Túra

Morava - jeseň popri rieke

23. 11. 2011
Počas mojich potuliek po Slovácku, či už peši alebo na bicykli, som sa často dostával k rieke Morave. Rieku dosť dobre poznám. Videl som ju v obdobiach sucha, keď sa len tak motala korytom a obnažovala svoje brehy. A videl som ju aj v časoch povodní, keď sa prelievala cez ochranné hrádze a doširoka zaplavovala celú krajinu. Poznám ju v lete, kedy sme sa v nej kúpavali, i v zime, keď v tuhých mrazoch zamrzla a my sme so stiahnutým zadkom korčuľovali po ľade. A tak som si povedal, že som ju ešte poriadne nevidel na jeseň. Preto som využil tohtoročnú nádhernú jeseň, tak ústretovú duši turistu, a vyrazil som na rieku. Či skôr - ku rieke.

Rieka Morava je takmer po celom svojom toku zregulovaná, čím myslím vohnaná do upraveného koryta a obklopená protipovodňovými hrádzami. Ale existuje predsa len jeden úsek, kde je možné vidieť, ako rieka kedysi tiekla Dolnomoravským úvalom, ako vytvárala neuveriteľné meandre, slepé a bočné ramená a priesakové jazerá. Podľa mňa je to najkrajšia časť rieky Moravy, úsek medzi mostom na ceste Strážnica - Bzenec (časť Bzenec-Přívoz) a mostom na ceste pri Rohatci. Vzdušnou čiarou je vzdialenosť medzi týmito dvomi mostmi len cca 8 km. Po rieke je to však vyše 12 km. Táto časť krajiny sa nazýva Přírodní park Strážnické Pomoraví, a jej súčasťou je Prířodní památka Osypané břehy. Je to ale tak trochu podivné, lebo súčasťou by mali byť i chránené hniezdištia, čo však asi neprekáža pomerne masívnej ťažbe dreva a to priamo na poloostrovoch najkrajších meandrov.

Trasa

Most cez Moravu (Strážnice – Bzenec) – prírodná pamiatka Osypané břehy – slepé rameno – riečny polostrov – pamätník lesného správcu – riečka Velička – lávka cez Veličku – starý dub – Most cez Moravu (Strážnice – Bzenec)

Auto odstavujeme na začiatku lesnej cesty pred mostom cez rieku Moravu. Rieka je ukrytá za lesom a vysokým porastom, ale my sa k nej teraz ešte nechceme priblížiť. Kráčame po priamej lesnej makadamovej ceste až k poľovníckemu posedu a za ním odbočujeme vpravo a blížime sa k rieke. Prejdeme asi 200 metrov a sme pri rieke. Stav vody je veľmi nízky. V rieke sú popadané veľké stromy, okolo brehov sú obnažené piesočné pláže a vysoké brehy. Rybárskym chodníčkom sa púšťame ešte trochu ďalej okolo vody a potom zoskakujeme z brehu a za ohybom rieky nachádzame úžasné rybárske miesto. Oproti nám, na druhom brehu rieky, je veľká pieskovňa, kde stále prebieha ťažba piesku. Dopravníky zvonia do ticha rieky a sľubujeme si, že sem musíme zavítať počas víkendu, aby sme si užili aj ticho, ktoré rieka prináša.

