Trasa

Novoveská Huta – sedlo Čertova hlava – Veľká Knola – Malá Knola – Poľana pod Muráňom – Novoveská Huta

Mrazivý štart

Po absolvovaní výletnej verzie presunu z Košíc do Spišskej Novej Vsi parkujeme na jej „predmestí“ v Novoveskej Hute. Priestranstvo pri pamätníku zíva prázdnotou, veď komu by sa chcelo pri teplote nepríjemne pod nulou ťahať von čo i len vlastný nos... Zbierame odhodlanie a motiváciu na peší presun dolinou. Mráz lezie pod nechty, no biela perina nad hlavami sa miestami trhá, takže vidina pekného dňa je stále živá. Menej života je na miestnom cintoríne, ale umiestniť nad bránu tabuľu s textom „do videnia“ naozaj nemôže ponechať chladnými ani najzarytejších odporcov čierneho humoru.
Nohy si pomaly zvykajú na monotónne tempo, no zmysly ostali neotupené. Cesta je precízne vyrovnávaná, už v dedinských záhradách ma zaujali detaily, staručké pätníky sú akosi priďaleko v tráve. A neskoršia domáca porada so strýčkom Googlom naozaj potvrdila moju domnienku. Ideme po trati bývalej lesnej železnice. O prudkom stúpaní teda nemôže byť ani reči, čoho dôkazom je aj označenie cyklotrasy.

S turizmom to celkovo myslia v tejto lokalite vážne. O aktuálnom stave projektu na výstavbu gigantického lyžiarskeho strediska síce nemám aktuálne informácie, no vyrúbané pásy hovoria pre mňa jednoznačne – niektoré zjazdovky už majú svoje miesto určené. Na konci údolia sa zo záhrady prirútia s brechotom dva chlpaté tvory. Ako prichádzame bližšie, nejako sa mi biely pes nepozdáva. Ahááá, veď je to predsa ovečka...! A keď dôjdem úplne k plotu, chytám sa za brucho nad vlastnou neschopnosťou spoznať na prvý pohľad mangalicu. Aspoňže čierny „vlčiak“ bol skutočným havkáčom.

Železničná pohodovka sa odkláňa do bočnej doliny, takže musíme naberať metre o niečo rýchlejšie. Stromy nad hlavami sa nám postupne belejú a cez priesek elektrického vedenia už jasne presvitá azúrové pohladenie. Na rozľahlom sklade pri Vojtechovej samote sa znova pripájame na lesnú magistrálu a krajinou Mrázika neúprosne mierime k sedlu Čertova hlava. Zimnú idylku však nadobro kazí do posledného konára vyholený svah protiľahlého vrchu. Likvidáciu kalamity chápem. Ale až takto??? V sedle sme si síce plánovali oddych, no v tieni to nie je žiadna pohoda a tak po porade so satelitnou mapou ideme za teplom na Haniskovu. Zvlášť, keď krovím clonený výhľad ukazuje Kráľovu hoľu v plnej paráde. V čerstvej ťažbe strácame značku, takže desiata sa koná v relaxačnej podobe na samotnom vrchole.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nad „morom“

Inverzia nadobro zvíťazila, Horehronské a Muránske more sa zlialo do jedného celku a nabublaný kotol oblačnosti sa tlačí do doliny Hnilca ako tsunami. Monumentálne divadlo bez štipky preháňania. Nič ale netrvá večne, takže rozprávke je koniec a ideme znova drať podrážky. Rúbaniská pokračujú prakticky všade, kam sa pozrieme, no majú aspoň jednu výhodu – otvárajú výhľady. V klesaní sa pri pohľade na roklinovitý záver doliny, ktorý nás oddeľuje od náprotivného kopca, sa začínam obávať o kolená, no značka našťastie nahadzuje prudkú odbočku po vrstevnici. V zákrute zbadám vychodený chodníček, takže mierime na malý prieskum. Na vyhliadkovej skalke sa cítime ako na útese, obklopení pokojnou hladinou vaty, z ktorej sa na obzore vynárajú Levočské a Čergovské ostrovčeky.

Znova stúpame a konečne mám pocit, že sa pohybujeme v oblasti so 4. a 5. stupňom ochrany. Les začína pripomínať skutočný porast a aj výhľady sa znova zmenili. Spoza hrebeňa vykúkajú vrcholky tatranských končiarov. Na rázcestí pod Muráňom začne cesta pripomínať chodník a po chvíli si už naozaj vykračujeme cez húštinu ihličnanov s presvitajúcimi lúčmi. Posledné metre a vychádzame na vrcholovú poľanu Veľkej Knoly. Povinný zápis do vrcholovej knihy prerušuje vrava spomedzi mladých stromčekov. Prichádza mladá dvojica aj postarší pán. Sú len na vychádzke, z blízkeho sedla Grajnár to od auta nemali ďaleko. V debate sa niečo dozvedáme o bývalej rozhľadni a veruže musíme uznať, že toto miesto by si ju zaslúžilo. Stromy pomaly zarastajú a tak dominantným výhľadom je masív Kráľovej hole v plnej nádhere. Hrebeň Tatier sa sčasti skrýva a malou náplasťou je len vylezenie na neďaleký balvan, z ktorého sa podmienky na pozorovanie lepšia o 300 %. Môcť tak ísť ešte o 10 metrov vyššie...

Keďže každá túra sa končí až návratom do základného tábora, začíname schádzať k rázcestiu Malá Knola. Kalamitné holiny nám tu ponúkajú panoramatické pohľady na východné Slovensko, čím sa kruhový výhľad ako skladačka uzatvára. Z bielej čiary oddeľujúcej horizont od oblohy vytŕča v diaľke prakticky len radar Kojšovskej hole a tri hríbiky oblačnosti vzdialené 60 km – košické železiarne, spaľovňa odpadov a tepláreň. Na rozrytej ceste odbočujeme a traverzom popod Knolu sa vraciame modrou značkou pod Muráň.

Návrat do zimy

Prudké klesanie do doliny nečakane rýchlo uberá na teplote a krajina sa halí do hmlistých tieňov. Poľana pod Muráňom síce názvom navádza na výhľady, no tie sú pre dnešok nadobro minulosťou spolu so slnkom, ktoré je už takmer na obzore. Oblačnosť zvíťazila a všetko navôkol sa znova mení na ľadové divadlo. V mladine sa s nami značka hrá na schovávačku, takže sa mylne púšťame širokou cestou. Absencia značenia a snaha o jeho presné zameranie do mapy nás nútia pre návrat do kopca. Totálne nelogickú odbočku vedúcu cez kriaky nakoniec nachádzame a po poklese o takmer 150 výškových metrov sa ocitáme na asfaltke v doline. V mape sa ukazuje prameň, navigácia o ňom hovorí tiež, nenápadné značenie k nemu navádza. Čo iné nám ostáva? Ideme kúsok proti prúdu potoka a prichádzame k upraveným dreveným búdkam s vyrezaným srdiečkom. No nenapili by ste sa vody, čo z nich vyteká? Prístrešky a grilovacie ohnisko by v lete boli vítaným bonusom tesne pred záverom túry, no dnes ich necháme odpočívať a mierime späť do Novoveskej Huty. Rampu na začiatku doliny obchádzame sprava, offroadisti majú svoju trasu vyjazdenú zľava. Vchádzame na hlavnú cestu a už kráčame pomedzi domy. Ulice tu teda majú pomenované riadne chaoticky. Päť domov a tri rôzne ulice? Na parkovisko, kde sme ráno nechali auto, už prichádzame za šera a veruže som rád za bleskový nábeh kúrenia, lebo teplota sa oproti poludniu zmenila o dobrých 20°.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek