Túra

Biała Woda, Wąwóz Homole a Vysoké skalky

23. 04. 2012
Pieniny, taktiež aj Malé Pieniny sú pre mňa, čo sa týka krajinárskych scenérií, jedným z najkrajších kútov východného Slovenska. Pravidelne, každoročne sa vraciam na tieto miesta. Tentokrát sme sa vybrali na nenáročný, ale zato veľmi krásny okruh od Stráňan cez poľské rezervácie Biała Woda a Wąwóz Homole k najvyššiemu vrcholu Pienin - Vysokým skalkám (Wysokie Skałki, 1050 m n. m.).

Trasa

Stráňanské sedlo – sedlo pod Vysokými skalkami – sedlo Rozdiel (Przełęcz Rozdziela) – Wąwóz Miedzyskaly (Rezerwat Biała Woda) – Jaworki – Wąwóz Homole – Vysoké skalky (Wysokie Skałki) – sedlo pod Vysokými skalkami – Stráňanské sedlo

Začíname zavčas rána v Stráňanskom sedle. Miestna krajina má krásne členitý reliéf. Pred nami sa rozpriestera veľká lúka, ktorá sa postupne zdvíha do strmého svahu s lesom, z ktorého vykúkajú skalné vežičky. Na protiľahlej lúke sa pasie dobytok, vzduch je už zavčas rána horúci, na oblohe nie je ani mráčik a vôňa pokosenej trávy vytvárajú priam až ukážkovú atmosféru pohody. Vyrážame.

Nechávame za sebou prvé metre, pričom sa držíme zelenej značky. Cesta stále stúpa až do sedla pod Vysokými skalkami. Strmšie úseky sa striedajú s oddychovými a tak si popri chôdzi ešte trháme pár sladučkých malín. Cez cestu sa splašene preplazí vretenica, ktorú sme vyrušili a v úľaku odskočím ako keby sa na mňa rútilo, nedajbože, nejaké trojtonové zviera. O chvíľu už postávame v sedle a zazeráme na Vysoké skalky, ktoré budú našim cieľom, ale nechceme sa k nim dostať tak ľahko - volíme trasu, ktorou sa od nich vzdialime, zostúpime do doliny Biała Woda (Wąwóz Miedzyskaly) odkiaľ znova vystúpame cez Wąwóz Homole pod tento vrchol.

V sedle sa „pasieme“ na čučoriedkach, ktoré tu ostali po hladošoch ako sme aj my. Stretávame prvého turistu z Poľska, ktorý sa pýta na čas. Ešteže sú si slovanské jazyky tak podobné a nie je problém sa pochopiť. Modrou značkou sa uberáme smerom k sedlu Rozdiel (Przełęcz Rozdziela). Máme pred sebou pomerne dlhší úsek kopírujúci štátnu hranicu. Najprv nás čaká mierne stúpanie k Vysokej (Smerekowa), potom zase stúpanie k vrcholu s krásnym názvom Vrchriečky (Wierchliczka), pričom počas celej cesty sa ponúkajú nádherne výhľady na sever do doliny Białej Wody (Wąwóz Miedzyskaly). Hoci už dlhé týždne nepršalo, udivuje nás množstvo blata, pramienkov, a vlhkosti v lese. Neraz kaluže a mazľavé blato treba obchádzať cez húštinu malinčia.

