Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Za keškami na Zámutovské skaly

Jesenné dni sa síce nepríjemne skracujú, no stabilné počasie dovolí plánovanie celodenných výletov. Hoci aj uprostred pracovného týždňa. Nápad sa stretol s realizáciou a tak nahadzujem do GPS-ka súradnice a ešte za tmy vyrážame spoznávať skalné mestá Slanských vrchov zahalené do farieb padajúceho lístia.

Vzdialenosť
18 km
Prevýšenie
+950 m stúpanie, -950 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 18.10.2011
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
pramene popri ceste
Doprava
Prešov (vlak, bus) - Rudlov (bus) / Soľ (vlak, bus) - Vranov nad Topľou (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.235 Dolný Zemplín (1:100.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: zamutovske_skaly.gpx

Trasa

Rudlov – Ivanov vrch – Praporec – Zámutovské skaly – Rudlov

Hor sa do kopca

Prevážadlo nechávame pod lesom pri dedine Rudlov a po krátkej porade s mapou vyrážame do mrazivého brieždenia. Zahrievacie kolečko absolvujeme zrýchleným presunom po asfaltke, tiahnucej sa dolinou Ivanovho potoka. Les sa pomaličky prebúdza a prvé lúče presvetľujú krajinu dlhými tieňmi. Z nich sa po pravej ruke vynárajú (polo)(ne)funkčné drevené priehradky protipovodňového systému doplnené novučičkou priekopou popri asfaltke. Takže chvíľu neviem, či sa vodu snažia zadržať alebo odstrániť...

Asfaltka sa začína krútiť po svahu a pri otvorenej unimobunke odbočujeme na rozbitú lesnú cestu a stúpame priamo nahor v ústrety prvému vrchu dnešného dňa, Ivanovmu. Záver už ideme prakticky lesom a na hrebeni sa pripájame na značku, ktorá nás po chvíli privedie k poľovníckej chate s posedením. Vietor sa však rozhodol schladiť naše plány na oddych a tak pokračujeme vrstevnicovou cestou. Značka ide kdesi naľavo od nás, no smerujeme rovno za šípkou v navigácii, ktorá nás nakoniec privádza pod výrazný skalný výbežok samotného vrcholu. Krátka tímová porada a vydávam sa na prieskum vhodnej výstupovej trasy. Po prebrodení kopou lístia a 4 x 4-končatinovom vylezení cez malý žľab objavujem na vrchu pohodený rebrík, ktorý mi mal výstup zjavne uľahčiť. Neprekáža, podarilo sa aj tak.

Nachádzame sa na skalnom brale Ivanovho vrchu, z ktorého sa aj napriek zalesneniu otvára takmer monumentálny výhľad na Oblík a Šimonku. Dolina je ešte zahalená v tieni a diaľky kazia zvyšky ranného oparu, takže počúvneme hučanie vetra a schádzame zo skaly dole. Na vrchol síce vedie neoficiálna modrá značka z Hlinného, no strácame ju už po pár metroch a navyše až doma zisťujeme, že sa nikde nenapája na oficiálnu zelenú, ktorá pre zmenu vrchol obchádza po neďalekej ceste. Dokonalé Kocúrkovo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Praporec

Po srnčích chodníčkoch sa teda prederieme krovím na cestu a už po značke začíname stúpať na neďaleký vrch Praporec. Cez mladý les sa miestami naskytne výhľad na Šimonku, no inak cesta ubieha jednoliato. Od rázcestia sa však všetko mení a doslova lezieme do kopca. Vrstvu lístia začína pokrývať súvislejšie množstvo snehu a tak máme o zábavu postarané. Lapám po dychu, občas po konároch a miestami poškuľujem po skalách, z ktorých by sa možno konal aj zaujímavý výhľad. No napredujeme v zdolávaní výškových metrov a poriadne zahriati nakoniec stojíme pri vrcholovom stĺpiku. Neďaleká skala sa ponúka na výhľad, no musím skonštatovať, že stromy ju už takmer prerástli, takže sa nedobrovoľne vraciam o kúsok nižšie za úlovkom hmlistého horizontu. Návrat po značke akosi odmietame a viditeľne vychodená cestička na opačnú stranu kopca rozhoduje o ďalšom smerovaní. Romanticky pocukrovanou krajinkou klesáme k lesnej ceste, po ktorej sa plížime za fotoúlovkom mladého srnčeka. Stačí krátka výmena pohľadov a ostávame na ceste sami.

