Richnava – Sľubica a späť

Trasa

Richnava – Gavart – Svibik – sedlo Predky – Sľubica – sedlo Predky – dolina Jaseňovec – kostolík medzi Krompachmi a Richnavou – Richnava

Richnava

Richnava má 2 542 obyvateľov a viac ako turizmus ju "preslávil" novopečený starosta obce či film Cigán a jeho následná premiéra vo veľkom štýle. Je to pritom obec s pomerne dobrým vlakovým spojením a možný východzí bod pre výstupy na Roháčku v Čiernej hore či Sľubicu na Branisku. Keďže na prvej spomenutej sme pred nedávnom boli, tentokrát si vyberáme Sľubicu, ktorá nás láka potenciálnymi výhľadmi do širokého okolia.

Na Sľubicu...

Už tradične sa ráno stretávame na košickej železničnej stanici tesne pred odchodom vlaku a na poslednú chvíľu si dokupujeme zásoby. Všetko však stihneme s eleganciou a tak tesne po ôsmej hodine vystupujeme z vlaku v Richnave. Malé upozornenie – v čase našej túry ukazovala šípka na smerovníku Richnava-vlak pre žltú značku presne na opačnú stranu, než na ktorú sa treba vydať. Dedina ešte spí a privítala nás chladným počasím s občasnými snehovými vločkami. Okolo kostola sa dostávame na koniec dediny a rezkým tempom sa vyberáme za naším dnešným cieľom. Už o chvíľu v sedle medzi kótami Gavart a Svibík nám sa pyšne ukazujú Vysoké Tatry. Sme preto nabudení a ďalej ukrajujeme kilometre z trasy.

Mierne stúpania striedajú strmšie a poctivo naberáme výškové metre. Zároveň sa však akoby pretekáme s hmlou, ktorá nám šliape na päty a hádame, do akej nadmorskej výšky nás ešte bude sprevádzať. Po čase sa umúdrila a nechala nás tieto preteky vyhrať. Na rázcestí, kde sa rozdeľuje cesta, strácame značku a tak sa vyberáme cestou, ktorá ide po pravej strane v domnení, že je správna. Pre úplnosť treba dodať, že správna bola nakoniec ľavá, lenže všetky cesty vedú nielen do Ríma, ale v tomto kraji aj na Sľubicu a tak sa po miernej obchádzke v štýle „naokolo bližšie“ predsa len dostávame do sedla Predky. Odtiaľ značka ukazuje na Sľubicu už len polhodinku a sľubuje ešte poriadny záverečný výšľap. Po jeho prekonaní však prichádza zaslúžená, pravá turistická odmena - nádherné výhľady na Kráľovu hoľu, Vysoké Tatry či Spišský hrad. Vďaka tabuli, ktorá je na vrchole, sa dozvedáme, že Sľubica je súčasťou letového priestoru a štartovacím bodom pre paragliding - závesné lietanie. Keď sa človek poobzerá vôkol seba, hneď vie, prečo si vybrali práve toto miesto. Idylku kazí len silný ľadový vietor a hneď ľutujem, že som si pri rannom zhone zabudol pribaliť čiapku. Na vrchole je okrem informačnej tabule aj vrcholová kniha a posedenie so stolom a lavičkami. Nasleduje fotenie a dohady, akým smerom ďalej.

...a späť do Richnavy

Mali sme v pláne pokračovať ďalej na Rajtopíky a pozrieť si skalné útvary, medzi nimi aj skalné okno. Lenže nič nedávalo nádej, že by sme stihli autobus v Harakovciach a tak nakoniec volíme alternatívu návratu do Richnavy. Do odchodu vlaku sme mali času viac než dosť a tak sa naše tempo mení na maximálne vychádzkové a aj prestávky naťahujeme najviac, ako sa len dá. Neskôr sa zahovoríme takým štýlom, že ideme „rovno za nosom“ a opäť sa prestaneme kamarátiť so žltou značkou. Lenže zo širokého okolia viditeľný komín krompašských kovohút je dostatočne silným orientačným bodom a tak sa dostávame výmoľom ku kostolíku, ktorý je medzi Richnavou a Krompachmi, odkiaľ je to už len kúsok. Večerný vlak plný študentov nás zavezie domov a Košice nás privítajú tak, ako vždy, svojsky – mrholením a pravou anglickou hmlou. O to viac si ceníme, ako nám dnes na horách vyšlo počasie.

Túra sa uskutočnila 11. 12. 2011.

Autorom fotodokumentácie k článku je Ján Pindroch.