Cestou stretávame pomerne veľa turistov, ale všetci sú Poliaci. Som trošku prekvapený z takejto „premávky“, som zvyknutý na slovenské hory, kde za celý deň šliapania človek niekedy nestrene ani živú dušu. Za každou zákrutou sa objavujú ďalší a ďalší turisti. Niektorí sa pristavia, prehodia pár viet a pár úsmevov, iní sa len zadychčane a nezaujate, hľadiac do zeme, prešmyknú okolo ako tiene. Od Vrchriečky cesta klesá lúkami s krásnymi krajinárskymi scenériami takmer až do sedla Rozdiel.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Smerom na východ od modrej značky sa medzi stromami objavuje štít strechy starej drevenej budovy „Bacówka“, a tak schádzame zo značky a smerujeme k tejto stavbe, ktorá už zdiaľky vyzerá vo veľmi zlom stave. Pristavujú nás Poliaci a spytujú sa nás na túto budovu. S poznámkou, že sme zo Slovenska pochopili hneď, že asi o tejto stavbe vieme toľko ako oni. Budova pravdepodobne slúžila na hospodárske účely. V súčastnosti je už takmer na zrútenie, na vstup do budovy sme ani nepomysleli. Vedľa je ohnisko a tak sa rozkladáme a dávame si poriadny obed, ďalekohľadom sledujeme dobytok, pasúci sa pri sedle Rozdiel a maličkých ľudí v diaľke. S plnými bruchami sa vstáva síce ťažko zo zeme, ale máme pred sebou ešte poriadny kus cesty a tak neotáľame.

Vraciame sa späť na modrú značku a za pár minút už prechádzame okolo búdy pri sedle Rozdiel. Šliapeme už po žltej značke, a opúšťame štátnu hranicu, spúšťame sa do doliny Biała Woda (Wąwóz Miedzyskaly) a sme unesení nádhernou scenériou, ktorá sa núka z lúk nad touto dolinou. Zelené terasovité políčka, fliačky lesa, strmé svahy ostrých vrcholov, ktoré sa vypínajú nad krajinou a v pozadí sa majestátne týčia vrcholy Troch korún. Tento úsek cesty mám prejdený už toľkokrát, že to ani neviem spočítať, ale scenériu milujem nadovšetko – takto si predstavujem ideálne miesto.

Lúka je posiata dobytkom, ktorý sa tu pasie a zdiaľky zazerá na turistov, ktorí si ho fotia a obzerajú ako atrakciu. Prejdeme okolo salaša, pri ktorom oddychuje asi desiatka ľudí a okolo sa šíri vôňa syrov. Ľudí stále pribúda. Pristavujeme sa ešte pri koňovi, ktorý je uviazaný neďaleko cesty a presviedčame mamu, aby ho pohladila, so strachom, ale predsa len sa odvážila. V doline je čulý ruch. Desiatky ľudí od cyklistov až po skupinky mníšok sa prechádzajú okolo potoka, nad ktorými sa týčia strmé steny brál. Takto frekventovaný turistický ruch som nezažil dokonca ani v Tatrách ani nikde inde, ale na kráse okolitej krajiny to neuberá.

Dolina nie je dlhá, sotva má 2 km. Onedlho sa ocitáme v dedinke Jaworki. Dedinka pôsobí veľmi príjemne, udržiavane a čisto, všade naokolo je čulý turistický ruch. Na konci dediny je neprehliadnuteľná odbočka, smerujúca do rezervácie Wąwóz Homole. Krásna hlboká tiesňava s vodopádikmi. Miestami až príliš „vyčačkaná“ schodíkmi, rebríkmi a podobne. Akosi som si nevedel zvyknúť na poväčšine kovové konštrukcie zasadené do tak krásneho prostredia. Avšak vidno, že sa o toto miesto miestni veľmi dobre starajú a dbajú oň. Dolina je plná ľudí, od najmenších až po seniorov. Všetko Poliaci. Vlastne celou cestou sme boli jediní Slováci.

Po zdolaní pár mostíkov a schodov nás cesta doviedla k lúke v závere tiesňavy. Na lúke je taktiež čulý ruch, desiatky ľudí posedávajú po pníkoch, na zemi a oddychujúc, si medzi sebou každý čosi džavotá. My sa nezdržiavame a míňame ich. Máme pred sebou ešte výstup na Vysoké skalky. Cesta vedie priamo cez lúky s čarokrásnymi výhľadmi až pod úpätie Vysokých skaliek. Zopár ráz sa zastavujeme a oddychujeme, fučíme ako staré autobusy, po pár dúškoch vody už zase šliapeme do kopca. Prichádzame k lesíku, v jeho chládku sa kráča príjemnejšie. Od tohto miesta, na upätí Vysokých skaliek, sa cesta prudko zdvíha. Pohľad na strmší úsek mi trocha odoberá sily a tak sa radšej zahľadím do zeme a snažím sa prekladať nohu za nohou. Míňame skupinky ľudí, ktorí len tak postávajú a s pokorou sa dívajú na strmú cestičku.

Na vrchol nevedie turistická značka, ale cestu k nemu nie je možné prehliadnuť. Opäť priamo do kopca po kovových schodíkoch, míňajúc prvé rozhľady pomedzi stromy. Frekvencia turistov už nie je tak vysoká a na vrchol sa dostávame pomerne rýchlo, tu stretávame prvých Slovákov. Núka sa odtiaľ krásny výhľad, škoda len, že je tak silný opar nad krajinou a tak z batohu nevyťahujem ani fotoaparát. Celá krajina musí byť z tohto miesta, pri dobrých podmienkach, ako na dlani. Silný vietor naše spotené tela rýchlo ochladil a tak sa veľmi nesnažíme zdržiavať sa. Pár železných konštrukcií a už po niekoľkých desiatkách minút sme opäť pod vrcholom. Tu sa napájame na modrú značku, ktorá nás dovedie do sedla pod Vysokými skalkami. Slnko už je nízko, ale stále hreje na chrbtoch. Pomalým krokom, nenáhliac sa, sa uberáme späť k Stráňanskemu sedlu. Tempo máme veľmi pomalé až mám dojem, ako keby nás niečo nútilo ostať tu a vychutnávať si tento krásny kraj, ochutnať ešte zo sladkosti lesných plodov a ešte sa zopár ráz nadýchnuť voňavého vzduchu.

Záver

Kraj, na ktorý veľa slovenských turistov zabúda, kvôli neďalekým atrakciám Pienin – Trom korunám, prielomu Dunajca, Sokolici..., si však zaslúži takisto pozornosť. Hlavne kvôli svojej atmosfére a krásnym scenériám, ktoré potešia nielen turistu ale aj fotografov.

Fórum 5 príspevkov
Biała Woda, Wąwóz Homole a Vysoké skalky 15/01/13 10:34 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
PR Tri tipy na atraktívne ciele v Dolnom Rakúsku Dolné Rakúsko ponúka turistom rozmanité možnosti, či už ide o dlhé túry alebo putovanie, turistiku s deťmi alebo so psom, túry pre skalolezcov alebo nenáročné prechádzky pre víkendových športovcov. Vybrali sme pre vás tri atraktívne miesta, ktoré by ste v Dolnom Rakúsku určite nemali vynechať. dnes sponzorovaný článok Svet
Túra Dva dni v Marmarole (Dolomity) Pred piatimi rokmi som prešiel v Dolomitoch kus Sorapiss a kraj Marmarole. V Sorapiss sa mi páčilo, ale Marmarole ma očarili. Za pol dňa, čo som tam bol, som nestretol ani nohy, chodníky boli vychodené slabo a krajina bola divoká. Po návrate domov som si naplánoval trasu a tento rok som ju chcel prejsť. Lenže korona to zmenila. Ako cudzinec som si netrúfal spať v bivakoch, budem spať v aute. A tak som behom dvoch dní prešiel iba západnú časť pohoria s cestou Sanmarchi. dnes Martin Knor Svet
Pozvánka 12. ročník Horomil Festu v Považskej Bystrici bude! Od 24. do 26. septembra sa uskutoční už 12. ročník snáď najviac etablovaného festivalu v Považskej Bystrici – Horomil Festu. Ide o sviatok pre všetkých milovníkov hôr, cestovania a športu, ktorý sa každoročne koná v priestoroch Kina Mier v Považskej Bystrici. včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Biała Woda, Wąwóz Homole a Vysoké skalky 15/01/13 10:34 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Pieniny - Malé Pieniny (Małe Pieniny)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1050 m n. m.
    • min: 572 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 776 m
    • klesanie: 776 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 06.08.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 49.3623 ° SŠ
      dĺžka: 20.564 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3623 ° SŠ
      dĺžka: 20.564 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Jaworki
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Stará Ľubovňa (vlak, bus) - Stráňany (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.06 (0.46)