Chodník už ďalej nevedie a tak sa chvíľu kocháme pomaly tečúcou vodou a potom sa vraciame nazad. Pokračujeme po priamej ceste, až sa dostávame na otvorené priestranstvo, kde je zorané pole po kukurici. Prejdeme asi 50 m krížom cez pole a už sme opäť na brehu rieky. Skáčeme z vysokého brehu do piesočných náplavenín. Pred nami je zamrznuté bočné rameno, ktoré rieka v čase nízkeho stavu vody nenaplní. Voda sa doň dostáva iba priesakom. Okolité stromy sú zväčša skosené bobrami, tie väčšie sú aspoň dookola obhryzené od kôry a už celkom vyschnuté, a z menších len trčia zašpicatené konce pníkov vo výške asi tak 50 - 60 cm. Vstupujeme do t. č. vyschnutého koryta meandru a piesočnou plážou postupujeme, tentoraz proti prúdu rieky. Atmosféra je úžasná. Naproti nám je vysoký piesočnatý breh oblasti nazývanej „Váté písky“, prevŕtaný početnými norami bobrov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Na pláži nachádzame schránky škľabiek a korýtok riečnych. Piesok je jemnučký a hlboký. Nie div, že práve tu natáčal režisér Karel Zeman exteriéry k filmu „Cesta do praveku“. Vraciame sa nazad okolo rieky a vyškriabeme sa na vysoký breh ostrova. Chodníčkom v divokom poraste postupujeme cez ostrov okolo brehu a dávame si pozor, aby sme nezleteli do prepadnutých bobrích nôr. Je ich tu naozaj dosť a kolísaním hladiny rieky a piesočnou zeminou sa ich nory prepadávajú a vznikajú akési komíny, vedúce až na povrch. Po chvíli sa spúšťame do ďalšieho vyschnutého riečišťa a potom hore na breh a už aj sme na najväčšom poloostrove meandrov. Víta nás zvuk motorovej píly a praskot padajúcich stromov. Hotové drevorubačské peklo. Nádherné zdravé stromy s priemerom jeden meter i viac, haluzina, to všetko krížom-krážom po celom poloostrove. Nuž toto tu naozaj nemuselo byť. Len krútime hlavami a navzájom sa pýtame, aký má význam robiť v tomto kraji chránenú prírodnú pamiatku, keď je tu bezohľadná ťažba. A naviac, na tom úplne najkrajšom mieste celého úseku. Tak, kde sú dočerta ochranári teraz? Úzka šija, spájajúca poloostrov s krajinou, je totálne rozbitá nákladiakmi, odvážajúcimi vyťažené drevo. Pripadá mi to ako výsmech. O 15 km ďalej po rieke sa budujú rozsiahle projekty pre ochranu a zachovanie lužného lesa, a tu sa ťaží o život. Jednoducho to nechápem. Veď toto musel niekto schváliť, to nie je čierna ťažba.

Prekračujeme popadané stromy a konáre a konečne sa prebíjame na najkrajšiu pláž na celej rieke. Jej dĺžka je cca 750 m a teraz je miestami široká až 30 metrov. Piesok, kamienky, naplavené drevo a mohutný kmeň silou povodní zapichnutý do pláže a trčiaci do výšky 5 - 6 metrov. Rieka sa vinie nádhernou zátočinou, nad ktorou sa klenie takmer kolmý piesočnatý breh do výšky až 12 metrov. Ohromná duna piesku sa na druhom brehu zdvíha, akoby bola navŕšená nejakou technikou a nie vanutím vetra. Teraz je však piesočnatá strana rieky zalesnená borovicami a je stabilná. Vôbec sa nám z pláže nechce odísť. A naviac, slnku sa už podarilo zvíťaziť nad nízkou oblačnosťou a začína pekne hriať.

V jednej časti pláže objavujeme vyplavený strom a medzi dvomi veľkými konármi je staré ohnisko. Viac nám nie je treba. Rozbiehame sa po pláži, zbierame naplavené drevo a o chvíľu už horí skromný ohník a zásoby jedla vo forme špekáčikov a klobásy sa dostávajú na paličky a vrtia nad ohňom. Atmosféra je to jedinečná. Horúci čaj z termosiek, mierne vylepšený slivovičkou, to všetko zavŕši a je nám krásne.

Musíme však pokračovať. Vyliezame z pláže na breh a prebíjame sa rúbaniskom. Úzkou šijou sa dostávame na otvorený priestor. Krajom lesa postupujeme až k prvej odbočke lesnej cesty vpravo, okolo navŕšených klád mohutných vyrúbaných topoľov a potom doprava až ku pamätníku lesného správcu, ktorého tu zastrelili pytliaci. Prečítame si text a vraciame sa nazad. Na križovatke lesnej cesty sa tentokrát dávame doľava a po chvíli vychádzame na veľkú lúku, ktorú obkolesuje tok špinavej, kalnej a zapáchajúcej riečky Velička. Tu pre dnešok končíme. Vraciame sa späť lesom až na okraj zoraného poľa. Obchádzame ho a sledujeme cestu, kadiaľ sa odváža vyťažené drevo. Ešte nahliadneme na jedinú lávku cez riečku Velička, o ktorej vieme, obzrieme si fantastický mohutný dub, pravdepodobne najväčší v celom okolí a zaželáme mu dlhý život. Ale obávame sa, že to asi nepomôže, lebo už je označený dvomi čiarami po obvode a akýmsi číslom. Vraciame sa na priamu lesnú cestu a po štyroch hodinách túry, či skôr potuliek, sme pri aute.

Vraciame sa domov a sme unesení krásou jesennej rieky. Dohovárame sa s kamarátom, že na budúce si prejdeme aspoň časť opačného brehu, hoci tam prebieha masívna ťažba piesku. No a je nám jasné, že v lete, či na jar, si musíme zopakovať plavbu týmto úsekom rieky. A pokiaľ vás táto možnosť zaujala, verte mi, že neobanujete. V prístave na Baťovom kanáli v Strážnici si požičiate kanoe. Na ňom dopádlujete až k hornej plavebnej komore a tam prenesiete loď do toku Moravy. A potom už len pomaličky a v pohode sa budete plaviť cca 15 km meandrami až do prístavu v Rohatci. No a odtiaľ stačí len zatelefonovať a majitelia lode si prídu pre vás a pre loď. Zavezú vás nazad do Strážnice. A to všetko len za 700,- Kč na jeden deň. Verte mi, že to za tie peniaze stojí. Veď na jar vám o tom napíšem.

Titulná foto: google maps

Fórum 6 príspevkov
Morava - jeseň popri rieke 05/12/11 19:44 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše bežky. Veľmi som sa tomu tešil, pretože už som mal lyže dávno nachystané a kamaráti z osady hovorili, že cez vianočné prázdniny to rozfofrujeme a prebrázdime celé naše skalické hory. 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Segediňák Je to už pekných pár rokov, čo som sa rozhodol, že keď je mierny nástup zimy, možno by som mohol stihnúť ešte trošku si povandrovať. Vymyslel som si to tak, že by som odcestoval vo štvrtok, v piatok a sobotu vandroval a v nedeľu by som len ťahal domov. Vybral som si krajinu, ktorú poznám, a to aj preto, lebo môj parťák chytil chrípku a ja som sa vybral na hory sám. 26/12/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Posledná návšteva Bolo to niekedy medzi rokmi 2006 až 2009, keď sme sa napriek horúčavám, ktoré vtedy vládli, vybrali vandrovať do Veľkej Fatry. Mysleli sme, že na horách bude chladnejšie, ale bohužiaľ sme sa mýlili. Horúčava panovala aj tu, a tak po dvoch či troch dňoch sebazapierania, vysušení a spálení a s hlavami ako kokosy, sme sa rozhodli, že stačilo a že sa nemáme za čo hanbiť, ak zdrhneme z hrebeňa. 17/07/20 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Aladár a Titicaca v Podpoľaní Zákaz cestovať mimo okres určite nepotešil viacerých turistov. Ale v živote to už tak býva, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Konečne sme mnohí spoznali aj niektoré zaujímavosti vo vlastnom okrese. A nemusia to byť len kopce. Oko turistu sa predsa rado pristaví aj na krásnej vodnej hladine. Väčšina turistov pozná Štrbské, Hincovo či Popradské pleso, a aj keď pri nich neboli, určite aspoň počuli o Beňatine či Morskom oku. dnes Danka Tomášiková Poľana
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Cyklotúra Tlstý javor – Brezno s deťmi na bicykloch Keď sme už na bicykloch s našimi chlapcami prejazdili azda všetky možné rovinky v okolí Brezna (veľa ich teda nie je), začali sme vymýšľať výlety, na ktorých je potrebné trochu aj zabrať do pedálov. Jedným z nich je cyklotúra zo známeho sedla v hlavnom hrebeni Veporských vrchov – Tlstý javor, odkiaľ pôjdeme do Brezna. včera Mirka a Milan Kvietkovci Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Morava - jeseň popri rieke 05/12/11 19:44 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Borská nížina - Dolnomoravský úval
  • Počet dní
    • 1
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.11.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 48.93172 ° SŠ
      dĺžka: 17.29739 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.93172 ° SŠ
      dĺžka: 17.29739 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • vlastné zásoby
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Skalica (vlak, bus) - Strážnice (vlak, bus) - Bzenec-přívoz (vlak, bus), vlastné auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.19 (0.5)