Túra

Ludrová – Úplazy – Hučiaky – Podsuchá

14.12.11
Začiatok decembra roka 2010 sa niesol v znamení záľahy snehovej nádielky, na základe čoho sme predpokladali dobrú zimu. Veď v Ružomberku bolo okolo 20 cm, v Ludrovej už zo 40 cm a na salatínskych rázsochách až takmer 80 centimetrov. Že si to pani Zima nakoniec rozmyslí a svoju vládu aj v horských oblastiach zabalí už koncom februára, by nečakal naozaj nik!

1. deň

Nám boli snehové podmienky vďaka internetu známe, no vzhľadom na dôverne známy terén, kde sme predpokladali časté vyfúkané miesta, skalný podklad, ako aj „súboje“ s kosodrevinou, sme zvolili pešiu variantu bez snežníc. Východiskom bol ako zvyčajne Ružomberok. Pri takomto plánovaní si vždy spomeniem na útlu knižočku z šesťdesiatych rokov od pánov Hochmutha a Šlachtu s totožným názvom (teda Východisko Ružomberok), ktorá si myslím dodnes nebola prekonaná. Majstrovské dielko v propagácii svojej rodnej hrudy.

Trasa

Ludrová – sedlo pod Kohútom – útulňa pod Kriváňom – Bohúňovo – Úplazy – sedlo pod Malým Salatínom – Úplazy – Hučiaky – zrub Skalnô – Ludrovská dolina – Brankovský salaš – Veľký Brankov – Brankovský vodopád – Podsuchá

Nuž vystupujeme z vlaku do mrazivého rána, uvítacím výborom bola opäť klasická "ružomhla", hrúbku tejto prikrývky sme odhadovali prvé stovky metrov. Kúštik ideme autobusom do blízkej Ludrovej, kde domáci sledujú troch exotov v takej zime trocha nechápavo a počuli sme aj názory, že nás tam medvede zožerú. Nedbáme. Z dedinky nás vyvádza zelená značka, ktorú vyššie v poliach rýchlo strácame. To nás nijako nestresuje, tušíme, kde na značky znova naďabíme. Povyše dedinky hmla redne a premodrieva sa. Nasleduje očakávané, ale vždy tajomnou rúškou zahalené divadlo. Prvé slnečné lúče, čoraz silnejšie, a zrazu úplne modrá obloha. Takéto prechody do lepšieho ozaj milujem, pre mňa vždy veľmi emotívny zážitok. Zrazu sa objavilo celé okolie, takpovediac „Podchočie“, nádhera! Hmla je tak nízko, že aj Ludrovský hrádok z nej vytŕča. Onedlho mizneme v lese, kde výhľady načas ustávajú, len začíname naberať výšku. Sprava sa očakávane pripája značka a o chvíľu sme na malej poľane pod Kohútom (sedlo). Príjemné miesto, kde na predpoludnie na okamih zima ustupuje slnečným lúčom. Nerozmýšľame veľa, hlad je najlepší strojca času. Naplno vychutnávame čaro chvíle s absolútnym tichom, liptovský šramot stále dusí hmla. Čo na tom, že obedujeme nejakú salámu a po stojačky. Nechce sa nám z tohto miesta, a prečo aj, veď času je dosť, dnes chceme dôjsť iba na krivánsku kolibku a navečer si urobiť vychádzku smerom na Bohúňovo.

Poberáme sa ďalej, snehu trocha pribudlo, no značky sa napájajú na lesnú cestu, prejdenú traktorom, čo náš postup zrýchľuje. Spomaľovanie je spôsobované iba častými obzretiami, čo že tam dolu v Liptove. A nejaké výcvaky sa musia tiež urobiť, veď sa vynárajú všetky horstvá, lemujúce Liptov. Západné aj Vysoké Tatry sú dokonalou hradbou, najväčšmi nás zaujal dramaticky pôsobiaci Veľký Choč. Na ňom sme predsa pred mnohými rokmi začínali. Aj Malá Fatra na seba nenechala dlho čakať, no zatiaľ nesmelo vykukuje na západe. Zato Veľká Fatra sa ukazuje z tohto nezvyčajného smeru síce z blízka, no jej končiare majú až netypické tvary. Doposiaľ sa nám odhalila iba liptovská časť hrebeňa po Smrekovicu.

Takto pokračujeme ďalej, stopa traktora končí takmer pred kolibkou, ktorá je vhodne ukrytá v nižších smrekoch. Nachádzame ju v dobrom stave, na spanie poslúži dokonale. Pec vyzerá funkčne. Vidno, že ju často navštevuje okolitá mládež, ale aj napriek tomu je tu celkom poriadok. Panenský sneh na komínovej rúre ako aj absencia akýchkoľvek stôp svedčia o našej prvonávšteve počas tejto zimy. Batohy dole, hybaj pre čo-to na podpal. Máme v pláne urobiť za svetla bezbatožinovú vychádzku za západom slnka za Fatrou, s tmou sa vrátiť do kolibky, dačo uvariť a v peci zakúriť, a spať. Taký zvyčajný beh či kolorit, ako chcete. No tieto činnosti si dokonale užívame, všedné starosti zostali niekde dole a tak sa tešíme z každej chvíle na horách. Po nazbieraní dreva, ktorého je okolo kolibky nadostač, ju na chvíľu opúšťame a vyberáme sa na Bohúňovo a možno aj ďalej. Sneh je perinkastý, stopy stále žiadne, len zvieracie občas križujú cestičku. Slnko stráca silu, máme tak dve hodiny času. Nakoniec sa šplháme takmer až na Úplazy, no včas sa obraciame. V tomto medveďove sa nám nechce šliapať potme, aj keď dúfame, že už hibernujú.

Z výhľadových hrán Bohúňova vychutnávame najmä Veľkú Fatru v predzápadových lúčoch, výhľady na majestátnu pyramídu Salatína, nášho zajtrajšieho cieľa, sú zriedkavejšie. Navečer sa navraciame na krivánsku kolibku, opäť absolútne ticho, iba vrzgajúci sneh a šuchot vlastných topánok. Bezvetrie. A začína poriadna zima. Už koliba. Nádherná atmosféra pri horúcej polievke, či čo sme to zjedli, pseudozohriatie pri piecke a rýchlo do vopred pripravených vriec. Kto toto pozná, vie, že tu platí desaťnásobne: ako si ustelieš... Dobrú noc.

2. deň

Ráno sa nám samozrejme nechce von, ešteže túžba po výhľadoch je silnejšia.
Treba rozohriať zmrznuté topánky, takže beháme okolo salaša. Liptov je už zaliaty slnkom, hmly je ešte viac ako predošlý deň. A to sme vstali ozaj neskoro. Rýchlo varíme čajíky, kávičku a plníme bruchá. Vychádzame až po deviatej, síce niečo strašné, ale nám je to nejako jedno. Vonku je proti včerajšku jedna podstatná zmena. Besný vietor. S "vegetením" je koniec. Fúka všade. Využívame našich včerajších stôp k rýchlemu postupu, no na Úplazoch sa značka miestami stráca. No stále sledujeme hrebeň, postup sa spomaľuje, ale neprekáža. Vietor je vysiľujúci, vzduchom lieta všeličo, najmä v otvorenom teréne pred Malým Salatínom dostávame plnú porciu južnej víchrice. Konečne je tu predvrchol či odbočka k Malému Salatínu, vrcholček obtáčame zo severu a tak vietor nemá takú silu.

Na tomto mieste sa treba aj posilniť nejakou obedo-desiatou. Dobrú chuť nám dopriavajú prekrásne liptovsko-tatranské výhľady, na nízkotatranskéj strane vidíme až po Chopok. Belie sa to navôkol úžasne. Schádzame do sedielka medzi Malým Salatínom a Salatínom a berieme útokom záverečnú pyramídu dolomitového obra. Sprvoti lesom, potom už len kosodrevinou, ktorá pod tiažou snehu zahatala cestu. Ide to pomaly. Vo výške nejakých 1550 metrov zvažujeme, ako sa situácia bude vyvíjať. Časové manko sa už prejavuje, je pol štvrtej, na vrchol vyše hodiny. Hm, potme schádzať dolu je holý nezmysel. No čo už, hore som už dobrých dvadsaťpäť rokov nebol, ale aspoň zostane nejaký cieľ. Rozhodnuté, schádzame žľabom smer Hučiaky. Ukrutne ľahko strácame ťažko nadobudnutú výšku. Vietor pritiahol tmavé mračná, tma prichádza rýchlo. Salaš na hornom konci Hučiakov sa nám nepozdáva – krivánska kolibka nastavila latku veľmi vysoko. V tiesňave už prichádzajú k slovu čelovky. Zrub Skalnô pôsobí za tmy očarujúco a strašidelne zároveň. Sme v Ludrovskej doline, poberáme sa kúsok po prúde potoka, máme v pláne nocľah v brankovskom salaši. No, ešte dobrá hodina cesty. Keď prídeme k ústiu dolinky, ktorou sa dostaneme k salašu, do tejto odbočujeme, čiže vľavo. Stúpame možno 2 - 3 kilometre, keď sa vpravo vo svahu zjaví ako-tak badateľná silueta chaty. Zisťujeme, že chata je v prestavbe a je otvorená. Síce je v nej klasický technologický neporiadok aj so znakmi prítomnosti myšiek, no nejaké váľandy dávame dokopy. V duchu sa poďakujeme za ponúknutú príležitosť, predsa len toho máme už plné zuby a hlad je čoraz väčší. Rýchlo pripravujeme čo-to na zjedenie a hlavne na pitie. Atmosférka včerajšieho dňa sa nejako nedostavila, sme unavení a tak ju zrejme nevnímame. Ideme rýchlo spať.

3. deň

V priebehu noci sa vietor celkom utíšil, no zopár centimetrov snehu pripadlo. Je zamračené, oblačnosť vo výške 1300 metrov nedovoľuje pozrieť sa na Salatín a ani na náprotivné Úplazy. Ale strata slnka pridala brankovskému hrebeňu na dramatickosti a tajuplnosti. Lúčime sa s náhodne objavenou chatkou a ešte raz celým srdcom ďakujeme prozreteľnosti, ako aj neznámemu stavebníkovi. Naozaj vďaka. Stúpame na brankovský hrebeň, kde jestvujúci salaš mal byť naším refúgiom. Do pol hodinky sme pri brankovskom salaši. V prípade núdze poslúži, no pec je zvalená a prepálená, strechou prefukuje, čiže na podkroví je naviaty sneh. Žiaľ, už má najlepšie dni za sebou. Dopĺňame tekutiny a pokračujeme iba kúsok po hrebeni a z Brankova schádzame bočnou rázsochou smerom k Podsuchej. Klesáme k zamrznutému Brankovskému vodopádu, jeho cencúliska sú ozrutné. Pociťujeme, že teplota sa dostala nad nulu – k ľadovisku sa nepribližujeme. Ideme dolinkou k autobusu a pri pohľade na prázdny krmelec rozmýšľame o lesníkoch, ktorí zjavne zaspali, pretože zaviatou cestou už nik zásoby sena neprepraví. Spomenuli sme si na jeleniu zver (lanku a dve jeleniatka) z predošlého dňa, ktorá nad Hučiakmi taký spôsob zimy prežíva úplne inak, než my a bez prikrmovania sa zaobíde len veľmi ťažko.

Na Podsuchej už len chvíľku čakáme na autobus do Ružomberka, a to v poriadnej snehovej brečke, ktorá nám však nevzala príjemný pocit z výpravy za mikulášskou snehovou nádielkou. A to sme ešte netušili, že mikulášskym snehom sa zima 2010/2011 v podstate skončila.

Poznámka redakcie:
Dva úseky túry (Úplazy - Hučiaky a Ludrovská dolina - Veľký Brankov) vedú mimo oficiálnych značených trás, čo nie je v súlade s Návštevným poriadkom Národného parku Nízke Tatry, ktorý vylučuje pohyb návštevníkov mimo značených chodníkov na základe zákona o ochrane prírody a krajiny na území národných parkov.

Diskusia
Ludrová – Úplazy – Hučiaky – Podsuchá 05/07/12 10:21 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Výpad za zlatou štvrťhodinkou na Žalostinú V posledných časoch zimné obdobia veľmi snehovým podmienkam neprajú. A keď máte radi zasnežené kopčeky, je treba využiť každý okamih, keď je aspoň malá šanca na bielu pokrývku. A tak sa jedného upršaného februárového dňa s kolegom z práce rýchlo rozhodujeme pre podvečerný výšľap do oblasti Žalostínskej vrchoviny. Keďže robíme obaja v Hodoníne, aj Žalostiná pre nás predstavuje pomerne vysoký kopec. Slnka mnoho nebude, no možno budeme mať šťastie. 28/12/16 Pavel Filák Biele Karpaty
Túra Jesenný vander Brabačer 2015 Dovoľte mi opísať 5-dňový vander krajinou, ktorá je môjmu srdcu veľmi, veľmi blízka. Možno mnohí viete alebo až po prečítaní pochopíte prečo. Opäť je tu jeseň s ňou stále počasie i farebné hory a lesy. Je to na počudovanie, keď je príroda najkrajšia, býva vonku azda najmenej ľudí. Nás ťahá von, a tak sme opäť na cestách, tentoraz sme zvolili niečo ako reminiscenciu na našu dávnejšiu „expedíciu“ ČERBABRA_2002, kedy sme prešli Čergov, Bachureň a časť Braniska. Vtedy bol december, mínusové teploty a akcia sa veľmi vydarila. Tentoraz sme išli opačným smerom, preto aj názov je v opačnom garde. 16/05/16 Pavel Filák Branisko, Čergov, +
Túra Ľubietová – Vepor – Zákľuky – Vrchdobroč – Mýtna Ako býva každoročným zvykom a našou odvekou túžbou, aj minulú jeseň sme zatúžili vybrať sa do hôr. No iba oddychovo, načerpať nové sily na čas strávený v práci a vyčistiť si naše všednými starosťami zapratané makovice. Voľba padá na Slovenské rudohorie. Keď tak hútame nad trasou, zavše si začíname uvedomovať, že roky aj vrásky sú tu, a to na úkor fyzických síl. Preto navštevujeme čoraz nižšie a nižšie pohoria a skracujeme denné dávky kilometrov. A ešte je tu ďalší dôvod, nemáme radi ponáhľanie. Lepšie aj navečer pri ohníku posedieť, poklábosiť a čo to vypiť, čo v národných parkoch najvyšších pohorí ani nie je možné. 20/04/15 Pavel Filák Veporské vrchy, Poľana
Najnovšie články na titulke
 
Bežky Javorníky na bežkách (Kohútka – Kasárne) Letná sezóna sa skončila a všade vládne skôr sychravé novembrové počasie. Teploty pomerne klesli, čo spôsobilo, že vo vyšších polohách boli podmienky, aby napadol sneh, nižšie skôr často pršiavalo. Po poslednom ochladení a snežení sa ale stav na Javorníkoch dosť vylepšil. Vybrali sme sa preto vyskúšať prvýkrát túto zimnú sezónu bežky. dnes Michal Mikuláš Javorníky
PR Tipy na vianočné darčeky od Sport-Outdoor.sk Opäť nastal čas chystania sa na najkrajšie sviatky v roku, ku ktorým neodmysliteľne patrí prekvapenie pod vianočným stromčekom. Tradične vám zopár nápadov na outdoorové darčeky pre tých z vašich priateľov a blízkych, ktorí radi trávia čas v prírode, či už sú to dámy, páni, deti, rekreační turisti alebo výkonnostní športovci. Ak sa rozhodnete pre niektorý z našich produktov na poslednú chvíľu, môžete ho objednať ešte vo štvrtok 21. 12. 2017 do 14-tej hodiny. včera sponzorovaný článok Poradca
Túra Z Vlkolínca k útulni Limba pod Rakytovom Znovu som na začiatku cieľa. To som si spomenul na známy citát všetkých turistov: „Cesta je cieľ.“ Pekný to citát – niečo v tomto zmysle je vyryté na obelisku vrchu Roštún-Vápenna. A to platí pre všetkých nás, ktorých vždy po určitom čase začnú svrbieť nohy, páliť chodidlá v očakávaní obutia vyšúchaných turistických bagančí alebo vibrám, čakajúcich na poličke pre turistické potreby. včera Vladimír Popluhár Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ludrová – Úplazy – Hučiaky – Podsuchá 05/07/12 10:21 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry, časť Ďumbierske Tatry - skupina Salatína
  • Počet dní
    • 3
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1550 m n. m.
    • min: 560 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2010 m
    • klesanie: 2000 m
  • Vzdialenosť
    • 22 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 04.12.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0428 ° SŠ
      dĺžka: 19.3334 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.99096 ° SŠ
      dĺžka: 19.28218 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.013 ° SŠ
      dĺžka: 19.34478 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 48.99845 ° SŠ
      dĺžka: 19.31414 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa pod Kriváňom a chatka pod Brankovským hrebeňom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) - Ludrová (bus)
      Podsuchá (bus) - Ružomberok (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 977 ľudí
0.62 (0.16)