Keďže z "dolniakov" na poriadnu túru to máme všade ďaleko, rozhodli sme sa z manželkou, že skúsime každý voľný víkend vybehnúť aspoň na nejaký blízky kopec. Na Sviatok všetkých svätých sme sa rozhodli, že si dáme výstup na Záruby v Malých Karpatoch.

Trasa

Smolenice – Smolenický zámok – Čertov žľab – sedlo Zárub – Záruby – sedlo Zárub – Čertov žľab – rázcestie nad Vlčiarňou – Vlčiareň – Smolenice

Smolenice

Nástup na túru sme začali troška neskoro, po odparkovaní auta a povinnom prezutí do vhodnej obuvi je čas na hodinkách tesne pred 11-tou. Pripínam si psa na vôdzku, viem, že nie je nič horšie ako stretnút v hore voľne pobehujúceho psíka. Počasie nám praje, na to, že je prvý novembrový deň, je krásne, pofukuje len slabý južný vetrík. Po pár minutách šľapania míňame smolenický cintorín a je pred nami zámocký parčík. Začíname prvú fotozastávku, povinné gýčovky so zámkom, a poberáme sa ďalej. Dnes to vyzerá tak, že každý, kto má psa, sa vybral do prírody na prechádzku. Prichádzame k prvému rázcestníku a vyberáme si modrú, modrá je dobrá nie?

Cesta sa pomaly vnára do bukového lesa. Pohľady sú krásne, jesenné farby sú jednoducho famózne, les hrá skutočne všetkými farbami, listy na vrcholcoch stromov sú na niektorých miestach ešte zelené, ale prevažná väčšina sa zaodela do odtieňov zlatej. Medzi stromami sa mihajú slnečné lúče a celá atmosféra je vskutku čarovná až mystická. Chodník je vďaka popadaným listom mäkkučký a trasa utešene ubiehá. Stúpanie je pozvoľné, kráča sa dobre, takže to vyzerá tak, že nové topánky od pána Makaru sa dnes v pohode rozchodia. Míňame veľký krmelec, bohužiaľ zver sme nezazreli. Po asi ½ hodinke dorážame na Čertov žľab, na moje prekvapenie dobiehame zopár cyklistov, tlačia si tátoše smerom hore. Trasa smerom dole môže byť iný adrenalín, najväčší stupák je tesne pred nami. Konečne sa začínam zadýchavať a cítim, že mi pulz vystupuje do výšin, ktoré mi môj kardiológ zakázal. Uberám z tempa tak, že kráčam tesne za cyklistami. Výhľady sa troška menia, už kde-tu vykúkajú aj skaly z podložia, celý les dýcha neskutočnou energiou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Záruby

Dostávame sa k ďalšiemu rázcestníku - sedlo Záruby. Uvedomujem si, že všade okolo je pôda rozrytá, a nachádzame zopár stôp po diviakoch. Posilníme sa troškou čaju a vydávame sa na najnáročnejšiu časť. Čaká nás (pre mňa) prudký stupák. Nezastavujem sa len preto, že tesne za nami ide rodinka s deťmi vo veku cca 6 - 8 rokov, tak sa nechcem dať zahanbiť. Čo je ale horšie, cítim, že sa mi začína veľmi jemne pohybovať päta v novej topánke, čo je neklamná predzvesť toho, že sa budú večer ošetrovať otlaky.

Po pre mňa namáhavých 20 minútach sme pri rázcestí Záruby. Vietor začína silnieť, mikina, ktorá išla do plecniaka hneď na začiatku, sa teraz zíde. Je to tu, vystupujeme na najvyšší vrchol Malých Karpát – Záruby (768 m n. m.). Výhľady, ktoré sme čakali, sa nekonali, jednak kvôli inverzii a aj kvôli vysokým stromom, ktoré znemožňujú rozhľad. Stálo by za diskusiu, či by sa mohli vyrúbať stromy pri týchto vyhliadkach. Kvôli silnému vetru sa rýchlo zapisujeme do vrcholovej knihy, spravíme zopár snímkov a poberáme sa do závetria. Rozbaľujeme proviant, posilníme telo, duch sa posilňoval počas pobytu v lese, a začíname ústup.

Pôvodne sme mali ísť na Ostrý kameň a cez Brezinky späť do Smoleníc, bohužiaľ kvôli časovej tiesni sme nútení vrátiť sa rovnakou trasou späť. Schádzame až na Čertov žľab, a rozhodujeme sa, že sa nevrátime po modrej, ale skúsime zelenú značku k rázcestiu nad Vlčiarňou. Prvých 10 minút zostupu je celkom strmých, prechádzame popod vyvrátené stromy, na skale z ľavej strany dve pamätné tabule. Zvyšná časť trasy je pomerne nenáročná prechádzka, napájame sa na žltý chodník, takže náš výber farieb je týmto konečný. Tesne pred tým, ako sa nám znovu ukáže Smolenický zámok, natrafíme na studničku, ovlažíme sa a pokračujeme do zámockého parku.

Po 4 hodinách sme späť pri aute, prezliekam si spotené veci a mením obuv. Na to, že topánky mám len druhýkrát na sebe, musím uznať majstrovstvo pána Makaru, síce zas mám otlak na vnútornej strane päty, ale pri kúpe ma upozorňoval na to, že prvé túry budú bolieť. S manželkou konštatujeme, že to bola veľmi pekná prechádzka, odporúčam ju aj rodinám s deťmi. Treba rátať s tým, že vodu si treba zobrať so sebou, studničku sme našli až pri ceste späť. Trasa je v celej dĺžke pekne vyznačená, takže nikto nezablúdi. A ako som si všimol, trasu obľubujú aj cyklisti.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek