Túra

Morava - jeseň popri rieke

23. 11. 2011
Počas mojich potuliek po Slovácku, či už peši alebo na bicykli, som sa často dostával k rieke Morave. Rieku dosť dobre poznám. Videl som ju v obdobiach sucha, keď sa len tak motala korytom a obnažovala svoje brehy. A videl som ju aj v časoch povodní, keď sa prelievala cez ochranné hrádze a doširoka zaplavovala celú krajinu. Poznám ju v lete, kedy sme sa v nej kúpavali, i v zime, keď v tuhých mrazoch zamrzla a my sme so stiahnutým zadkom korčuľovali po ľade. A tak som si povedal, že som ju ešte poriadne nevidel na jeseň. Preto som využil tohtoročnú nádhernú jeseň, tak ústretovú duši turistu, a vyrazil som na rieku. Či skôr - ku rieke.

Rieka Morava je takmer po celom svojom toku zregulovaná, čím myslím vohnaná do upraveného koryta a obklopená protipovodňovými hrádzami. Ale existuje predsa len jeden úsek, kde je možné vidieť, ako rieka kedysi tiekla Dolnomoravským úvalom, ako vytvárala neuveriteľné meandre, slepé a bočné ramená a priesakové jazerá. Podľa mňa je to najkrajšia časť rieky Moravy, úsek medzi mostom na ceste Strážnica - Bzenec (časť Bzenec-Přívoz) a mostom na ceste pri Rohatci. Vzdušnou čiarou je vzdialenosť medzi týmito dvomi mostmi len cca 8 km. Po rieke je to však vyše 12 km. Táto časť krajiny sa nazýva Přírodní park Strážnické Pomoraví, a jej súčasťou je Prířodní památka Osypané břehy. Je to ale tak trochu podivné, lebo súčasťou by mali byť i chránené hniezdištia, čo však asi neprekáža pomerne masívnej ťažbe dreva a to priamo na poloostrovoch najkrajších meandrov.

Trasa

Most cez Moravu (Strážnice – Bzenec) – prírodná pamiatka Osypané břehy – slepé rameno – riečny polostrov – pamätník lesného správcu – riečka Velička – lávka cez Veličku – starý dub – Most cez Moravu (Strážnice – Bzenec)

Auto odstavujeme na začiatku lesnej cesty pred mostom cez rieku Moravu. Rieka je ukrytá za lesom a vysokým porastom, ale my sa k nej teraz ešte nechceme priblížiť. Kráčame po priamej lesnej makadamovej ceste až k poľovníckemu posedu a za ním odbočujeme vpravo a blížime sa k rieke. Prejdeme asi 200 metrov a sme pri rieke. Stav vody je veľmi nízky. V rieke sú popadané veľké stromy, okolo brehov sú obnažené piesočné pláže a vysoké brehy. Rybárskym chodníčkom sa púšťame ešte trochu ďalej okolo vody a potom zoskakujeme z brehu a za ohybom rieky nachádzame úžasné rybárske miesto. Oproti nám, na druhom brehu rieky, je veľká pieskovňa, kde stále prebieha ťažba piesku. Dopravníky zvonia do ticha rieky a sľubujeme si, že sem musíme zavítať počas víkendu, aby sme si užili aj ticho, ktoré rieka prináša.

Chodník už ďalej nevedie a tak sa chvíľu kocháme pomaly tečúcou vodou a potom sa vraciame nazad. Pokračujeme po priamej ceste, až sa dostávame na otvorené priestranstvo, kde je zorané pole po kukurici. Prejdeme asi 50 m krížom cez pole a už sme opäť na brehu rieky. Skáčeme z vysokého brehu do piesočných náplavenín. Pred nami je zamrznuté bočné rameno, ktoré rieka v čase nízkeho stavu vody nenaplní. Voda sa doň dostáva iba priesakom. Okolité stromy sú zväčša skosené bobrami, tie väčšie sú aspoň dookola obhryzené od kôry a už celkom vyschnuté, a z menších len trčia zašpicatené konce pníkov vo výške asi tak 50 - 60 cm. Vstupujeme do t. č. vyschnutého koryta meandru a piesočnou plážou postupujeme, tentoraz proti prúdu rieky. Atmosféra je úžasná. Naproti nám je vysoký piesočnatý breh oblasti nazývanej „Váté písky“, prevŕtaný početnými norami bobrov.

Na pláži nachádzame schránky škľabiek a korýtok riečnych. Piesok je jemnučký a hlboký. Nie div, že práve tu natáčal režisér Karel Zeman exteriéry k filmu „Cesta do praveku“. Vraciame sa nazad okolo rieky a vyškriabeme sa na vysoký breh ostrova. Chodníčkom v divokom poraste postupujeme cez ostrov okolo brehu a dávame si pozor, aby sme nezleteli do prepadnutých bobrích nôr. Je ich tu naozaj dosť a kolísaním hladiny rieky a piesočnou zeminou sa ich nory prepadávajú a vznikajú akési komíny, vedúce až na povrch. Po chvíli sa spúšťame do ďalšieho vyschnutého riečišťa a potom hore na breh a už aj sme na najväčšom poloostrove meandrov. Víta nás zvuk motorovej píly a praskot padajúcich stromov. Hotové drevorubačské peklo. Nádherné zdravé stromy s priemerom jeden meter i viac, haluzina, to všetko krížom-krážom po celom poloostrove. Nuž toto tu naozaj nemuselo byť. Len krútime hlavami a navzájom sa pýtame, aký má význam robiť v tomto kraji chránenú prírodnú pamiatku, keď je tu bezohľadná ťažba. A naviac, na tom úplne najkrajšom mieste celého úseku. Tak, kde sú dočerta ochranári teraz? Úzka šija, spájajúca poloostrov s krajinou, je totálne rozbitá nákladiakmi, odvážajúcimi vyťažené drevo. Pripadá mi to ako výsmech. O 15 km ďalej po rieke sa budujú rozsiahle projekty pre ochranu a zachovanie lužného lesa, a tu sa ťaží o život. Jednoducho to nechápem. Veď toto musel niekto schváliť, to nie je čierna ťažba.

Prekračujeme popadané stromy a konáre a konečne sa prebíjame na najkrajšiu pláž na celej rieke. Jej dĺžka je cca 750 m a teraz je miestami široká až 30 metrov. Piesok, kamienky, naplavené drevo a mohutný kmeň silou povodní zapichnutý do pláže a trčiaci do výšky 5 - 6 metrov. Rieka sa vinie nádhernou zátočinou, nad ktorou sa klenie takmer kolmý piesočnatý breh do výšky až 12 metrov. Ohromná duna piesku sa na druhom brehu zdvíha, akoby bola navŕšená nejakou technikou a nie vanutím vetra. Teraz je však piesočnatá strana rieky zalesnená borovicami a je stabilná. Vôbec sa nám z pláže nechce odísť. A naviac, slnku sa už podarilo zvíťaziť nad nízkou oblačnosťou a začína pekne hriať.

V jednej časti pláže objavujeme vyplavený strom a medzi dvomi veľkými konármi je staré ohnisko. Viac nám nie je treba. Rozbiehame sa po pláži, zbierame naplavené drevo a o chvíľu už horí skromný ohník a zásoby jedla vo forme špekáčikov a klobásy sa dostávajú na paličky a vrtia nad ohňom. Atmosféra je to jedinečná. Horúci čaj z termosiek, mierne vylepšený slivovičkou, to všetko zavŕši a je nám krásne.

Musíme však pokračovať. Vyliezame z pláže na breh a prebíjame sa rúbaniskom. Úzkou šijou sa dostávame na otvorený priestor. Krajom lesa postupujeme až k prvej odbočke lesnej cesty vpravo, okolo navŕšených klád mohutných vyrúbaných topoľov a potom doprava až ku pamätníku lesného správcu, ktorého tu zastrelili pytliaci. Prečítame si text a vraciame sa nazad. Na križovatke lesnej cesty sa tentokrát dávame doľava a po chvíli vychádzame na veľkú lúku, ktorú obkolesuje tok špinavej, kalnej a zapáchajúcej riečky Velička. Tu pre dnešok končíme. Vraciame sa späť lesom až na okraj zoraného poľa. Obchádzame ho a sledujeme cestu, kadiaľ sa odváža vyťažené drevo. Ešte nahliadneme na jedinú lávku cez riečku Velička, o ktorej vieme, obzrieme si fantastický mohutný dub, pravdepodobne najväčší v celom okolí a zaželáme mu dlhý život. Ale obávame sa, že to asi nepomôže, lebo už je označený dvomi čiarami po obvode a akýmsi číslom. Vraciame sa na priamu lesnú cestu a po štyroch hodinách túry, či skôr potuliek, sme pri aute.

Vraciame sa domov a sme unesení krásou jesennej rieky. Dohovárame sa s kamarátom, že na budúce si prejdeme aspoň časť opačného brehu, hoci tam prebieha masívna ťažba piesku. No a je nám jasné, že v lete, či na jar, si musíme zopakovať plavbu týmto úsekom rieky. A pokiaľ vás táto možnosť zaujala, verte mi, že neobanujete. V prístave na Baťovom kanáli v Strážnici si požičiate kanoe. Na ňom dopádlujete až k hornej plavebnej komore a tam prenesiete loď do toku Moravy. A potom už len pomaličky a v pohode sa budete plaviť cca 15 km meandrami až do prístavu v Rohatci. No a odtiaľ stačí len zatelefonovať a majitelia lode si prídu pre vás a pre loď. Zavezú vás nazad do Strážnice. A to všetko len za 700,- Kč na jeden deň. Verte mi, že to za tie peniaze stojí. Veď na jar vám o tom napíšem.

Titulná foto: google maps

Fórum 6 príspevkov
Morava - jeseň popri rieke 05/12/11 19:44 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Dve staré bludičky Rudo mi zavolal asi tak desať dní pred akciou. Ešte som sa ani nestačil začudovať, že čo mi tak nenazdajky volá, a už to vychrlil: "Ahoj starký, tak čo, dostal si pozvánku a hlavne – ideš?" "Rudo, dostal, vlani som nebol, ale tento rok by som veru rád išiel." 08/05/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Smrť v konzerve Keď som sa v 1971 vrátil z vojny, zostali mi spomienky na kamaráta Juriho, s ktorým sme spolu slúžili v Hodoníne pri delostreleckej batérii a s ktorým sme spolu zažili naozaj správne vandrácke chvíle pri vojenských cvičeniach v teréne. Juraj pochádzal z Trenčína a poviem vám, že keď sme sa spolu ocitli v kasárňach v Hodoši, ihneď sme vedeli, že sa stretli dvaja trampi. No, a tak sme spolu odolávali kreténskemu mechanizmu a môžem s kľudom povedať, že sme odolali. 20/03/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. 21/02/20 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Extra Poznáte slovenské hory? (odpovede) Pred týždňom ste si mohli overiť svoje vedomosti v teste, ktorý som pre vás pripravila na základe poľských kníh z 19. storočia. Škoda, že knihy nie sú preložené do slovenčiny. Prečítali by ste si všetky dobré veci, ktoré o vás autori napísali. V žiadnej z kníh som nenašla nič negatívne o Slovákoch. Naopak, všetci autori napísali, že ste predovšetkým veľmi pohostinní, sympatickí, pokojní a veľmi čestní. A vždy máte dobrú náladu. Týchto komplimentov je v knihách oveľa viac. Myslím si, že niektoré by vás možno prekvapili. dnes Beata Okulińska Zaujímavosti
Túra Okruh Jánošíkovými dierami so synom V Jánošíkových dierach sme boli naposledy na jeseň v roku 2012. Bol s nami vtedy aj náš Janino, len sme o ňom ešte nevedeli. A keďže si na svoj maternicový zážitok samozrejme nepamätá, v rámci dohody, že každý týždeň počas pracovných dní si spravíme aspoň jeden celodenný výlet, sme sa vybrali práve sem. Síce to je z Bratislavy už celkom kus, ale ešte sa to v rámci jedného dňa otočiť dá. A keď môžeme na jednodňovky do troch hodín cesty chodiť do Álp, prečo by sme nemohli aj v rámci Slovenska? včera Martina Haratíková Malá Fatra
Správa Horské chaty sa vracajú do normálu, nocľahy sú ešte obmedzené Po ďalšej vlne uvoľňovania opatrení sa prevádzka horských chát a útulní opäť priblížila k zaužívanému modelu fungovania. Pretrvávajú však niektoré obmedzenia. Týkajú sa najmä pobytu v interiéroch a možností nocľahu. včera Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Morava - jeseň popri rieke 05/12/11 19:44 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Borská nížina - Dolnomoravský úval
  • Počet dní
    • 1
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.11.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 48.93172 ° SŠ
      dĺžka: 17.29739 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.93172 ° SŠ
      dĺžka: 17.29739 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • vlastné zásoby
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Skalica (vlak, bus) - Strážnice (vlak, bus) - Bzenec-přívoz (vlak, bus), vlastné auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.12 (0.45)