Zámutovské skaly

Pridávame do kroku, neskôr prudšie zídeme k rázcestiu, kde odbočujeme na vrstevnicu doľava. Navigácia neklame a po pár metroch stojíme na kamennom balkóne Zámutovských skál. Juhovýchodné pohľady sa začínajú kaziť kvôli Slnku, no jeho teplé lúče všetko vynahrádzajú a zlatom obalené lístie je balzamom na dušu. Nasleduje povinné fotenie z každého uhla, trochu balzamu aj pre žalúdok a popritom premýšľame nad reliéfom a možnosťou dostať sa o 200 metrov nižšie. Nedá sa nič robiť, musíme obísť skalný prah a cez zarastené kamenné more prichádzame k menšej skupine brál, kde si základňu urobili skalolezci. Nasleduje povinná akcia zberateľov plastových krabičiek a môžeme sa vydať znova do kopcov. Mapa neprezrádza nič pozitívneho, no terénna obhliadka ukazuje novú zvážnicu, ktorou môžeme ísť takmer priamo ku skalnému mestu na svahu oproti. Metre na výškomere pribúdajú akosi pozvoľne, no nakoniec sa to podarí a stojíme na úzkom hrebeni, ktorým sa presúvame ku kamenným vežiam neďaleko vrchu Čulkov.

Trochu vzduchu pod nohami a môžeme sa kochať pohľadmi na svahy doplnené stožiarom vysielača na Dubníku. S protisvetlom nič neurobím, takže fotografie sa musia uskromniť s kategóriou dokumentačných a máme o dôvod navyše posunúť sa na ďalšie miesto. Po úzkom hrebeni sa presunieme južnejšie na vyhliadku nad Zámutovom. Ľudové pravidlo síce hovorí, že v mesiacoch končiacich na „r“ by sa na zemi sedieť nemalo, no vyhriate skaly tvrdia niečo iné. Rozbaľujeme siestu v závetrí a sledujeme život v doline pod nami. Vzdialený zubatý hrebeň v rámci duševného odpočinku odmietam určovať a tak mi musí stačiť iba jeho horská kulisa.

Návrat

Pohľad do navigácie však prezrádza nemilú skutočnosť o vzdialenosti k odparkovanému autu, takže balíme proviant a schádzame do prítmia lesa. Traverzovou lesnou cestou strácame výškové metre, v ostrej zákrute ju opustíme a lesom sa prebrodíme cez hromady lístia až na lúku. Na jej okraji pozornosť najprv upúta osamotený balvan v tvare misy. Nahromadenú vodu okamžite zneužijem na očistu od nánosu bahna, v ktorom som sa pred chvíľou pokúšal imitovať kontrolovaný šmyk. Pár povinných fotiek jeseňou farbičkovaného lesa a pri pokuse zorientovať sa na križovatke lesných ciest objavujeme upravený chodníček. Krátka objavná prechádzka nás dovedie k čerstvo zrekonštruovanému prameňu Krejda. Na naše prekvapenie však chodník pokračuje ďalej a dokonca v našom smere. Pri rýchlom presune po naozaj puntičkársky urobenej promenáde uvažujem nad účelnosťou toľkej roboty, zvlášť keď o pár metrov vyššie sa nachádza lesná cesta. Možnou príčinou sa priam núka byť posed na okraji ďalšej lúky. Posed ako posed. Dielo pripomína skôr pohraničiarsku strážnu vežu s ochodzou a na znak svojej nedostupnosti aj absenciou rebríka k otvoru v podlahe. Po zamykaní zjavne nový level ochrany pred návštevníkmi.

V cípe lúky sa pripájame na lesnú cestu a prudkým klesaním schádzame na asfaltku, ktorou sme ráno začínali výstup. Na privítanie dostávame hmlistý opar od Avie, vezúcej nadol drevo, spravíme si rýchlu obhliadku drevených hrádzí a dnešný "lov" zakončujeme ešte za denného svetla.

Poznámka redakcie:

Zámutovské skaly a Zámutovská jelšina sú maloplošné chránené územia, preto je pohyb mimo oficiálnych vyznačených turistických trás zakázaný z dôvodu ochrany prírody a krajiny. Uvedené prírodné rezervácie je možné si prezrieť z lesných ciest po obvode chráneného územia a z modrej turistickej značky Zámutov – rázc. pod Praporcom.

Fotogaléria k článku

Najnovšie