raču im už padli v podstate definitívne.

Pri futbalovom ihrisku nad Mariankou si dávam snežnice dolu a keď sa skoro zabijem na poľadovici, nadávam si. V krčme je už veselo, oheň praská v kozube, Zuzka rozdáva diplomy a perníčky, Bahuro diaľkoplazecké hlinené topánočky. Každý vyťahuje nejakú poživeň a v družnej debate sa hodnotí pomaly sa končiaci rok. Kto chce, môže ešte pokračovať do klubovne Teslákov neďaleko Mladej gardy, ale väčšina z nás pokračuje do Záhorskej Bystrice a autobusom pod Nový most. Síce sa stmieva, ale podľa účasti, nie nad diaľkoplazectvom.

Diskusia
Bratislava – Biely kríž – Záh. Bystrica 19/08/13 14:26 18 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Hodice – Drosendorf - záver KPG Po šiestich mesiacoch od vykročenia zo Sekúl a po šiestich jednodňových túrach ocitol som sa pri prameni Moravskej Dyje. Že tu so mnou po vyše štyroch rokoch, čo nemohla chodiť na turistiku pre starostlivosť o matku, stála aj moja žena, umocňovalo pocit radosti. Opäť som si nielen dokázal vysnívať nejaký projekt, ale ho aj celkom zdarne dotiahnuť do realizácie. Ako centrum som na tri noci vybavil ubytovanie v Dačiciach a samozrejme v hoteli Dyje na brehu Moravskej Dyje. 09/10/18 Miroslav Svítek Česko, Rakúsko
Túra Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár. 18/09/18 Miroslav Svítek Česko
Prístrešok Jakubianka na Hniezdnej polianke Po rokoch som sa opäť dostal do Levočských vrchov, a to na viac dní. Na rozdiel od poslednej návštevy už nie sú Vojenskými lesmi a bol som napokon milo prekvapený, že ani neboli holorubom, ako presakovali informácie. Hoci tu na oficiálne ubytovanie nie je ani jedna chata, my sme s partiou bývali v chate Vinná, našiel som tu zopár možností na prenocovanie pod strechou pre tulákov. 25/08/18 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Niederbauen Chulm nad Vierwaldstätter See V druhej polovici augusta 2014 sme s Matúšom dovolenkovali v Nemecku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku a Taliansku. Časť našich výstupov z toho obdobia je už na Hikingu popísaná. Tento rok pred pôrodom druhej dcéry som sa vrátila k fotkám z celého výletu a rozhodla sa pre vás popísať ešte jeden výstup. A to na švajčiarsky kopec s názvom Niederbauen Chulm (1923 m). dnes Andrea Morongová Svet
Rozhovor Vďaka behu si veci obzriem za kratší čas Majo Priadka sa na našej ultrascéne objavil pomerne nedávno, no odvtedy sa mu podarilo zhromaždiť pekné množstvo medailí. Z jeho tohtoročných domácich úspechov určite stojí za zmienku prvenstvo na Nízkotatranskej stíhačke či obhájené zdieľané prvenstvo z Východniarskej stovky (s Reném Mrázom). Zo zahraničných pretekov treba spomenúť francúzske L´Echappée Belle, na ktorého najdlhšej trase Majo obsadil fantastické 3. miesto. V závere sezóny si priviezol aj krásne 5. miesto z najdlhšej trate tureckého Salomon Cappadocia Ultra-Trail. Majo je členom bežeckej skupiny Trail Runners Trnava a bežeckého tímu Slovak Ultra Trail. Je to frajer, tak som ho trošku vyspovedala. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Ponitrianska magistrála (Handlová – Nitra) Bude to síce kratší prechod ako predošlé, ale taktiež veľmi zaujímavý. Ponitrianska magistrála má “len“ 106 km, ale má všetko, čo má magistrála mať. Jediný problém je, že po celej dĺžke nie je žiadna útulňa. Jediná útulňa pod Rúbaným vrchom v pohorí Vtáčnik vyhorela. Body, kde sa dá relatívne prespať (keď nepočítam platené ubytovanie), sú hrady Hrušov a Jelenec (Gýmeš). včera Pavel Forgáč Vtáčnik, Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Bratislava – Biely kríž – Záh. Bystrica 19/08/13 14:26 18 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty a Záhorie (Záhorská nížina - Borská nížina)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 546 m n. m.
    • min: 180 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 700 m
    • klesanie: 700 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 04.12.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.1583 ° SŠ
      dĺžka: 17.1076 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.24 ° SŠ
      dĺžka: 17.0436 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • bufety na Somárskej lúke, Máriin prameň, Zbojnícka studnička, bufet Včelín na Bielom kríži, prameň pod Svätým vrchom, krčma v Marianke
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus)
      Záhorská Bystrica (bus, MHD) - Bratislava (vlak, bus, MHD)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.38)